Výlet na Malý Slavín

Vychádzka – nedeľa 27.10.2013, 10:00

Miesto stretnutia: Bratislava, Vojenská nemocnica
Trasa: Vojenská nemocnica – Kamzík – Pod Chlmcom – Spariská – Malinský vrch – Pánova lúka – Vypálenisko – Spariská – Krasňany
Vzdialenosť: cca. 18 km
Prevýšenie: 280 m
Trvanie: cca. 5 hodín
Doprava: MHD
Počasie: polooblačno, teplota 14 – 18 °C, nízka pravdepodobnosť zrážok
Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Cieľom cesty je obdivovanie jesenných lesov. Obed treba zobrať so sebou, obedovú prestávku by sme mali mať okolo jednej na Malom Slavíne. Končíme v Krasňanoch, takže treba prísť bez auta.

Účastníci: Peťo, Vlado, Hanka, Števo, Gabi, Dada, Palo, Samo, Katka, Lukáš, Tomáš, Laura, Mário
Správa z cesty:
Okolo trištvrte na desať sa vezieme autobusom na Patrónku a cez okno zbadám postavu, ktorá vyzerá ako Dada. Akurát je okolo nej nejako veľa detí. Blížime sa k Vojenskej nemocnici a zdanie neklamalo. Je to Dada a vedľa nej stojí Katka. Štyria chalani (dvaja Dadini a dvaja Katkini) sa držia v decentnej vzdialenosti, aby sa maminy mohli porozprávať o „babských“ veciach.
Postupne prichádzame aj ostatní. Mimoriadnu pozornosť si zaslúži príchod Peťa, ktorý sa rozhodol, že s nami výlet absolvuje na bicykli. Ukazujem mu na mape, akými neschodnými cestami pôjdeme. Je však neoblomný a trvá na tom, že ide po lese a bicykel bude tlačiť. To mu teda vôbec nezávidíme.
Asi na tretí pokus sa nám podarí urobiť úvodnú fotku, pretože fotograf musí stáť v strede kruhového objazdu a jazdí tu pomerne veľa áut. Nakoniec to zvládame a vyrážame smerom na Kamzík.
Les je prekrásny, vyšlo nám počasie ako na objednávku a dokonca trafíme aj na správnu značku. Jednoducho šťastný deň.
Na lúke pod Kamzíkom si dáme krátku prestávku a Dada mi šušká do ucha, že sa asi na Kamzíku s Katkou aj s deckami otočia a že si opečú proviant niekde na spiatočnej ceste, pretože chalani sa ponáhľajú za frajerkami a Lukáš je trošku unavený. Dôvody uznávame, hlavne tie frajerky, pod televíznou vežou sa lúčime a siedmi pokračujeme ďalej na Malý Slavín. Dada s Katkou a s deťmi podľa očitých svedkov zišli späť na Partizánsku lúku, opiekli si a stihli všetky podstatné povinnosti.
Cesta sa nám mierne a miestami aj nemierne vlní. Peťovi už asi tretíkrát luhám do očí, že tento kopec je na sto percent posledný. Za najbližšou zákrutou sa potom zakaždým vynorí nový a ešte strmší ako predtým. Peťovi vysychajú pery, ale bojuje ako lev.
Pri Slivovi meníme pôvodný plán a prechádzame k Malému Slavínu po cyklistickej trase. O nejakých dvadsať minút sme tam, zapaľujeme oheň a chystáme sa na sýty obed. Špekáčiky, chlebík, horčica, vajce, hrozno, zelenina…každý si od každého dzobne a nakoniec sme všetci okrem Laury relatívne sýti. Laura odkedy sa vrátila z púte, tak je permanentne v čele výpravy a spáli trikrát toľko kalórií ako ostatní.
Hasíme oheň (vodou, priatelia, žiadne mladícke výstrelky) a spúšťame sa z kopca späť k Slivovi. Lákavý zjazd využije Peťo na rozlúčku a mizne nám v diaľke smerom na Železnú studničku. Všetci mu závidíme, až nám ohryzky nadskakujú.
Čoraz pomalším tempom klesáme smerom do Krasnian. Kratulinkú prestávku máme pod horárňou Krasňany, potom už vchádzame na sídlisko. Pri električke sa lúčime, my s Laurou ostávame čakať na päťku, ostatní odchádzajú trojkou do mesta.
Pane, ďakujeme ti za vyslovene protekčné počasie aj za krásnych usmievavých ľudí. Dali by sme ti čestný paroh, ale bohužiaľ je už obsadený.
Čestný paroh Mladého srnca: Vladovi. Na Kolibe ho stará rola na chvíľu vrhla smerom k bufetom, ale porazil ju a pokračoval vo výkone. Peťovi. Niekoľkokrát obetoval jazdu na bicykli dolu kopcom a radšej sa rozprával s Vladom alebo s Gabikou.

,

Memoriál – Malý Slavín

FOTO

Už po tretíkrát sme sa v približne rovnakom dátume stretli klubisti z JAS-klubu, A-klubu, A2-klubu a možno aj z iných klubov, o ktorých však nemám vedomosť. Dôležité je, že sme sa stretli na peknom mieste v dosť veľkom počte. Jedna časť, tzv pešisti, sa vybrala z Rače cez hory a druhá, počtom menšia, ale o to odhodlanejšia aj v tom mrazivom počasí (ráno boli len 2 stupne nad nulou), sa vybrala na bicykloch. Pešisti a cyklisti sa stretli na Malom Slavíne a po zvítaní sa, prehodení zopár slov, sa slova ujala nová predsedníčka z JAS-klubu, ktorá nás privítala a vysvetlila zmysel nášho stretnutia. Nataška zapálila sviečku a začala menovať všetkých tých, ktorí už nie sú medzi nami. K tomu sa ozývali ďalší, ktorí pripomínali ďalšie mená našich zosnulých kamarátov. Posledný nás opustil Jožko. Jeho manželka Betka bola s nami a držala sa statočne.  Minútou ticha sme si uctili všetkých, tých, ktorí nám počas života veľa dali, mnohým pomohli v abstinencii, a tak navždy zostanú v našich spomienkach.

Po tejto smutnej časti sme založili ohník a pozvoľna sa chystali na opekanie dobrôt, ktoré si každý priniesol z domu. Najedli sme sa, porozprávali, pospomínali a pomaly sme sa začali chystať na odchod. Zima bola dosť veľká, ani slniečko, presvitajúce korunami stromov, ani ohník nedokázali zohriať  premrznuté telá niektorých zúčastnených a tak sme sa začali pomaly lúčiť, vytrácať sa každý svojou stranou domov.  O rok sme tu zas.

Milan P.