Veľkonočný pochod

Veľkonočná vychádzka – pondelok 6.4.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Bratislava, Krasňany, zastávka električiek Pekná cesta
Trasa: Krasňany – Pekná cesta, záhrady – Spariská – Malinský vrch – Marianka
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: cca 280 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Doprava: MHD, električky aj autobusy (z Marianky autobus MHD 13:24 alebo 15:04)
Kontakt: Mário, 0908 126 006

Poznámka:
ZO Endorfín organizuje každoročne veľkonočný pochod z Bratislavy do Marianky. Pôvodne sa chodievalo myslím z Rače, ale keďže rodina pána prezidenta momentálne preferuje asfaltové cesty, od minulého roka sa chodí po tejto spevnenej trase. Obed si dáme pravdepodobne na Malom Slavíne a na pútnickom mieste v Marianke si môžeme spomenúť, prečo vlastne Veľkú noc oslavujeme. V blízkosti pútnického miesta je verejne prístupný minerálny prameň s pomerne chutnou vodou. Tak dovidenia na Veľkonočný pondelok, priatelia.

Výlet na Sandberg

Foto

Vychádzka – nedeľa 29.3.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Dúbravka, zastávka MHD Žatevná
Trasa: Žatevná – Dúbravská hlavica – Bočná cesta – Rovnica – Pod Devínskou kobylou – Úzky les – Dúbravská hlavica – Žatevná
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 3,5 hodiny
Počasie: teplota 8 – 10 °C, oblačno, možno trochu aj spŕchne
Doprava: autami resp. MHD č. 83 a 123

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Jar stále pretrváva a kvetov je v lesoch čoraz viac. Devínska kobyla je povestná tým, že jej západná strana od Devína sa začína prebúdzať k životu veľmi farebným spôsobom a oplatí sa byť pri tom. Naša trasa vedie zo začiatku po severovýchodnej strane kopca. Podľa počasia si môžeme dopriať výstup na Devínsku kobylu a výhľad na hrad Devín, rieku Moravu a rakúske kopce, potom zídeme k Sandbergu, naobedujeme sa a vrátime sa po západnej strane, kde by sa mali nachádzať všetky spomínané prírodné úkazy. Od rozdeľovníka Pod Devínskou kobylou sa skúsime prepracovať po neznačenej ceste k Úzkemu lesu, odtiaľ už určite trafíme. Pre istotu treba zobrať výstroj na prenocovanie.

Účastníci:
Betka, Jožo Su., Danka S., Pali, Klaudika, Milan, Milka, pán manžel, Tomáš, Borisova mamina a otec, Vierka, Vladino, Ľubo, Laura, Mário, Borisov havino

Správa z cesty:
Ráno trochu mrholí. Predpokladám, že nás bude pomenej. Ha! Nie je! Je nás krásnych šestnásť plus jeden štvornohý kamarát. Milan sa ujíma funkcie fotografa a po stručnej inštruktáži (trasa je pomerne dlhá a členitá) vyrážame smerom k Dúbravskej hlavici.
Mrholenie pomaly ustáva a les nás víta príjemných sviežim vzduchom a lánmi rôznorodých kvetov od snežienok až po poniklece. Miernym stúpaním sa dostávame pod samu Devínsku Kobylu, Betka však hovorí, že hore nemusíme ísť. Schneeberg vraj aj tak nebude vidno, inak by to cítila v kostiach aj v tesnom okolí srdca.
Rešpektujeme Betkin inštinkt a spúšťame sa po zelenej značke k Rovnici nad Sandbergom. Výhľad na Moravu, na Devín, na Hainburg a na celé blízke okolie je skvelý, robíme si teda obedovú prestávku. Fúka povzbudivý vetrík, takže pomerne rýchlo dojedáme (vo Vladinovej dózke sa po zelenine len tak zaprášilo), skracujeme aj obhliadku miestnej kveteny a chrobače a pokračujeme po žltej ponad Weitov lom do Devína.
Urobil sa nám krásny jarný deň a nie je ani príliš teplo, takže sa príjemne kráča, rozpráva aj rozjíma. Komu ako. Kúsok nad Devínom opúšťame značkovanú cestu a vrháme sa do strmého stúpania, ktoré nás dovedie až k Úzkemu lesu. Začínajú sa ozývať boľavé nohy a chrbty. Reagujeme povzbudivými slovami o tom, že cieľ je tuto za týmto kopčekom a za tamtou zákrutou.
Za štvrtým kopčekom a osemnástou zákrutou sa konečne vynárame opäť na Dúbravskej hlavici, v plnom počte a v relatívne plnom zdraví. K autám zbiehame nevídanou rýchlosťou a po vrúcnom lúčení sa rozchádzame.
Pane, ďakujeme ti za výdatnú prechádzku, za milé slová a za krásny svet. Nadeľ, koľko budeš vládať.

