Vychádzka – nedeľa 6.11.2016, 10:00

Miesto stretnutia: Partizánska lúka, parkovisko
Trasa: Partizánska lúka – Pri Červenom moste – Americké námestie a späť
Vzdialenosť: cca. 7 km
Prevýšenie: 325 m
Trvanie: cca. 2,5 hodiny
Doprava: autami resp. MHD
Počasie: teplota okolo 6 – 8 °C, zvýšená oblačnosť, ráno možno trochu spŕchne, cez deň by to už malo byť v poriadku

Kontakt: Mário 0908 126 006

Poznámka:
Na lúke pod bratislavským Kamzíkom zvanej Americké námestie postavili novú rozhľadňu. Putovanie lesom sa dá spojiť s návštevou detského ihriska na Partizánskej lúke. Kondičná náročnosť nízka, predpokladané tempo ešte nižšie.

Účastníci:
Ľubo, Tomáš, Jožo, Danka, Marcel, Alenka, Igor, Magda, Mário, Laura, Anička, Dorka

Správa z vychádzky :
Okolo desiatej sa začíname zhromažďovať na parkovisku. Áut je pomenej, je hmlisto a veľmi mokro. Keď sa Anička slávnostne nadesiatuje, Marcel nám spraví úvodnú fotku a vyrážame popod Partizánsku lúku k žltej turistickej značke. Okrem toho, že je hmlisto a veľmi mokro, je aj veľmi veľmi šmykľavo. Podopierame sa navzájom a prechádzame z dreveného mostíka cez asfaltku na lesnú cestu, ktorá sa stráca v protiľahlom kopci.
Vedením predného voja poverujem Ľuba, zadný voj sa Aničkiným tempom drží v tesnom závese. Po vyčerpávajúcom výstupe po serpentínach nastupuje Anička tatinkovi na krk a vzdialenosť medzi vojmi sa zdanlivo začína skracovať.
Približne po 40-tich minútach vchádzame na lúku, kde stojí čisto nová rozhľadňa. Obzeráme sa na všetky strany, ale je tu iba jeden unavený a spotený bežec, ktorý sedí pod altánkom a zazerá na svoje nové bežecké topánky, a aj ten nakoniec vstáva a beží späť do lesa.
Šplháme sa na rozhľadňu a keď sme celkom hore, začujeme z lesa povedomé hlasy. Áno, sú to Marcel s Jožom a s ostatnými, ale na rohľadňu prichádzajú z úplne opačnej strany. Vraj sa ju z kondičných dôvodov rozhodli obísť po cyklotrase, pretože na bežnom turistickom chodníku budili svojím cyklistickým tempom rozruch.
Voláme ich hore, konkrétne Danka ich motivuje, že tu navrchu je hmla oveľa hustejšia a krajšia. To je silné lákadlo a o chvíľu sme na najvyššom poschodí všetci jedenásti aj s Dorkou. Tí opatrnejší sa obzerajú po nejakej ceduľke s maximálnou nosnosťou, ale nič také tu nie.
Dáme si ľahké a čo najteplejšie občerstvenie, počkáme, kým sa Anička dohojdá na miestnom skrotenom mustangovi a po vrcholovej fotke schádzame späť na Partizánsku lúku. Stále je veľmi mokro a šmykľavo, preto sa snažíme našľapovať ľahkým indiánskym krokom. Začína pomerne husto pršať.
Pri studničke s ďatľom sa lúčime a ďakujeme si za príjemné nedeľné predpoludnie.
Pane, ďakujeme ti za turistické značenie, ktoré pripúšťa možnosť vlastnej voľby, aj za to, že sme sa napriek počasiu zišli a venovali si pár vzácnych minút.

Čestný paroh :
Alenke. Vyznamenala sa jednak ako profesionálna horská vodkyňa a jednak ako najmenej invazívny dozorca pri zostupe po rebríku.

FOTO

Nedeľa 23. Októbra 2016, 10:00

Zraz: 10:00 Lamač, konečná autobusov 23, 30, 63.

