Rodinná lyžovačka

Všetkých srdečne pozývame na rodinnú lyžovačku, ktorá sa bude konať v hoteli Zerrenpach Látky v termíne 20. až 23. februára 2023 (pondelok až štvrtok) cez jarné prázdniny pre Bratislavský kraj.

Cena za ubytovanie s polpenziou (celý pobyt) je 169 eur pre dospelých a 139 eur pre deti do 12 rokov pri plnom obsadení izieb. K dispozícii sú dvoj-, troj- a štvorlôžkové izby.

Celodenný SKIPAS stojí 21 eur pre dospelých a 17 eur pre deti a dôchodcov. Hotel je situovaný priamo pri lyžiarskom svahu. Cena SKIPAS-u sa môže meniť, výrazné zmeny by však nastať nemali.

Adresa webových stránok hotela: https://www.zerrenpachlatky.sk/lyziarske-stredisko-prasiva-latky

Zálohu vo výške 100 eur na osobu môžete zaplatiť Romanovi W. na klube A1 v pondelok alebo Palovi B. na klube A2 v stredu. Uzávierka prihlášok aj so zaplatenou zálohou je 24. januára 2023.

Memoriál Jožka Záreckého 2022

Účastníci: Milan, Heňo, Nataška, Jožo, Janka, Vladino, Mário

Správa z cesty:

Píše nám Pali B., že sa k nám nepridá kvôli horúčave. Držíme sa teda radšej v tieni a po úvodnej fotke a spomienke na Jožka Záreckého dohadujeme detaily výletu. Naším prvým cieľom je Hamuliakovo, odkiaľ nás má cyklokompa previezť na petržalskú stranu Dunaja. Prvú prestávku v rámci dodržiavania pitného režimu si dáme v tieni pod Lužným mostom. Je riadne horúco, ale vetrík od rieky je zatiaľ osviežujúci.
Druhú prestávku navrhuje Milan pri kanáli vytvorenom z podzemnej vody, ktorý obteká lužné lesy. Čas máme zatiaľ dobrý, takže súhlasíme a po neviditeľnom chodníčku, ktorý poznajú naozaj iba zasvätenci, schádzame k nádhernej utajenej pláži s minikompou, hojdačkou a rozhľadňou na vysokom topoli. Všetky tieto atrakcie vybudoval bývalý klubista Janko P. a jeho syn je práve na druhom brehu. Kývame si na pozdrav, ale Vladinovi je to málo, tak sa prezlieka do plaviek a pláva na druhý breh, aby si mohli podať ruky. My ostatní stojíme zdvorilo po kolená vo vode a tuho myslíme na to, že o rok si určite všetci pribalíme plavky a dáme začiatok výletu aspoň o hodinu skôr, aby sme sa stihli výdatne okúpať v tejto čírej vode.
Máme približne 20 minút, aby sme sa dostali na mólo v Hamuliakove, mlčky, ale vytrvalo teda povzbudzujeme Vladina pri prezliekaní späť do cyklistického dresu. Cestou ešte míňame plošinku na pozorovanie vtákov (aj tú dáme nabudúce do plánu cesty) a blížime sa k nášmu prvému cieľu, keď zbadáme kompu, ktorá práve pristáva na móle. Okamžite zrýchlime (konkrétne Jožči údajne až na 45 km/h, čo je v tomto počasí nevídaný výkon) a prichádzame k nástupišťu presne v momente, keď vystupujú pasažieri z druhého brehu. Je nás 11 (kapacita kompy je 12), takže sa bez problémov zmestíme. Po našom nalodení prichádzajú ešte dvaja cyklisti, po tých príde neskôr motorový čln.
Sme na druhom brehu a presúvame sa k bufetu Obrátka, kde opäť doplníme minutú vodu, dáme si miestne pagáče a Jožkove egreše. Spomína sa terénka a divadelné scénky, rozprávame o sebe aj o svojich kamarátoch a plánujeme ďalšie spoločné akcie.
Výdatne posilnení pokračujeme smerom do Petržalky. Je stále teplejšie, horúci vietor nám fúka do tvárí, ale bojujeme a napredujeme. Najprv sa od nás odpája Milan a ide sa kúpať, potom Heňo, ktorý má svoju trasu domov. Prehliadku Lužného mosta z bezpečnostných dôvodov rušíme a namiesto toho si dáme prestávku v bufete u Bosorky. Čaká nás posledná etapa, Nataška sa lúči pod mostom Apollo a my ostatní pokračujeme až k Starému mostu.
Pane, ďakujeme ti za ďalšiu skúšku, ktorú si pre nás pripravil, aj za všetky chvíle, ktoré sme spolu vďaka tebe zažili, ktoré spolu zažívame a ktoré spolu ešte zažijeme. Tešíme sa nabudúce, príď sa na nás zase pozrieť.

