Memoriál Jožka Záreckého 2022

Účastníci: Milan, Heňo, Nataška, Jožo, Janka, Vladino, Mário

Správa z cesty:

Píše nám Pali B., že sa k nám nepridá kvôli horúčave. Držíme sa teda radšej v tieni a po úvodnej fotke a spomienke na Jožka Záreckého dohadujeme detaily výletu. Naším prvým cieľom je Hamuliakovo, odkiaľ nás má cyklokompa previezť na petržalskú stranu Dunaja. Prvú prestávku v rámci dodržiavania pitného režimu si dáme v tieni pod Lužným mostom. Je riadne horúco, ale vetrík od rieky je zatiaľ osviežujúci.
Druhú prestávku navrhuje Milan pri kanáli vytvorenom z podzemnej vody, ktorý obteká lužné lesy. Čas máme zatiaľ dobrý, takže súhlasíme a po neviditeľnom chodníčku, ktorý poznajú naozaj iba zasvätenci, schádzame k nádhernej utajenej pláži s minikompou, hojdačkou a rozhľadňou na vysokom topoli. Všetky tieto atrakcie vybudoval bývalý klubista Janko P. a jeho syn je práve na druhom brehu. Kývame si na pozdrav, ale Vladinovi je to málo, tak sa prezlieka do plaviek a pláva na druhý breh, aby si mohli podať ruky. My ostatní stojíme zdvorilo po kolená vo vode a tuho myslíme na to, že o rok si určite všetci pribalíme plavky a dáme začiatok výletu aspoň o hodinu skôr, aby sme sa stihli výdatne okúpať v tejto čírej vode.
Máme približne 20 minút, aby sme sa dostali na mólo v Hamuliakove, mlčky, ale vytrvalo teda povzbudzujeme Vladina pri prezliekaní späť do cyklistického dresu. Cestou ešte míňame plošinku na pozorovanie vtákov (aj tú dáme nabudúce do plánu cesty) a blížime sa k nášmu prvému cieľu, keď zbadáme kompu, ktorá práve pristáva na móle. Okamžite zrýchlime (konkrétne Jožči údajne až na 45 km/h, čo je v tomto počasí nevídaný výkon) a prichádzame k nástupišťu presne v momente, keď vystupujú pasažieri z druhého brehu. Je nás 11 (kapacita kompy je 12), takže sa bez problémov zmestíme. Po našom nalodení prichádzajú ešte dvaja cyklisti, po tých príde neskôr motorový čln.
Sme na druhom brehu a presúvame sa k bufetu Obrátka, kde opäť doplníme minutú vodu, dáme si miestne pagáče a Jožkove egreše. Spomína sa terénka a divadelné scénky, rozprávame o sebe aj o svojich kamarátoch a plánujeme ďalšie spoločné akcie.
Výdatne posilnení pokračujeme smerom do Petržalky. Je stále teplejšie, horúci vietor nám fúka do tvárí, ale bojujeme a napredujeme. Najprv sa od nás odpája Milan a ide sa kúpať, potom Heňo, ktorý má svoju trasu domov. Prehliadku Lužného mosta z bezpečnostných dôvodov rušíme a namiesto toho si dáme prestávku v bufete u Bosorky. Čaká nás posledná etapa, Nataška sa lúči pod mostom Apollo a my ostatní pokračujeme až k Starému mostu.
Pane, ďakujeme ti za ďalšiu skúšku, ktorú si pre nás pripravil, aj za všetky chvíle, ktoré sme spolu vďaka tebe zažili, ktoré spolu zažívame a ktoré spolu ešte zažijeme. Tešíme sa nabudúce, príď sa na nás zase pozrieť.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet z Košariska na Skalu

Vychádzka – nedeľa 19.6.2022, 10:00

Miesto stretnutia : Borinka, Košarisko

Trasa: Košarisko – Prepadlé – Skala a späť

Prevýšenie: cca. 230 m

Trvanie: cca. 3,5 h

Doprava: autami

Predpoveď počasia: teplota do 30 °C, oblaky budú postupne pribúdať, ale pršať by nemalo

Kontakt: Mário, 0908 126 006

Poznámka:

Z kopca Skala je krásny výhľad na Záhorskú nížinu. Znovu bude mimoriadne teplo, ale znovu pôjdeme takmer stále po lese, takže by sme mali byť v relatívnom bezpečí. V každom prípade treba zobrať vodu, krém na opaľovanie a pre istotu aj niečo proti kliešťom. Cestou späť sa zastavíme v kameňolome nad Borinkou obzrieť si miestne skaly a kto bude mať čas, môže s nami po výlete zostať pri potoku kúsok za Borinkou, kde sa dá príjemne posedieť a počľapotať.https://mapy.dennikn.sk/?hpid=ZEniO

Účastníci: Marcel, Julka, Pali, Tomáš, Nina, Nataša, Jožo, Dano, Mário, Laura, Anička, Bella, Dorka, Dodko, Mia

Správa z cesty: Pár minút po pol desiatej sme na námestí v Borinke. V kostole pod nami sa práve slúži sviatok Božieho tela, z reproduktorov vychádzajú pokojné piesne a hlboké slová. Po nás prichádza Tomášova posádka, po nich Marcel a nakoniec Jožči. Nikoho ďalšieho nečakáme, sadáme preto za volanty a vezieme sa na Košarisko. Je suchý horúci deň a ostávajú za nami oblaky prachu.
Kúsok po štarte sa našťastie ponárame do hustého lesa a ideme po zelenej až k rozdeľovníku Prepadlé. Bella nemôže štekať, lebo má na krku zavesené trestadlo, tak nás iba mlčky a pozorne sprevádza. Rovnako pozorne sa o celú svorku stará Dorka, ktorá na svojich kratučkých nožičkách neúnavne behá od jedného turistu k druhému.
Od Prepadlého prechádzame na modrú značku a práve keď sa opäť pohneme, pridáva sa k nám ďalší známy pes a ďalší známy človek Dano. Nestihol štart, ale našťastie nás stihol dobehnúť. Pokračujeme príjemnou širokou cestou a záverečným stúpaním vychádzame na Skalu.
Výhľad naozaj stojí za to, vidíme ďaleko do Rakúska a asi trochu aj do Čiech. Nataša sa pýta, čím sú ten kopec a mohyla s dvojkrížom zaujímavé. Nevieme, nepripravili sme sa, tak narýchlo googlim a vygooglim, že ide o „neznáme krásne miesto“. To je všetko, čo sa mi podarí nájsť, ale podľa všetkého to vôbec nie je málo, pretože Marcel z toho bez mihnutia oka urobí parafrázu „Stretnutie krásnych známych ľudí na krásnom neznámom mieste“. Veľmi výstižné.
Po spoločnej fotografii jedenástich ľudí zavesených na dvojkríži štandardnej veľkosti (zmestila sa medzi nás aj Bella) schádzame rovnakou trasou dolu, akurát po spoločnej dohode šetríme choré kolená, lýtka a hlavy a namiesto prudkého klesania volíme miernejšiu neznačenú obslužnú lesnú cestu. Pred pol druhou sme pri autách a lúčime sa. Obhliadku rozpáleného kameňolomu sme z bezpečnostných dôvodov preložili na iný, menej horúci termín.
Pane, ďakujeme ti za ochrannú klenbu lesa, ktorú si nad nami celý čas držal, za všetky novinky, ktoré sme si stihli porozprávať, a za cestu, ktorou sme sa chvalabohu spolu rozhodli ísť. Teším sa zase nabudúce.

/0 Podľa komentárov/od