Vychádzka na Kamzík

Vychádzka – nedeľa, 5.11.2017, 10:00

 

Miesto stretnutia: Lamač, začiatok žltej turistickej značky (predposledná zastávka autobusu č. 63

Trasa: Lamač – Klanec – Kamzík, lúka – Koliba

Trvanie: cca. 2 – 3 h

Vzdialenosť: cca. 5 km

Prevýšenie: 290 m

Počasie: teplota cca. 10 – 14 °C, polooblačno, pršať by malo až večer, to by sme mohli stihnúť

Doprava: MHD

 

Kontakt: Mário – 0908 126 006

 

Poznámka: Cca. dvojhodinová prechádzka po lese so zastávkou na ihrisku na lúke pod Kamzíkom na oddych a na občerstvenie. Teploty nad 20 °C zrejme nadobro skončili, takže čaj je povinnou výbavou. Pozor, cieľ cesty je inde ako štart, buď treba prísť MHD alebo potom sa vrátiť po auto.

 

Účastníci:       Janka, Klaudia, Marianka, Heňo, Ivan, Ľubo, Mišo, Pali, Peťo, Rišo, Vlado

 

Správa z výletu

Na predposlednej zastávke v Lamači na križovatke pod Klancom sa postupne schádzame jedenásti. V rámci slušnosti a schopnosti vydržať nepríjemný chladný vietor sme počkali na „ten ďalší“ autobus, ktorým by ešte niekto mohol prísť. Neprišiel … Pasívne sme potom pri fotení a obliekaní sa vlastne počkali ešte ďalšie dva autobusy. Vyrážame po žltej značke, ktorú sme nakoniec prešli celučkú od ústia v Lamači až po jej koniec na Kamzíku. Vietor je v Lamači skutočne nepríjemný, a sme radi, že sa vnoríme viacej do lesa smerom k Železnej studničke, kde toľko neduje. To nás ešte zahreje výstup na Kamzík, ktorý sa nám pohľadom z Klanca moc nepozdával, ale v družných rozhovoroch sme si  ani neuvedomili, ako nám pekne a rýchlo ubehol. Aby nás hore na Kamzíku moc neprefúklo, našli sme si obedný azyl na spodnom okraji Cvičnej lúky. Ako je pre nás zvykom, nenápadne sme sa vtlačili na stolík ku jednej rodinke, ktorú sme museli presvedčiť, že ich naozaj nechceme vytlačiť, čo sme ešte utvrdili tým, že sme sa ohriali pri ich prácne založenom ohníku. Ešteže Pali zachraňoval situáciu prispením polienka na oheň. Obed máme už pomaly tradične á la čo si kto donesie. Prestávka nám všetkým dobre padla a po nej sa nasýtení a dobre naladení rozlúčime s rodinkou pri ohni a vyberieme sa smerom ku Figaru, kde náš výlet zavŕšime. Bolo nás jedenásť … a až do konca nás ostalo družne jedenásť.

Tomuto výletu predchádzala Máriova výzva na zmenu vedenia tejto minitúry v dôsledku jeho seknutia sa. Mário myslíme na Teba a prajeme Ti, nech čo najskôr sekneš s tým seknutím, aby si bol čo najskôr opäť fit s nami. Ale nie je sekanie ako sekanie – pozor na neuvážené sekanie s niečim!

Paroh mladého srnca udeľujeme Rišovi, na prvý raz to s nami dobre zvládol.

 

Zapísal Vlado z A1

Bratislavská prechádzka

Vychádzka – 29.10.2017, 10:00

 

Miesto stretnutia: Kramáre, zastávka trolejbusov (209, 204, 212) a autobusu č. 32 Magurská

Trasa: Kramáre – most na Pražskej – Horský park a späť opačnou stranou Horského parku k zastávke pri SAV

Trvanie: cca. 2 – 3 h

Počasie: teplota cca. 10 – 14 °C, polooblačno, zatiaľ hlásená vyššia pravdepodobnosť zrážok, treba si zobrať niečo nepremokavé na seba a už začína sezóna čajov

Doprava: MHD

 

Kontakt: Eva – 0904 040 324

 

Poznámka: Ahojte priatelia, v nedeľu 29. okt. 2017 pozývam na mini vychádzku aj pre deti, seniorov…zvládnu všetci určite. Pohodová relaxačná mestskolesná. So sebou si treba zobrať nejaké občerstvenie, pretože Horáreň v Horskom parku je síce takmer po ceste, ale chceme sa jej vyhnúť, aby sme boli skôr vonku ako vnútri a aby sme si dali namiesto bratislavských rožkov radšej nejaký domáci chlebík alebo doma nakrájané ovocie.