Výlet z Košariska na Skalu

Vychádzka – nedeľa 19.6.2022, 10:00

Miesto stretnutia : Borinka, Košarisko

Trasa: Košarisko – Prepadlé – Skala a späť

Prevýšenie: cca. 230 m

Trvanie: cca. 3,5 h

Doprava: autami

Predpoveď počasia: teplota do 30 °C, oblaky budú postupne pribúdať, ale pršať by nemalo

Kontakt: Mário, 0908 126 006

Poznámka:

Z kopca Skala je krásny výhľad na Záhorskú nížinu. Znovu bude mimoriadne teplo, ale znovu pôjdeme takmer stále po lese, takže by sme mali byť v relatívnom bezpečí. V každom prípade treba zobrať vodu, krém na opaľovanie a pre istotu aj niečo proti kliešťom. Cestou späť sa zastavíme v kameňolome nad Borinkou obzrieť si miestne skaly a kto bude mať čas, môže s nami po výlete zostať pri potoku kúsok za Borinkou, kde sa dá príjemne posedieť a počľapotať.https://mapy.dennikn.sk/?hpid=ZEniO

Účastníci: Marcel, Julka, Pali, Tomáš, Nina, Nataša, Jožo, Dano, Mário, Laura, Anička, Bella, Dorka, Dodko, Mia

Správa z cesty: Pár minút po pol desiatej sme na námestí v Borinke. V kostole pod nami sa práve slúži sviatok Božieho tela, z reproduktorov vychádzajú pokojné piesne a hlboké slová. Po nás prichádza Tomášova posádka, po nich Marcel a nakoniec Jožči. Nikoho ďalšieho nečakáme, sadáme preto za volanty a vezieme sa na Košarisko. Je suchý horúci deň a ostávajú za nami oblaky prachu.
Kúsok po štarte sa našťastie ponárame do hustého lesa a ideme po zelenej až k rozdeľovníku Prepadlé. Bella nemôže štekať, lebo má na krku zavesené trestadlo, tak nás iba mlčky a pozorne sprevádza. Rovnako pozorne sa o celú svorku stará Dorka, ktorá na svojich kratučkých nožičkách neúnavne behá od jedného turistu k druhému.
Od Prepadlého prechádzame na modrú značku a práve keď sa opäť pohneme, pridáva sa k nám ďalší známy pes a ďalší známy človek Dano. Nestihol štart, ale našťastie nás stihol dobehnúť. Pokračujeme príjemnou širokou cestou a záverečným stúpaním vychádzame na Skalu.
Výhľad naozaj stojí za to, vidíme ďaleko do Rakúska a asi trochu aj do Čiech. Nataša sa pýta, čím sú ten kopec a mohyla s dvojkrížom zaujímavé. Nevieme, nepripravili sme sa, tak narýchlo googlim a vygooglim, že ide o „neznáme krásne miesto“. To je všetko, čo sa mi podarí nájsť, ale podľa všetkého to vôbec nie je málo, pretože Marcel z toho bez mihnutia oka urobí parafrázu „Stretnutie krásnych známych ľudí na krásnom neznámom mieste“. Veľmi výstižné.
Po spoločnej fotografii jedenástich ľudí zavesených na dvojkríži štandardnej veľkosti (zmestila sa medzi nás aj Bella) schádzame rovnakou trasou dolu, akurát po spoločnej dohode šetríme choré kolená, lýtka a hlavy a namiesto prudkého klesania volíme miernejšiu neznačenú obslužnú lesnú cestu. Pred pol druhou sme pri autách a lúčime sa. Obhliadku rozpáleného kameňolomu sme z bezpečnostných dôvodov preložili na iný, menej horúci termín.
Pane, ďakujeme ti za ochrannú klenbu lesa, ktorú si nad nami celý čas držal, za všetky novinky, ktoré sme si stihli porozprávať, a za cestu, ktorou sme sa chvalabohu spolu rozhodli ísť. Teším sa zase nabudúce.