Čestný paroh: Milkinmu manželovi. Celú cestu bol Milke oporou a dokonca som ho viackrát pristihol, ako ju naschvál zapája do konverzácie, aby si nevšimla, do akých kopcov vlastne ideme. Borisovej mamine. Snaží sa prísť na to, ako sa dajú veci robiť lepšie.

Zochova chata – Vysoká – správa zo zarazenej vychádzky – marec 2015

Účastníci : Betka K., Jožo S., Tomáš Ď, Marieta U., Peter Š, Vuki

 
Správa z cesty :
Mrholilo, hmlovilo a sychravilo , takže na ix-stý pokus zdolať Vysokú sa vybralo iba komorných 5 turistov a pod ich nohami bol pes.
Počasie bolo ešte pod psom, tak sa rozhodlo, že sa pôjde na skrátenú katastrofickú variantu Čermákova lúka a späť.
Boli sme tak zabratí do rozhovorov, že sme raz prišli omylom na dvor miestnemu chatárovi,
raz správne na Čermákovu lúku a raz sme okrem hmly a blata videli biele zadky dvoch sŕn v najlepších rokoch.
Rozhovory išli od novôt prítomných a chodiacich našincov, cez nastávajúce terénky, memoriály a byciklovačky až po otázky o neprítomných a nechodiacich našincoch.
Recidívu nemenovaného našinca Betka reflektovala slovami : „Chudáčík ! A jeho rodičia sa TAK snažili…“
Marieta – navrátená márnotratná klubistka – turistka riešila koľkože to na kluboch – túrach absentovala.
Mala dojem že –  iba v mesiacoch , a my že – až v rokoch. Ale je fajn, že je späť. Mala výbornú výstroj a výzbroj,
Betka mala výborné koláčiky, Peťo mal výborného Vukiho a všetci sme mali výbornú náladu. Kto povedal, že našinci sú meteosenzitívni?
Zarazenú a skrátenú vychádzku sme zavŕšili čajom vo vynovenej 5 hviezdičkovej Zochovej chate (okrem psa Vukiho, lebo ten jediný nemal kravatu)
 a riešili sme územný plán, genius loci rôznych lokalít a kúpu pozemkov.  Na koženej sedačke veľkosti avie sme si pripadali ako vyššia stredná vrstva.
A ak sa nám raz konečne podarí vyjsť na Vysokú, pôjdeme rovno do Smotánky.
Paroh mladého srnca dostala samozrejme Marieta, ktorá sa ako Dolly konečne vrátila k nám a Peťo, ktorý chodí na naše akcie vždy so dobrou náladou a sympatickým Vukim.
Bolo to dnes komorné, skrátené a príjemné. Ďakujeme !
Jozef S.
15.3.2015

Výlet na Vysokú

Vychádzka – nedeľa 15.3.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Zochova chata – parkovisko

Trasa: Zochova chata – Čermák – Hubalová – Vysoká – Hubalová – Zochova chata

Vzdialenosť: cca. 14 km

Prevýšenie: 350m

Trvanie: cca. 5 hodín

Počasie: teplota -6– 9 °C, pravdepodobne pekný slnečný deň bez zrážok

Doprava: autami či autobusom na Zošku

Kontakt: Betka 0904 655 006

Jožo 0910 230 231

Poznámka: – viď mapa

Je tu – veríme už nastálo – JAR a iné čistiace prostriedky, tak niečo náročnejšie. Vyrazíme z parkoviska na Zochovej po žltej na Čermákovú lúku.

Potom okolo Panskej hory po červenej na Panské uhliská (to sa bude páčiť Pánskemu klubu A3). Nakoniec sa vyštveráme na hrebeň vysoký – až na Vysokú (754,3 mnm) .

Späť podobne, po modrej, treba zobrať jedlo , pitie, protivetrové zvršky a tak. Tešíme 🙂

Výlet na Kolibu – marec 2015

FOTO

Vychádzka – nedeľa 8.3.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Pod Červeným mostom
Trasa: Červený most – Železná studnička – Lanovka – Koliba a späť
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Počasie: teplota -2 – 6 °C, pravdepodobne pekný slnečný deň bez zrážok
Doprava: autami resp. MHD na Patrónku alebo k Vojenskej nemocnici

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Celá cesta vedie po asfaltke (vhodné aj pre rodiny s kočíkmi, s kolobežkami a s odrážadlami). Kto by mal problém so záverečným stúpaním, môže využiť služby lanovej dráhy. Na Kolibe si dáme prestávku na občerstvenie a vrátime sa tou istou cestou späť. Počas chôdze treba sledovať okolité lesy, povráva sa, že hore sú už nielen snežienky, ale aj konvalinky a fialky.

