Nedeľný turistický výlet k Limbašskej vyvieračke

Nedeľa 28. Február 2016, 10:00

Zraz: 10:00 Limbach, rázcestie modrej a zelenej značky

Trasa: Limbach – Limbašská vyvieračka – rázcestie pod Kozím chrbtom – Somár – Šenkárka – Limbach

Trvanie: celý okruh cca 5 hodín, po vyvieračku a späť cca 2,5 hodiny

Počasie: Oblačno, teploty okolo 4 – 8° C

Limbašskú vyvieračku sme si plánovali už dávnejšie; hneď prvý pokus vidieť tento zaujímavý geologický jav žiaľ nevyšiel – bola vypnutá voda. Tentoraz by sa nám malo pošťastiť vidieť ju v plnej paráde, nakoľko vlahy bolo v poslednom období dosť.

Výlet je plánovaný ako rodinná vychádzka po samotnú vyvieračku. Zdatnejší budú zrejme radi pokračovať po celom okruhu, to znamená prejdeme celým údolím Račieho potoka k spojnici zelenej a červenej značky pod Kozím chrbátom, odtiaľ po červenej popod vrch Somár k rázcestiu Pod Šenkárkou, kde sa spustíme späť do Limbachu po modrej značke.

Vidíme sa v nedeľu, priatelia!

Kontakt: Vlado Z (A1) 0903-356661

Účastníci: Klaudika, Monika, Ľubka, Georgios, Ivan, Jano, Jožo, Juraj, Karol, Ľuboš, Pali, Peťo, Rišo, Roman, Tomáš, Vlado, Čiba a Romanov psík
Správa z výletu
Limbašskú vyvieračku sme si plánovali už dávnejšie; prvý pokus vidieť tento zaujímavý geologický jav žiaľ nevyšiel – bola odstavená voda (v jeseni je to vraj normálne). S vierou, že tento raz sa nám to podarí sa stretávame v Limbachu. Vlado síce naplánoval zraz pri rázcestí modrej a zelenej značky, ale takýto turistický „rázcestník“ sme nenašli a tak sme si vystačili s kruhovým objazdom, kde sa tieto značky v jednom bode naozaj stretávajú. Navyše si vypomôžeme miestnym smerovníkom ulíc, pod ktorým sa odfotíme aj kvôli prezencii. Vlado v krátkosti upresňuje plán výletu, nebude to hocaká vychádzka, ale tí zdatnejší (lepšie povedané, tí ktorí si to lepšie naplánovali) sa podujmú na zdolanie 17 km túry s prevýšením takmer 600 m (poznámka: táto informácia bola doplnená dodatočne po túre, pretože viacerí sa pozastavovali nad tým koľko sme to vlastne šliapali). K prvému cieľu – samotnej Limbašskej vyvieračke bodro vyrážame cez lukratívu časť Limbachu. Komu patrí, respektíve patrila, aká vila nám upresňuje Ľuboš, lebo ten to tu pozná, teda hlavne tak do hĺbky 3 m, nebojte – nič hororové – to je maximum pre telefónne káble, ktoré tu kedysi kládol. Ľubo sa aj ujíma vedenia aby určoval tempo, ale to je napriek frfotaniu chalaňov z A3 svižné, takže v družnej