Výlet na Jeleniu horu

Vychádzka – nedeľa 5.6.2022, 10:00

Miesto stretnutia : Plavecký Mikuláš, začiatok zelenej turistickej značky

Trasa: Plavecký Mikuláš – Horáreň Mon Repos – Kubašová – Jelenia hora – Pod Jeleňou horou – Plavecký Mikuláš

Prevýšenie: cca. 380 m

Trvanie: cca. 3,5 h

Doprava: autami

Predpoveď počasia: teplota až do 30 °C, oblačnosť, na večer sú v predpovedi nejaké zrážky, ale to pri našom tempe budeme dávno v Bratislave

Kontakt: Mário, 0908 126 006

Poznámka:

Túra mimoriadne krásnym prostredím záhorských Malých Karpát, po ceste nás čaká jaskyňa Deravá skala, malebný skalný hrebeň, lesy, lúky a výhľady na všetky strany. Treba si zobrať veľa vody a natrieť sa opaľovacím krémom aj napriek oblačnosti. Je to dosť ďaleko od Bratislavy, takže ak by mal niekto problém s dopravou, volajte alebo píšte a nejako to vymyslíme. My máme zatiaľ voľné dve miesta v aute, vyrážame z Dúbravky o 9:00.

Účastníci: Jožko, Janka, Marcel, Alenka, Júlia, Pali, Vlado, Michal, Hanka, Tomáš, Nina, Dano, Jakub, Mário, Laura, Anička, Dorka, Dodko, Bella, Leo, Mia, Yxa

Správa z cesty: Po trištvrte hodinke jazdy vchádzame do Plaveckého Mikuláša, kde nám oproti pláva Vladov nadrozmerný Jeep. Parkujeme na malom útulnom námestí za Kostolom sv. Floriána, ktoré sa po príjazde všetkých účastníkov mení na záchytné parkovisko pre bratislavské autá. Miestni obyvatelia vychádzajú na svoje dvorčeky a čudujú sa.
Julkine turistické topánky sa práve dnes rozhodli, že ukončia aktívnu službu, a ako na povel sa obidve zbavujú podrážky. Na všetko pripravený Marcel vyťahuje odolnú striebornú pásku na koberce a obnovuje puto medzi podrážkami a topánkami. Potom si nás zhromaždí na schodoch pred kostolom a dáme si úvodnú fotku.
Vyrážame po zelenej smerom k jaskyni Deravá skala. Julkine topánky vyžadujú ďalšiu údržbu a Marcel z nich vyrába úplne nový ultramoderný model, ktorý odráža slnko, odpudzuje kliešte, nadnáša nohu a navyše má výrazné estetické kvality. Julka z Gurunu je pripravená a môžeme sa vrhnúť do lesa.
Sme zarozprávaní a keby sme nemali vzadu pozorného Michala, jaskyňu Deravá skala by sme s hanbou minuli. Štveráme sa do strmého šmykľavého kopca a prichádzame k veľkej deravej skale, kde práve miestni horolezci nacvičujú lezenie v previse. Sú naozaj silní. Obzrieme si to tam a schádzame späť na cestu, keď Hanka zbadá pod skalou ozajstnú živú salamandru. Chceme si ju odfotiť, ale náhly záujem ju veľmi vystraší, takže sa pokúša zahrabať pod balvan. Okrem toho sa blíži krvilačná Dorka (ešte o nej bude reč), urobíme teda pár rýchlych záberov a odchádzame.
Pokračujeme smerom k horárni Mon Repos, napájame sa na červenú značku a blížime sa k rozdeľovníku Kubašová. Podľa mojich výpočtov máme k Jelenej skale štvrťhodinu, rozdeľovník však hlási hodinu a pol. Nakoniec sa ukáže, že pravda bola niekde uprostred (cca. 42,5 min.).
Pred Jeleňou skalou nás krásna pohostinná lúčka usádza na zem a vyhlasujeme obedovú prestávku. Vlado sa o svoj vyberaný proviant (konkrétne prvotriednu tlačenku) dobrovoľne podelí s Dorkou a keď vidí, aká je vyhladovaná, nasilu jej strčí do papule aj celý krajec chleba. Dorka s ním pyšne odchádza a ostatné psy nemo závidia (teda okrem Belly, tá o sebe dáva výrazne počuť celý deň, hlavne keď príliš dlho sedíme alebo stojíme).
Po ďalšom spoločnom fotení prichádzame k Jelenej skale. Nádherné miesto, vápencové skaly obkolesené lúkami a lesmi, také Chorvátsko bez mora. Ďalšia fotka a potom už len prudký zostup rozpáleným terénom.
V závere nás čaká nenáročná prechádzka po lúke smerom k Plaveckému Mikulášu. Pri autách sa lúčime a prázdne dedinské námestie si uľahčene vydýchne. Pane, ďakujeme ti, že napriek vzdialenosti si nám doprial takéto početné stretnutie, takýto turistický okruh a takýto deň. Nabudúce sme tu (alebo niekde inde) zas.