CYKLOTÚRA: KITSEE – TROJPOMEDZIE (UKONČENIE CYKLISTICKEJ SEZÓNY)

Sobota 21.10.2017 o 10:00 pred Železničnou stanicou Petržalka

 

Trasa:         Železničná stanica Petržalka – Kitsee – Pama – Hraničné trojpomedzie – Rusovce – Petržalka

Trvanie:          cca. 6 hodín

Počasie:       Podľa dostupných predpovedí dobré, cca 18 °C, západný vietor, bez zrážok

Kontakt:         Vlado Z – 0903 356661

Ani sme sa nenazdali a napriek babiemu letu cítiť, že sa ochladzuje. Využite možnosť možno poslednej tohoročnej bicyklovačky na SK-A-H hraničné trojpomedzie. Predtým sa zastavíme pri bunkri v Petržalke a v Kitsee nakukneme do čokoládovne. Stravu odporúčame zobrať so sebou, veľa čokolády škodí.

Trasa:  Železničná stanica Petržalka – Kitsee – Pama – Hraničné trojpomedzie – Čuňovo – Petržalka

Účastníci:      Janka K., Janka M., Zuzka M., Zuzka Š., Ivan, Jožo, Michal, Pali, Vlado

Správa z cyklo-túry

Rozlúčku s cyklistickou sezónou začíname netradične v sobotu; Vlado tak činí vraj kvôli počasiu – v sobotu sa ešte bude dať, ale v nedeľu bude vraj dážď, vietor, chladno, proste počasie neprajúce Veselým cyklistom. Cestou sa presvedčíme, že tá predpoveď nie celkom vyšla. Počkáme sa, ako sa patrí, akademickú štvrťhodinku; ukecáme Ivanovho cyklo-kámoša, aby nám spravil prezenčné foto; dohustíme pneumatiky; nasadíme život zachraňujúce prilby (podaktorí po prvý raz v živote) a vyrážame smerom k prvej hranici. Pred ňou zamierime k prvej poznávacej  zastávke pri Vojenskom cintoríne a bunkri BS-8. Od Ivana dostaneme menšiu lekciu z histórie. Takže: cintorín je z prvej svetovej vojny a sú na ňom pochovaní príslušníci viacerých národností. Bunker mal slúžiť pred druhou svetovou na obranu Bratislavy, ale história to zariadila ináč a podobne ako celé sofistikované opevnenie na hraniciach prvej ČSR,  sa vlastne ani nevyužil. Po prehliadke Janka K. prišla k poznaniu, že na toto počasie nie je oblečením uspôsobená a profilakticky sa od nás odkláňa domov. Dobre spravila, to horšie bolo pred nami. Alebo lepšie? Záleží od uhla pohľadu …

Pokračujeme prekročením hranice (neviem či je tu na mieste slovo prekročiť, lebo všetci sme boli na bicykloch). Ďalšou plánovanou zastávkou je mnoho národostne obliehaná čokoládovňa v Kitsee. Dúfali sme, že polhodinka vyčlenená na nákupy a ochutnávanie prispeje aj k umúdreniu sa počka. Opak bol pravdou a rozmrholilo sa ešte viac, čo vyústilo vo finálnom decission-making na konci Kitsee, kde sme sa hromadne a jednohlasne prehlasovali, že ideme ďalej podľa plánu. Pred dedinkou Pama sa náš pelotón trhá, lebo sa čaká na prezliekavších sa. Čakanie v daždi nie je príjemné, ale vydržíme. Ku podivu nám tempo určujú dôchodcovia, a opäť mám dilemu: máme im za to poďakovať alebo ich uzemniť, že čo sa tak ženú, kto im má stačiť! Záleží od uhla pohľadu …

Usilovne sa prepracujeme k hlavnej méte našej túry – Rakúsko-Maďarsko-Slovenskému trojpomedziu (jaj – skoro som napísal Rakúsko-Uhorskému, to by som si pekne od niekoho odniesol). Tu si dávame aj vytúženú obednú prestávočku. Podľa plánu si rozbaľujeme, čo si kto priniesol. A kto si nepriniesol, pristaví sa u pohostinných Janke M. a Miškovi, ktorí ponúkajú vlastný domáci chlebík s komerčnou paštékou a cibuľou neznámeho pôvodu. A tak sme všetci nejako zabezpečení proviantom, záleží od uhla pohľadu ako …

Po obecnej prestávke sa väčšina z nás vydáva najprv za lídrom pelotónu Ivanom, ale keďže ten sa odkloní od značenej cesty, necháme ho napospas osudu a ostatní sa kúsok vrátime na značku a po nej prejdeme hranicu na slovenskú zem. Tam sa však tiež odkloníme zo značeného chodníka, ktorý sa na protiveň vyberie cez pole, kde je za týchto poveternostných podmienok pre nás cestička neprejazdná. O kúsok ďalej sa naše cesty s Ivanom spoja v Čuňove. A opäť hútam: kto “viac” odbočil z plánovanej trasy – záleží od uhla pohľadu …

Ivanovi osud dnes neprial: po pár metroch, ako sme sa vybrali pokračovať smerom na hrádzu, chytil defekt. Pali sa rozhodol nečakať, čakajú ho doma. Ostatní počkajú na Ivana, hoci sa podaktorí tiež ponáhľajú, ale asi menej. Záleží od uhla pohľadu …