debate prichádzame k vyvieračke po poldruha hodinke, na podiv bez zastávok. Máme prvé občerstvenie, dáme ešte jedno spoločné foto v plnej zostave a obdivujeme vyvieračku, ktorá v plnej paráde chrlí veľké množstvá pirátskej vody, ktorá mala pôvodne tiecť na Záhorácku stranu Malých Karpát. Rozlúčime sa so štyrmi „odpadlíkmi“ s alternatívnym programom, ktorý im uznáme a aj tak sme radi, že boli s nami aspoň tento kúsok cesty. Pred nami je namáhavejší kus cesty – strmý výstup k červenej značke, ktorá vedie po hrebeni Malých Karpát. Zdá sa, že zimné mesiace nechali stopy na kondičke viacerých z nás, bolo to zreteľné aj na utíchajúcich debatách, ale kolegiálne čakanie sa pomôže s dychom aj tým trošku zaostávajúcim. Zrážky v poslednom období napomohli vyvieračke prejaviť sa, ale poznačili aj terén, ktorý je premočený a na viacerých miestach preskakujeme viac-menej úspešne potôčky valiace sa úbočím. Najlepšie preverila vode-odolnosť svojej obuvi Monika: obuv je kvalitná, ale prietokom zvrchu nezabránila. Konečne sme sa dostali na Štefánikovú magistrálu pod Kozím chrbtom, kde si dávame zaslúženú obednú pauzičku. Dobre sme si zvolili, tu bolo ešte závetrie, na zbytku púte po hrebeni nám dul svieži vietor. Zeleninová dózička nechýba, ale akoby tu ešte niečo z tradičného pohostenia chýbalo. Jasné: Monika tentoraz upiekla chlebík a má z neho hlavne pre seba, a tak zachraňuje situáciu ponukou super zdravej biotyčinky, podľa názvu má byť na dobré časy, žeby už nastali? Pre nás turistov tak trochu aj nastali, lebo sa už neteperíme zadýchaní do kopca, ale v novo rozvinutých družných debatách o všetkom možnom pokračujeme po hrebeni kopcov. Pri plánovaní vychádzky nám Mário vravel, že nás bude čakať pekný kúsok magistrály aj s výhľadmi. Tie však neboli, lebo počasie si to zaumienilo inak. Nevadí, aspoň že sme nezmokli ako priatelia, keď mali predminulý rok výlet v okolí Limbachu a po ceste premokli v daždi do nitky. Konečne nachádzame odbočku na modrú značku, ktorá nás dovedie späť do Limbachu. Ešte si spravíme krátku prestávku na lúke pod Šenkárkou pri horárni, kde vraj vyrastala jedna naša zblúdená kamarátka. Zblúdencov máme aj medzi sebou, ale je šanca, že sa aj vďaka stretnutiam s nami navrátia.
Ďakujeme vyššej moci za krásne úkazy a všetkým účastníkom za príma atmosféru.
Čestný Paroh mladého srnca udeľujeme Ivanovi, ktorý si ku nám nachádza cestu a tentoraz sa mu podarilo prísť v ten správny deň.