https://mapy.dennikn.sk/?hpid=Lzip2

Memoriál Jožka Záreckého 2021

Memoriál Jožka Záreckého 2021

Miesto stretnutia: Benzínová pumpa JURKI pod Prístavným mostom

Čas stretnutia: 11.7.2021 (nedeľa) o 9.30 hodine.

Táto cyklotúra pôvodne viedla spod Prístavného mosta do Kyselice, kompou do Vojky a po druhom brehu Dunaja späť do Bratislavy. Spolu je to však približne 80 km a nie každý takúto vzdialenosť zvládne (aj samotnému Jožkovi Záreckému bol zlý odhad vlastných síl osudný), takže reálne zvládnuteľnou trasou bude okruh Pumpa JURKI – Hamuliakovo (cyklokompa) – Danubiana – Bratislava (Starý most).

Podľa grafikonu by nás mala cyklokompa v Hamuliakove čakať o 11.20, poprosím, prichystajme si 4 eurá. Cyklokompa je 12-miestna, čiže ak by sa nás zišlo viac alebo ak by boli okrem nás ešte ďalší záujemci o prevoz, objednali by sme si ešte jednu jazdu mimo grafikonu (cena by mala byť dokonca nižšia ako pri prevoze podľa grafikonu, t. j. 20 eur na jednu extra jazdu).

Obed si dáme na druhom brehu Dunaja na trávnatom svahu pod bufetom Obrátka a budeme obedovať vlastné pochutiny a zásoby. Cestou do Bratislavy sa zastavíme skontrolovať nový Lužný most a vyskúšame, či unesie početnú skupinu ťažkých cyklistických frajerov. Cieľom bude parkovisko pod Starým mostom na Petržalskej strane (spolu približne 50 km).

Teším sa na spoločnú jazdu a na vichr ve vlasech.

Mário Polónyi
mario.polonyi@gmail.com
0908126006

Dnes sa nás na štarte zišlo bezpečných šesť, Nataška, Marian, Milan, Pali, Heňo a Mário. Ako sme sa postupne schádzali, pribúdalo aj tém na rozhovor, až sa nakoniec rozprával každý s každým a nebolo rozumieť vlastnému slovu. Náš radostný džavot prehlušilo prvé zlovestné hrmenie. Začali sme sa rozprávať hlasnejšie, lenže začalo aj hlasnejšie hrmieť. Nakoniec sme si povedali, že vyrazíme pľušti v ústrety a uvidíme, kto z koho. Samozrejme, pľušť z nás. Hneď za prvým mostom sme dali bojovú poradu a rozhodli sme sa, že akciu vzhľadom k počasiu rušíme a skúsime nájsť náhradný termín. Iba štyria neohrození páni si povedali, že pôjdu ďalej navzdory počasiu. Pod prvou pohostinnou strechou sa však museli skryť a svoje odhodlanie prehodnotiť. Akcia sa nakoniec teda nekonala, ale našťastie sme sa všetci v zdraví dostali domov a ešte sme sa stihli spolu aj odfotiť.
Pane, ďakujeme za dilemu, ktorej si nás dnes vystavil a ktorú sme spracovali, ako sme najlepšie vedeli. A samozrejme ďakujeme, že sme si mohli oprieť päsť o päsť kamaráta.

P.S. Lužný most je zatiaľ nezjazdný.

