Výlet na Kačín

Vychádzka – nedeľa 7.9.2014, 10:00

Miesto stretnutia: Bratislava, Železná studnička, pod Červeným mostom
Trasa: Červený most – Kačín a späť (po asfalte)
Vzdialenosť: cca. 15 km
Prevýšenie: cca. 135 m
Trvanie: cca. 3,5 hod.
Počasie: oblačno, teplota 20 – 24 °C, nízka pravdepodobnosť zrážok
Kontakt: Mário – 0908 126 006
Poznámka:
Ľahká vychádzka po asfalte, veľmi vhodná pre kočíky (nemusia byť ani terénne upravené). Na Kačíne bude obedová prestávka, potom sa buď vrátime rovnakou cestou späť, alebo obídeme kopec po asfaltke až k Snežienke a vrátime sa k Červenému mostu z druhej strany. Treba si zobrať čo najmäkšiu obuv, lebo vraj asfalt je oveľa viac naklonený hladkaniu poddajných podrážok než surovému dupaniu.

Účastníci:
Mário P, Laura P, Anička P, Betka K, Anka R, Danka S, Jožo S, Danka Ď, Štefan K, Pavol B, Klaudia B, Zuzana P, Magda Ž, Jožko Ž, Ľubo S, Pišta K , Svetlana K, Marián F s manželkou, Ľubka M ,Angelika, Maťa, Veronika, Janka, Palo, Danka, Mišo (chceli prísť aj iní, napríklad Matejkovci, ale dostali na kočíku defekt) a mihla sa tam aj Janka S s ratolesťami, ale tí išli zápoliť o medaily)
Správa z výletu:
Čo pre čechov Zlatá Praha, to pre bratislavčanov Železná Studienka. Už na jej začiatku – Červenom moste sa po hektickom týždni okamžite predýchate do kľudu nielen vy a ale aj vaše autá nájdu často meditačnú lotosovú polohu – za pomoci priateľských mestských policajtov s odzbrojujúcimi budhistickými úsmevmi a oranžovými budhistickými meditačnými papučami.

Anička R na nich síce zazrela mrazivým pohľadom, čo by u takej útlej žienky človek nečakal, ale to iba preto, že netuší, že ide o skrytých služobníkov dalajlámu.

Pre to všetko sa v Nedeľu na kľudnej tzv. kočíkovej party – prechádzke zišlo v nedeľu dosť našincov z civilu i resocu. S kočíkom však manipuloval iba Mário s Laurou, ostatným stačilo manipulovať so svojimi autami, hľadajúc posledné bezpapučové miesto na parkovanie.

Anička P (najmladšia klubistka ever) dostala najmä od dámskej časti výpravy zaslúženú usmievavú pozornosť a od Betky K aj ručne tkaný nepálsky meditačný koberček, pod ktorým okamžite tvrdo zaspala ako poslanec v parlamente. Nezobudili ju ani štartové výstrely rodinných behov na partizánskej lúke, ani klubistické reči našincov, ktorí sa niektorí nevideli aj zopár dní… Abstinentský dvojrad sa čoskoro rozprestrel do dĺžky 1 km … Kráčali sme a tlačili svoju káričku života do mierneho kopca a Danka Ď, okrem svojho neľahkého osamelého osudu tlačila ešte aj Aničkinu káričku, keďže ako čestná babka túto činnosť bezplatne vykonáva, kdekoľvek sa Mário s Laurou objavia.

Ľubo S nás po ceste dovzdelal ohľadne húb,byliniek, niektorí si v bufete dovybavili svoje jediace i iné potreby a čoskoro sme už brzdili v cieli – Kačíne.

Cestou sme strasli Polónyioviec trio, nakoľko veliteľka posádky Anička zavelila ústup z dôvodov, ktoré nám pre krátkosť času nevysvetlila. Mário a Laura sú však už vytrénovaný personál, tak sa naša kočíkovo-geriatrická vychádzka definitívne stala iba geriatrickou.

Opekalo sa iba trocha, jedlo sa iba trocha , sedelo sa pri stoloch umiestnených podľa ezoterických zásad a rozprávalo sa celkom dosť, nakoľko kluby sú iba párkrát do týždňa a nedostaneme sa pre všetky tie ponuky všetci k slovu, či k sebe, či technicky ba niekedy ani fakticky. Sedeli sme trocha staticky, avšak mierny motivačný dáždik zapršal a pomaly sme sa odšuchtali spátky do civilizácie. Iba Ľubo S, vedený pudom lovca a zberača sa vnáral stále hlbšie a hlbšie do divočiny, zbierajúc majorán, pamajorán a huby rôznych veľkostí a jedlostí až kým sa nezmenil na malú cieľavedomú kockovanú bodku v zelenom mori.

A tak sa prekľudná prechádzka pomaly rozpustila do svojich príbytkov. Tesne pred nástupom do áut sa niektoré dámy síce na partizánskej lúke intenzívne rozkolísali (obsadili na chvíľu hojdačku nevinným dietkam) avšak prežívanie sme všetci mali stabilné, pokojné, miestami až meditačné. To vďaka tebe zvýšená energia (Higher Power), ktorá si nám všade okolo vytvorila utišujúce rovnovážne zrkadlo, ktoré ani lejak ani krejving nevyvedie z miery. A tak to má byť. Viď – napríklad aj v duši našinca.
Čestný paroh Mladého srnca: Ľubka M, ktorá prišla a je na tom lepšie (podľa vlastných dávnejších slov – „keď prídem, tak budete vedieť, že som na tom lepšie“ a Polónyiovci (všetci traja), ktorí jediní pochopili pozvánku a prišli aj s kočíkom a dieťatom, ktoré na tom bolo zo všetkých úplne najlepšie.
Zapísal Jožko S.