Po oprave kolesa sa konečne dostávame na hrádzu, kde ešte raz trošku zmokneme, ale nakoniec si užijeme aj trošku slnečných lúčov, ktoré sa predierajú cez mraky. Naše dnešné putovanie zakončíme rozchodom pri bufete U bosorky, kde sa už každý vyberie svojim smerom domov. Niekto sa ešte pred tým zastaví v bufete nejako sa nasýtiť. Ale ako, to záleží od uhla pohľadu …

Zlatú špajľu udeľujeme Zuzke M. za neochvejné odhodlanie pridať sa k nám, splašiť si bicykel a hlavne to celé vydržať (podotýkam bez poduškových nohavíc!) a nevzdať sa.

Cyklistickú sezónu sme v družnej skupine zavŕšili z môjho pohľadu peknou a napriek usmoklenému počasiu vydarenou cyklotúrou. Snáď sa aj ostatným páčilo. Mohli sa pridať aj iní, váhajúci, ktorí si našli dôvod neísť. Ale to záleží od uhla pohľadu …

 

Zapísal Vlado Z. A1, Osuského.

Balaton, 2017

Správa z cyklistickej túry okolo Balatónu

Vlani na cyklistickej túre pri Balatone padol návrh, keďže všetci boli nadšený, aby sme tento rok urobili túru okolo celého Balatonu. Začalo sa s prípravou a vlastne hneď bolo zjavné, že všetci sa neodvážia na celú túru, ale by chceli znova mať stanovište na jednom mieste, a odtiaľ podniknúť výjazdy raz vpravo a raz vľavo.

Aj sa tak stalo, vytvorili sa dve skupiny.

Skupina, ktorá sa odvážila na celú túru okolo Balatonu  prišla 13. júna 2017 do Keszthelyu. Pár ľudí využilo možnosť  a v deň príchodu sa išlo okúpať do termálneho jazera Hévíz. Potom ľudia postupne do noci prichádzali. Na celý okruh sa odvážilo 22 cyklistov. Každú noc sme spali na ďalšom stanovišti a preto bola pre nás veľká pomoc, že Marcel s Paľom nám zobrali batožinu na ďalšie stanovište a nemuseli sme to mať na chrbte a bicykloch. Tu by som sa chcela ešte raz poďakovať Marcelovi a Paľovi za nezištnú pomoc. Okrem toho, že to urobili bezodplatne, vlastne celú trasu urobili skoro 2x, lebo nám išli naproti a znovu späť. Ešte dobre, že majú kondičku. ĎAKUJEME!

Celá trasa bola cca 200 km a bola rozdelená na 4 etapy, takže sme denne urobili v priemere cca 50 km. Na prvý pohľad sa to môže zdať veľa, ale tým, že sme urobili prestávky na zaujímavých miestach s krásnym výhľadom, sme si trošku oddýchli a išli ďalej. Snažili sme sa držať tempo s najpomalšími cyklistami a veľmi sa nerozťahovať. Podľa odborníkov je to celkom náročné aj pre profíkov držať pokope takýto počet cyklistov. Ale my sme to zvládli a na posledný deň sme sa to aj naučili. Počasie nám celkom vyšlo, iba raz sme zmokli. Podľa predpovede to mohlo byť aj horšie. Okrem toho bolo celkom náročné každé ráno všetko zbaliť a načas naložiť do auta. Ale ani raz nikto nemeškal.  Naozaj úžasná disciplína.

Prvý deň sme išli z Keszthelyu do Zánky

Druhý deň zo Zánky do Balatonkenese

Tretí deň z Balatonkenese do Balatonboglár

Štvrtý deň z Balatonboglár naspäť do Kaszthelyu, ba dokonca si to niektorí nadišli do kúpaliska v Hévizi.

Celá skupina zvládla celú trasu bez problémov. Bola to veľmi príjemná, skvelá, disciplinovaná skupina.

 

Druhá skupina, ktorá sa rozhodla prísť na Balaton na jedno stanovisko prišla15. júna a bola spolu s prvou skupinou do 18. júna 2017.

Tejto túry sa zúčastnilo 14 dospelých a 5 detí. Urobili si kratšie túry na okolí a tiež sa išli okúpať do Hévízu. V sobotu jedna skupina išla naproti druhej. Radosť bola obrovská, keď sme sa „náhodou“ stretli. Trošku sme sa porozprávali, urobili pár fotiek a každý išiel ďalej svojim tempom.

V sobotu po večeri sme urobili krátke posedenie, vyhodnotenie.

Skupina bola veľmi spokojná, čomu sa nesmierne teším.

V nedeľu cestou domou sa ešte niektorí išli okúpať do Hévizu a niektorí navštívili hrad Sümeg. Všetci šťastne dorazili domov.

 

Zapísala: Mariana Szabóová