, ,

Cyklovýlet – Stará Bystrica – 11.-15.9.2020

 FOTO

Účastníci: Ľubka, Evička, Nataška, Drahuška, Ivan, Pali, Vladino, Edo, Ondrej, Milan, Natalka, Lili, a Sárka.

Situácia s koronavírusom, v ktorej sa nachádza Slovensko i celý svet, nám neumožňovala realizovať naše endorfínske plány. Dlho sme neboli spolu, a tak mi tento cyklovýlet do Starej Bystrici, v oblasti Kysúc, veľmi dobre padol. Od začiatku som sa na neho tešil, až som sa bál, či nebudem sklamaný. Sklamaný som nebol nie len preto, že som sa naučil nerobiť si dopredu konštrukcie, predstavy, ale nebol ani na sklamanie dôvod. Od začiatku, ako sme vystúpil z auta, zložili bicykle a išli sa ubytovať, som mal a myslím, že aj všetci ostatní, veľmi dobrý pocit, ktorý vychádzal najmä z krásneho priľahlého, upraveného  okolia, príjemného, čistého ubytovania, nádhernej okolitej prírody a v neposlednom rade s milými, ústretovými ľuďmi, s ktorými sme komunikovali pri vybavovaní ubytovania, či stravovania. Také príjemné zistenie bolo, že sa ľudia v dedine ešte zdravia, aj deti, hoci sa nepoznajú.

Stará Bystrica na nás pôsobila ako švajčiarska alpská lyžiarska dedina. Centrum je postavené z drevených zrubových stavieb, v ktorých sú reštaurácie. Obdivovali sme slovenský Orloj a peknú základnú školu. Večer všetko nádherne vysvietené. Príjemné, inšpirujúce prostredie dopĺňali exteriérové skulptúry od umelcov, ktorých tam bolo na ten malý priestor neobyčajne veľa.

Keďže boli s nami aj deti, nechodili sme na všetky akcie v kompletnej zostave. Rodiny s deťmi mali svoje výlety, aj keď sme spoločne dva krásne výlety absolvovali. Hneď na druhý deň sme sa vybrali do Oščadnice a Veľkej Rače.  Neuveriteľný výkon podala Vladinova 6-ročná (slovom šesťročná) vnučka Sárka, ktorá to dala až do Oščadnice, čo bolo 22 km, a to ešte v dobrej, veselej nálade, bez reptania, s úsmevom. S obdivom som jej zagratuloval, a to som ešte netušil, že prekoná aj tento rekord.

Po ceste do Oščadnice sme sa zastavili v Zborove, v modernom kostole, kde boli krásne vitráže, ale do kostola sme sa nedostali, tak sme ich obdivovali len tak, cez sklenené dvere, z nie veľmi vhodného uhlu. Vitráže sú Hložníkovým dielom, ale ako poznamenla Nataška, asi nie toho známeho Vincenta Hložníka, ale vraj jeho syna.

Odtiaľ sme už šliapali do Oščadnice, kde sme sa občerstvili kofolou, či kávou, podľa toho, komu čo dovolil jeho závislácky balík. Z  námestia nás čakalo dosť strmé stúpanie. Mnohí z nás bicykle aj tlačili, vrátane mňa. Nuž, roky sa už hlásia, aj keď sa snažím hýbať koľko sa len dá… Stúpanie končilo pri sedačkovej lanovke na Veľkú Raču. V miestnej reštaurácii sme si doplnili tekutiny a niečo pojedli. Naspäť, po slastnom zjazde z kopca, sme väčšinu cesty išli popri riečke Bystrica mierne do kopca. Do Apartmánov sme sa vrátili príjemne unavení a obohatení z krásneho výletu.

Na ďalší deň sme si naplánovali okruh okolo nádrže Nová Bystrica.  Nikto z nás ani netušil, čo nás tam čaká. Dalo by sa to nazvať galeje na bicykloch. Ešteže tam boli nádherné výhľady, ktoré nám dávali zabudnúť na to, čo sme prežili a čo nás ešte čaká. Terén bol veľmi kopcovitý. Aj takí borci, ako Palino, či Ondrej museli bicykle tlačiť. Asfaltu bolo poriedko, Väčšinou kamenistá drť, miestami s kameňmi 10 cm veľkými. Edo si tam zničil bicykel. Roztrhlo sa mu niekoľko špajlí, takže na ďalší výlet už nemohol ísť s nami. Bola to prekonávačka, ale zvládli sme to. Všetci sme mali pocit víťazstva, ale skonštatovali sme, že raz stačilo. Nabudúce sa tejto lokalite asi vyhneme, kým tam neurobia asfaltovú cestu.