Trasa: Lamač konečná autobusov – ponad Rázsochy – Klanec – Kačín – Lamač Podháj.

Trvanie: cca 3 hodiny.

Nenáročná nedeľná vychádzka aj pre rodiny s detičkami. Nejaké to prevýšenie bude, ale Lamačské kopce sú pre nás predsa zvládnuteľné.

Kontakt: Vlado Z (A1) 0903-356661

Účastníci: Beátka, Klaudika, Magda, Marta, Milka, Neli, Samarka, Ivan, Janko, Jožo, Milan, Pali, Peťo, Stano, Števo, Tomáš Ď, Tomáš H, Vlado a dvaja hafani.

Správa z výletu
Tento výletík sme už absolvovali takmer dva roky dozadu, tesne pred Vianocami a mám pocit, že sa vydaril. Tentoraz sme mali vydarenejší začiatok – podarilo sa nám stretnúť sa na plánovanom mieste – na konečnej autobusov v Lamači. Prečo bol zvolený tento začiatok výletu bolo jasné, keď sme po fotografovaní sa na prezenčku vyrazili opačným smerom, ako väčšina predpokladala. Po niekoľkých desiatkach metrov odbáčame do prvého stúpania ktoré vedie ponad Rázsochy. Nedostavanú nemocnicu nie je moc vidieť, ale napriek oblačnosti sa môžeme pokochať výhľadom na západnú časť Bratislavy od Mlynskej doliny cez kúsoček Karlovky, Dlhé diely, takmer celú Dúbravku až po Devínsku a samozrejme Lamač. Moc sa však nezdržíme, jednak kvôli nepríjemnému vetru a aj preto, aby sme nerušili párik v neďalekom aute pri inom druhu rozjímania. A nadôvažok sa ponáhľame za oneskorencami, ktorí nás čakajú na rázcestí pod Klancom. Ešte že sme sa s Beátkou, Samarkou a Tomášom našli, miesto stretnutia – besiedku nie je kvôli ohyzdnému kontajneru vidieť. Výstup na Klanec a ďalej na Kačín už nie je vôbec náročný a tak sa nestrácajúc dych vnárame do rozhovorov o kadečom a všeličom. Ale aj napríklad o tom, že po ceste pribudli zaujímavé informačné tabule s včelárskou problematikou a o novostavbách v Bratislavských mestských lesoch. Jednu z nich sme sa vybrali pohľadať – domček na strome, ale aj keď mal byť toť za rohom, či skôr za tamtým stromom, domček sme nenašli. Ale za to sme úspešne dorazili na jeden medzník našej cesty, oddychový areál na Kačíne. Aj keď cesta nebola až tak náročná, občerstvenie padne všetkým vhod. Poobzeráme sa okolo ako to tu vyzerá na jeseň, keď sú na stromoch listy a celé to tu hýri rôznymi jesennými farbami. O dva mesiace sa tu určite stretneme opäť na tradičnom Štefánskom pochode na Kačín, a to tu už bude vyzerať inak. Na Kačíne sa s nami lúčia Klaudika a Pali, ktorí sa vyberajú smerom na Raču, kde to majú bližšie domov a kam sa ponáhľajú aby ukojili hlad svojej početnej rodiny – ktovie čo by sa dialo keby Klaudika nemala mobil. Na spiatočnú cestu nás vedie Ivan, ktorý toť neďaleko vyrastal a pozná tu každú prť. A vskutku, väčšina z nás sa ocitá na tomto chodníčku do Lamača Podháj cez malebnú dolinu s potôčkom po prvý raz a s pochvalou uznáva Ivanovu voľbu. Na konci doliny pri vstupe do civilizácie obdivujeme architektonicky zaujímavo riešený poetický domček. V Podháji sa lúčime a každý ide svojou stranou k neskoršiemu nedeľnému obedu.
Čestný paroh Mladého srnca udeľujeme Ivanovi za to, že nám odkryl nami dosiaľ nepoznané zákutia krásne zákutia Lamačského lesoparku. Ďakujeme!

Vlado Z (A1)