Účastníci:
Hela, Marieta, Betka, Jožo Su., Danka S., Jožo St., Jožko Ž., Magda, Pali, Klaudika, Danka, Bohuš, Milan, Janka, Milka, Tomáš Ď., Alo, Soňa, Tomáš H., Katka, ich deti, Karol + synátor, Andrea + Kubko, Janko, Marek, Jarka, Boris + mamina, Laura, Mário, Čiba, Bobi, Duke, Borisov havino.

Správa z cesty:
Je prekrásny pomerne teplý deň a na parkovisku pod Červeným mostom sa to len tak hemží autami, bicyklami, deťmi, psami a turistami všakovakého druhu. Stojíme najprv na chodníku, ale keď náš počet prekročí desiatku, presúvame sa radšej na cestu. Predsa, v takomto množstve si to už môžeme dovoliť. Milan si nás dáva nastúpiť na úvodnú fotku, ale nie sme všetci, tak si zatiaľ skúšame úsmevy a pózy.
Fotoaparát dvakrát cvakne a vyrážame cez Partizánsku lúku smerom na Železnú studničku. Cestou prebiehajú rôzne vážne aj veselé rozhovory a kto sa práve nerozpráva, pozoruje prebúdzajúcu sa prírodu. Mimochodom, všetky mladé kvety typu snežienok a fialiek venoval našim dámam Endorfín k MDŽ.
Okolo jedenástej sme na Železnej studničke a dávame si malú prestávku na občerstvenie. Však za taký výkon si už zaslúžime. Opúšťa nás Andrejka so spiacim Kubkom a kým sa dostaneme k Snežienke, prichádzame aj o Jožka Ž. s Magdou, o Alovcov a o Karola so synom. Pod lanovkou sa od nás odpája Tomáš H. s rodinou a mám také informácie, že by sme sa mali zísť na Kolibe. Zvyšok partie pokračuje cez les najprv po žltej a potom po červenej.
Pri rozdeľovníku Pod Chlmcom sa nám oproti valí povedomá dvojica. Nie je to náhodou Milan s Ankou? Jasné že hej. Vrháme sa na svojich niekdajších turistických kamarátov a po päťročnej odmlke ich spovedáme, až kým im to nezačne byť trošku nepríjemné. Púšťame ich teda ďalej, ale prajeme si, nech sa k nám zase vrátia.
Sme na Kolibe a nenápadne sa rozkladáme okolo neznámeho obedujúceho cyklistu, ktorý má pred sebou proviant ako pre desiatich. Keď zbadá naše žiadostivé pohľady, ochotne nás ponúkne: „Berte si, také to je odporné, že sám to určite nezjem“. Vyberáme si teda naše skromné rožteky, taštičky, horké čokoládky, ovocie a čajíky. Je krásne a teplo. Doprajeme si dlhšiu pauzu ako býva zvykom, no potom sa zase postavíme na nohy, lebo nás čaká ešte zostup. Tomáš H. s rodinou sa neukázal, takže ho nechávame napospas modernej dopravnej technológii a mierime okolo bufetov k televíznej veži.
Pri bufetoch sa k nám pridáva Marek s Jarkou a s mimoriadne živým stavačom Dukom (Jarka nám šušká do ucha, že sa práve vycikal na čisto umyté Porsche a že dvaja vyholení páni sú im už nejakú tú chvíľu v pätách). Vypíname hrude a dávame sa na rýchly zostup po červenej.
Opúšťa nás Jožo s Čibou aj Pali s Klaudikou. Keď to takto pôjde ďalej, nakoniec opustíme aj sami seba. Najhoršie je, že sme niekde stratili Janka a na mobile sa nehlási. Hádam len nespadol do nejakej skrytej krasovej jamy? Skúsime mu ešte večer zavolať.
Zostup je krátky, okolo pol druhej sme pri Červenom moste a po výdatnom lúčení sa postupne rozchádzame. Pane, ďakujeme za jarný les, ktorý si pre nás prichystal, aj za prezieravosť, s akou si postupne riedil naše rady. Tešíme sa nabudúce.

Čestný paroh: Milke. Pri zostupe mala značné bolesti, ale zaťala zuby a bez slovka ponosy a bez zbytočného zaostávania doklusala až dolu. Mariete. Bola na vychádzke prvý raz a celý čas sa držala na špici skupiny.