Ďalší deň nás čakala Vychylovka. Tu som otváral oči, čo opäť dokázala malá Sárka. Celú cestu v pohode na bicykli, s večným úsmevom, s malými prestávkami, zvládla. 13,5 km tam a 13,5 späť, spolu 27 km !!! Navrhli sme ju na ocenenie Zlatý pedál, ktoré aj symbolicky dostala. Chcel by som ešte oceniť aj výkon Ondrejovej pani manželky Drahušky, ktorá so zdravotnými problémami dokázala s nami držať krok, a kde to bolo ťažšie, hneď ochotne nabehol Ondrej a pomáhal jej.

Vo Vychylovke sme sa odviezli vláčikom po prvú úvrať, lebo železnicu opravujú. Ale aj tak to bolo pekný zážitok, najmä pre deti. Prešli sme sa aj po priľahlom skanzene, kde sme sa opäť občerstvili, naobedovali a pofotili miestnu ľudovú architektúru – viď foto. Podvečer sme sa opäť príjemne unavení a plní zážitkov vrátili do základného tábora.

Posledný deň sme si už robili program viac-menej individuálne. Niektorí sa po raňajkách chystali už ísť domov, ďalší sa vybrali na výstup na blízku rozhľadňu. Pali si dal ešte záverečnú takmer štyridsiatku na bicykli. Keďže Ivan bol jediný účastník bez bicykla a musel si robiť pešie túry sám, sa konečne mohol k nám pridať a spoločne vystúpiť na vrch Bobovec, kde rozhľadňa stála. Výstup bol strmý, ale nie dlhý, Výhľady z rozhľadne boli nádherné, len pre oko fotografa slniečko nie veľmi vhodné. Ešte by som chcel vyzdvihnúť aj Ivanove túry. Robil sám hrebeňovky cez 20 km. Dobrý!

Ako som spomenul, stravovanie bolo výborné, aj keď sa stalo, že jeden večer bol slabší výber jedál, lebo mali cez deň veľkú návštevnosť a neodhadli to. Nataška, ktorá sa väčšinou stravovala sama a vraj veľmi zdravo, povedala, že nabudúce sa bude stravovať už s nami, aj keď už menej zdravo.

Pri poslednej večeri sme sa porozprávali na tému, ako ďalej s Endorfínom a svorne sa dohodli, že sa sem ešte vrátime a pozrieme si okolie, ktoré sme nestihli prebádať.

Bolo výborne!

Na záver chcem ešte poďakovať Ivanovi G. , ktorý dal na túto lokalitu tip Vladinovi a Vladino to perfektne zorganizoval. Vďaka!

Milan

,

Vianočný stolnotenisový turnaj – 2019

FOTO

Účastníci Vianočného stolnotenisového turnaja 2019

Ivanka M., Evička C., Paľo B., Vlado K., Adrián H., Jozef Z., Ivan G., Jakub T., Juraj S., Ondrej M., Andrej H., Sveťo H., Milan P., teda 13 pekných, zdravých kúskov.
Z tých skalných chýbala Janka K., ktorá sa doma  lieči z chrípky. Poslala nám však výborné koláčiky, za ktoré veľmi pekne ďakujeme. Naozaj chutili výborne, o chvíľu nebolo po nich ani stopy. Ondrej priniesol taktiež výborné jabĺčka. Boli aj minerálky, takže nám nič nechýbalo, ani dobrá nálada.  Štefan K. síce prišiel pozrieť na turnaj, ale o chvíľu  odišiel, lebo sa necítil na to, aby mohol hrať. Štefanov brat leží v nemocnici s ťažkou diagnózou, takže jeho rozhodnutie nehrať, je pochopiteľné.

