Vychádzka – nedeľa 14.12.2014, 10:00

Miesto stretnutia: Stupava, autobusová zastávka Obora

Trasa: Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Staré Hájne – Pod Kozliskom – Pajštún – Stupava, Obora

Vzdialenosť: cca. 11 km

Prevýšenie: 305 m

Trvanie: cca. 3,5 hodiny

Doprava: autami

Počasie: teplota okolo 5 °C, zamračené, možno aj spŕchne

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:

Jedna z posledných túr sezóny. Vlani sme týmto výstupom sezónu ukončili a pravdepodobne to vyjde rovnako aj tento rok, takže treba si zobrať rituálne jedlo a rituálny čajík. V lese bude asi blato, takže topánky na prezutie do auta tiež nezaškodia.

Účastníci:
Jožko, Peťo, Vladino, Zuzka, Inge, Juro, Betka, Anka, Ivan, Pali, Klaudika, Laura, Mário, Max, Vuki

Správa z vychádzky:
V stupavskej Obore sa to len tak hemží Mladými srncami. Sme natešení a vysmiati, vyšiel nám pekný deň a čaká nás pekná trasa s Pajštúnom na samom vrchu. Dáme si úvodné foto, vypočujeme si pútavé turistické pokyny a vyrážame po modrej značke poza domy do lesa.
Cesta ubieha v príjemných rozhovoroch a v občasných výbuchoch smiechu v Paliho okolí. Je okolo nuly, nie je však toľko blata, ako som sa obával. Les majestátne mlčí, len sem tam ostrejšie švihne nejakou tou holou vetvou.
Hlavnou motiváciou sú Betkine vlastnoručne upečené koláčiky, ktorých ochutnávka sa z pôvodne avizovaného rozdeľovníka Staré hájne presúva až na Pajštún. Vďaka tejto premylenej stratégii pani pekárky zvládame toto náročné stúpanie v rekordne krátkom čase a už o pol jednej sa hrdo prechádzame po pajštúnskych múroch. Zvládneme ešte jedno povinné vrcholové fotenie, no potom sa už okolo Betky tvorí dlhý rad a Betka vybaľuje rebarborové a nutelové koláčiky. Výborné (podotýkam, že nutela je domáca). Vuki sa tiež horlivo dožaduje svojej porcie, kým sa však stihne vyžalovať, koláčiky sú zjedené do poslednej omrvinky. Rovnaký osud vzápätí stihne aj Ingine medovníčky a Peťovu čokoládu. Zrejme sme zvolili zlé poradie, pretože Vladinova povestná zeleninová dózka akosi nejde na odbyt. Nakoniec sa ujmú aspoň nejaké tie rajčinky a nejaký ten pórik.
Pár minút pred jednou sa sformujeme do zostupnej bojovej línie a opúšťame hradby. Kúsok za nimi si spomenieme, že sme si nezašepkali povinné rozlúčkové trikrát hurá, takže sa obraciame smerom do doliny a hromovým zborovým šepotom sa lúčime s bohatou tohtoročnou sezónou. Takto posilnení na duchu schádzame na jeden šup až do Stupavy, kde sa po záverečnom fotení vrháme jeden druhému do náručia, ešte raz si ďakujeme za krásny turistický rok a za zavýjania motorov a lietania drobného štrku končíme túto krásnu spoločnú akciu.
Pane, ďakujeme, že si nad nami zase celý rok držal ochranné slnko a niekedy aj ochranné mraky. Do konca roka sa ešte určite uvidíme na niekoľkých vianočných vychádzkach a tešíme sa na ďalšiu sezónu.
Čestný paroh : Anke za to, že postavila stenu iba tam, kde má stáť. Betke. Spomenula si na Borisa P. a zapálila mu jednu úprimnú sviečku.