Výlet z Horárne Krasňany

Vychádzka – nedeľa 21.2.2016, 10:00

Miesto stretnutia: Horáreň Krasňany
Trasa: Horáreň Krasňany – Spariská – Pod Chlmcom – Horáreň Krasňany
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: cca. 350 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Doprava: MHD, električky smerom do Rače
Počasie: teplota 6 – 8 °C, zvýšená oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok tiež trochu zvýšená

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Stredne až menej náročná vychádzka. Na obedovú prestávku si nájdeme nejaký altánok po ceste medzi Spariskami a Pod Chlmcom. Vyzerá, že bude celkom teplo, ale dobrý čajík určite neuškodí.

Účastníci: Tomáš, Monika, Betka, Vlado, Jožko P., Jožko S., Danka, Peťo, Mário
Správa z cesty:
Celú noc pršalo a očakávam telefonáty o rušení účasti. Volá iba Jožko P., že ide. Pri Zváračskom ústave ma dobieha Jožko S. a ako veľká eskorta nakladáme Jožka P. na stanici Vinohrady. Pri Horárni Krasňany na nás čakajú Monika s Betkou, o chvíľu prichádza Vlado a za ním Tomáš. Peťo prišiel ako veľký pán peši.
Čakáme povinných desať minút, potom si spravíme skupinovú fotku. Tomáš ešte na chvíľu odchádza, aby vyzdvihol Jožka St. s Čibou, lenže po Jožkovi sa zľahla zem, takže vyrážame po asfaltke smerom k Spariskám.
Je veľmi príjemný teplý deň, dobre sa kráča a dobre sa rozpráva. Na Spariskách odbočujeme na červenú a pokračujeme smerom na Kamzík. Spoza hrebeňa sa vynára Jožko St. s Čibou a radí nám, aby sme nešli až k rozdeľovníku Pod Chlmcom, ale aby sme pri Troch duboch odbočili doľava, našli žltú cyklistickú značku a vrátili sa priamo k autám. Operatívne meníme plán cesty.
Nájdenú žltú cyklistickú značku nerozvážne opúšťame a držíme sa radšej menej zablatenej cesty, ktorá príjemne klesá. Omyl si uvedomujeme asi po dvadsiatich minútach a chtiac vrátiť sa späť na pôvodnú trasu volíme partizánsky prechod cez blízky kopec, na ktorý vedie lákavý chodníček.
Lákavý chodníček sa na hrebeni beznádejne stráca. Aby sme zahnali pocit beznádeje, nabádame Moniku, aby konečne otvorila svoju nádobku s tvarohovými koláčikmi. Veľmi chutné, škoda len, že sme úplne stratení v divočine.
Schádzame z kopca a držíme sa jediného chodníka široko ďaleko. Jediný chodník sa však zákerne delí na dve vetvy, prieskum jednej si teda beriem na starosť ja a prieskum druhej Vladino. Po dvoch močariskách a jednom zarastenom lesnom stúpaní konečne vidím našu stratenú cyklistickú žltú. Radostne volám Vladinovi, že sme sa našli.
Jožkovi P. ide o jednej vlak a nenápadne sa ma pýta, či stihne aspoň ten o šiestej večer. Krčím ramenami a ľutujem, že sme nevzali čelovku. Pre istotu ešte konzultujeme svoju polohu s GPS, Jožkove GPS hlási Horáreň o 13 minút, Monikine o 20 minút. Asi sú napojení na inú družicu.
Sme pri autách, chvatne sa lúčime a ponáhľam sa s Jožkom na nádražie. Stíhame to len tak tak.
Pane, ďakujeme za krásny deň aj za omyly, ktorých sme sa pod tvojím pozorným dohľadom mohli smelo dopustiť. Tešíme sa o týždeň na vyvieračke.
Čestný paroh:
Jožkovi P. Neúnavne s nami držal krok a dobrá nálada ho neopustila ani s blížiacim sa odjazdom vlaku. Tomášovi. Chcel nezištne pomôcť kamarátovi.

Lyžovačka na Kubínskej holi 2016

Správa z terénky Kubínska hoľa, 4.-7. februára 2016
Terénna terapia oficiálne začínala 4. februára, no prví lyžiari začali prichádzať už deň resp. dva dni vopred. Hlavná vlna pricestovala vo štvrtok poobede, posedeli sme si pri dobrej večeri a o pol ôsmej sme roztočili zoznamovacie koleso. „Ja som alkoholik, abstinujem toľko a toľko rokov, chodím do toho a toho klubu, ja som manželka, ja som…“ Našinci alebo príbuzní našincov, dobrá partia.
Druhým bodom programu boli organizačné veci, dohodli sme si spoločné aktivity, upresnili podávanie jedla, doplnkové činnosti ako sauna, masáže a pod.