Tento turnaj sme hrali po prvý krát v priestoroch školy na Hálovej ul. a zdá sa, že si to ešte zopakujeme. Venovali sme ho nášmu dobrému kamarátovi Mariánovi F., ktorý nás nedávno navždy opustil. V minulosti bol veľmi aktívnym hráčom a nechýbal na žiadnom z našich turnajov. Začínal s nami ešte v priestoroch sanatória na Osuského ul.. Mariánovu pamiatku sme si uctili minútou ticha. Potom sa Jožko Ž. ujal práce na „pavúku“, do ktorého nás spravodlivo porozdeľovalo losovanie.
Turnaj vyhral podľa očakávania Sveťo H. Druhý skončil po výbornom výkone Aďo H. a na treťom mieste sa umiestnil Milan P.

Prví traja si odniesli, ako obyčajne, chutné ovocné ceny.

Turnaj sa vydaril. Okrem zdravého pohybu, panovala aj zdravá dobrá, prajná nálada a pocit spolupatričnosti.

Ostatné dopovedia fotografie.

 

Milan P.

Výlet do Botanickej záhrady, 2019

POZVÁNKA

 

PRECHÁDZKA BOTANICKOU ZÁHRADOU

 

Nedeľa 18. Augusta 2019, 10:00 h.

 

Zraz:              10:00 h. vstup do Botanickej záhrady (Karlova Ves, zastávka Botanická záhrada – električka x6, autobusy 29 a 32, parkovisko pred záhradou)

 

Vstupné:        dospelí 3 EUR

deti, žiaci, dôchodcovia  1,5 EUR

deti do 6 rokov a ZŤP s doprovodom   zdarma

 

Trasa:            6 hektárov😊 prechádzka záhradou podľa plánika (s „neodborným výkladom“😊)

 

Trvanie:         cca. 2 hod. (záhrada je otvorená od 9 – 18 hod.)

 

Počasie:          polooblačno 26 stupňov

 

 

Teším sa na vás.

 

Monika Ž.

0907 089 885

Za M.R. Štefánikom, výlet do Košarísk a na Bradlo, 25.5.2019

V sobotu 25.5.2019 sme sa skalní „Áčkari“ stretli pri Múzeu M.R.Štefánika. Najprv sme sa išli pozrieť do kostola na Košariskách, kde nám pani farárka pútavo porozprávala o histórii kostola a rodine M.R. Štefánika.
Potom sme pokračovali exkurziou krásneho múzea M.R. Štefánika. Dozvedeli sme sa zaujímavosti o jeho živote, štúdiách, dobrodružných cestách po svete a aj jeho posledných chvíľach, ktoré obetoval nášmu národu.
Paľko s manželkou taktiež dobrodružne blúdili po kopaničiarskom kraji, ale nakoniec exkurziu stihli.
Odhodlane sme pokračovali vo výlete na Bradlo. Slniečko svietilo a jeho lúče nás sprevádzali po celom výstupe na ikonickú travertínovú pamiatku. Tichý lesík obohatila vrava a smiech veselých Áčkarov. Kilometer po kilometri sme boli bližšie k cieľu, aby sme videli a pokochali sa krásou Kopaníc z výšky. Pár metrov pred cieľom sme sa rozdelili na dve skupinky, kde sa odvážny Ivan a Vlado podujali prejsť k Bradlu náročnejším terénom cez Hrombabu, na čele s Damianom a Dominikou. Ostatní išli menej náročnou trasou, aj keď podľa Milky a Dady aj tá bola ťažká. Veď nemali pracovať na záhradke, ale sa prichystať na túru. Po príjemnom výstupe lesíkom sa nám naskytol prekrásny pohľad na veľkolepú Mohylu. Pofotili sme sa a vychutnali si atmosféru daného momentu. Na ceste z Bradla sme si dali zaslúžený obed, kto si čo priniesol v batôžku.
Všetci vychádzku na Bradlo hrdinsky zvládli a tak sme si išli oddýchnuť k Dade na chutné tradičné cestenice a pagáčky, ktoré pre nás s láskou napiekla. Vychutnali sme si kávičku s pohľadom na pasúce sa ovečky.
Čerstvý vzduch a aktívny pohyb nás načerpal novou energiou a s pocitom úspešne zvládnutého výletu sa „Áčkari“ vydali na cestu domov.
Čestný paroh si zaslúži Ľubo, pretože po náročnom sadení gaštanov u Dady zvládol aj túru na Bradlo.

Zapísala a zdramatizovala: Dominika (vnučka Dady)

20190525_125350.jpg

20190525_125350.jpg