V piatok ráno nám šéf hotela urobil skupinovú fotku s Vladovým a s Gorovým foťákom, dali sme si raňajky a po raňajkách sa väčšina účastníkov vybrala na svah, aby si výdatne zalyžovali, kým sa dovalia povestné víkendové hordy. V noci napadlo asi päť centimetrov nového snehu, takže svah bol aspoň zo začiatku mimoriadne použiteľný.
Vlado K. sa zobudil s ťažkou horskou chrípkou, takže odviezol rodinu na kúpalisko Tatralandia a išiel si uvariť čaj do rodičovského bytu niekde na Liptove. Vrátili sa živí a zdraví, konkrétne Vlado oveľa zdravší.
Vlado Z. objednal pre Ľubku a Katku celodenné lístky do areálu Oravice, takže nasadli do auta a objavili sa až na večeru, aj to tesne pred skončením výdajných hodín. Viacerí sme sa na ich porcie tešili, ale bohužiaľ to stihli. Okrem príjemnej lyžovačky a príjemného kúpania v termáli tam celkom nečakane stretli aj zamaskovanú Alenku R. a od samej radosti si museli zatancovať Ľubkin obľúbený zimný tanec, tzv. sambu snow.
Klaudika si zobrala na starosť horskú turistiku. Zavolala Danku a Moniku a urobili si peknú zimnú túru na Chatu na Kubínskej holi. Dievčatá sa vrátili zadýchané a rozjarené a tuším chodili aj menej fajčiť.
Anka P. sa po výdatnom obede vybrala do postele a mňa zobral Edo na dve hodiny na svah. V príjemnom tempe sme si zalyžovali a počkali sme na vyhodnotenie IMPA akcie s mimoriadne vtipným moderátorom.
Po večeri sa väčšia skupina vybrala na nočné kúpanie do kubínskeho Aquaparku . Všetci si náramne pochvaľovali, teda okrem Moniky s Dankou, ktoré štvrťhodinu čakali na legendárnu morskú vlnu, ktorá sa nezapínala a nezapínala, až kým neprišiel Pali so svojou družinou a nezapli ju vlastnými telami.
V noci bol žúr v bare a ráno bolo pár sťažností. Poriešili sme.

V sobotu ráno sme cez okno sledovali húfy áut plaziacich sa na svah. Tak to bude husté. A aj bolo.
S Edom a s rodinou sme sa vybrali do Kubína, a keďže sa nám nepodarilo vybaviť, čo sme chceli, aspoň sme natankovali a trošku sa prešli po miestnom Lídli. Vyzeral podobne ako ten dúbravský.
Baby sa vybrali na návštevu Oravského hradu a Oravského skanzenu kdesi pri Zuberci. Vrátili sa zadýchané a rozjarené a tuším chodili aj menej fajčiť. Danka bola unesená najmä z nejakej reštaurácie, kde mali vystaveného zajaca s parohami. Žeby sa v nej prebudila nejaká staršia túžba po pomste?
Lyžiari lyžovali, staršie deti sa hrali s mladšími deťmi, rodičia a starí rodičia sa nečinne povaľovali a vychutnávali chvíle oddychu. Vlado K. s rodinou bol pre zmenu v Aquaparku, lebo sa dopočul, že je tam liečivá chlórovaná voda, ktorá bezpečne zabije všetky chrípky a iné choroby vrátane rozličných závislostí. Lúči sa s nami Katka.
Večer sme si dali vyhodnotenie a napriek drobným nedostatkom (príšerný nočný hluk, katastrofálne postele, nepoužiteľný toaletný papier) sme sa zhodli na tom, že pobyt bol mimoriadne príjemný a o rok si ho zopakujeme zase. Diskutujúci hlúčik sa postupne zmenšoval, až sme sa všetci rozišli do svojich izieb a do svojich postelí.
V nedeľu ráno sa udatní lyžiari naposledy vybrali na svah, aby pri teplote +15°C vyskúšali, či ten umelý sneh naozaj drží. Držal, lebo bol prilepený blatom o trávu. To je inak teraz taký moderný trend, že lyžiar sa vráti zo svahu zablatený až po uši.
Niektorí vyrazili do Bratislavy už ráno, niektorí poobede. Vladino Z. s naším sprievodom navštívil ešte ubytovanie zariadenie v dedinke Lúčky, kde by sme mali absolvovať jesennú turistickú TT. Veľmi pekné miesto, Vladino, musím ťa niekde za to verejne pochváliť.
Presadá k nám Ľubka a rútime sa domov. Na diaľnici nás ešte predbieha Edo s rodinou, pekný pocit, že ako sme všade na svete spolu.
Pane, ďakujeme za energiu a za atmosféru, ktorú sa nám podarilo spoločne vytvoriť, a tešíme sa na podobnú akciu o rok.