Všetky príspevky k téme „Nedeľné vychádzky“

Malý Hundsheimský okruh

Čas a miesto stretnutia: Sobota 25.1.2020 o 10:30 hod. Hainburg, parkovisko pred obchodom Hofer v nákupnej zóne na konci mesta (viď mapka), resp. na konečnej zastávke autobusu z BA do Hainburgu – Pfaffenbergweg. Na tomto mieste po prejdení okruhu našu túru aj ukončíme.

 

Doprava: vlastnými autami, možnosť príchodu aj autobusom Slovak Lines podľa priloženého grafikonu (a). Odchody autobusov späť sú na grafikone b.

a            b

Charakteristika: 8 km dlhá okružná túra zimnou krajinou Hundsheimských vrchov s prevýšením 310 + 120 m. Trvanie pomalým tempom asi 3,5 hod.

Ponúkne sa nám prírodná scenéria Pfaffenbergu využívaná od čias Rimanov podnes, panoramatické výhľady z Hundsheimer Bergu, legendami opradený Bosorkin vrch (Hexenberg), vyhľadávaný paraglidistami, na ktorého úpätí sú známe jaskyne, ktoré slúžili za úkryt prehistorickým nosorožcom. Všadeprítomné vápencové skaly sú produktami dávnych druhohorných a treťohorných morských záplav.

V prípade potreby skráteného variantu vychádzky je možnosť vystúpať za necelú hodinku len prvú časť cesty asi 1,6 km s prevýšením 160 m a možnosťou pikniku v opustenom rímskom kameňolome pod Pfaffenbergom s návratom tou istou cestou.

Podmienky a vybavenie: Počasie bude pekné – januárové (okolo bodu mrazu), vhodné je viacvrstvové zimné turistické oblečenie, čiapka, rukavice, turistická obuv, zídu sa aj turistické paličky. Strava z vlastných zdrojov, nezabudnime na teplý čaj.

Tešíme sa na stretnutie!

Kontakt: Ivan Baráth, 0948 450 557

 

Správa z vychádzky – Malý Hundsheimský okruh

V sobotu 25.1.2020 sa o 10:30 hod. podľa plánu schádzame v Hainburgu, ešte počkáme na meškajúci linkový autobus a o 10:50 konštatujeme, že sme pravdepodobne v plnej zostave 17 osôb a 2 psích účastníkov.

Oceňujem, že ani hmlisté počasie bez snehu s teplotou okolo nuly ľudí neodradilo a zišli sme sa v slušnom počte. Vyrážame Pfaffenberskou uličkou na trasu pre väčšinu doteraz neznámeho pochodu, vedúceho cez Pfaffenberg na dominantný vrchol Hundsheimer Berg (480 m n.m.). Meteorológovia hlásia inverziu a my hádame ako vysoko treba vystúpať, aby nás osvietilo slnko. Pri vstupe na pohodlnú lesnú cestičku si urobíme prezenčnú fotku a stúpame stále vyššie – pribúda námrazy na stromoch a ani sa nenazdáme a ocitáme sa v zimnej krajine.

Krátky odpočinok s teplým čajom na rázcestí v sedle Pfaffenbergu nás posilní do rozhodujúceho výstupu na Hainburský vrchol. Na týchto miestach bol v pozvánke sľúbený panoramatický výhľad, v tomto hmlistom počasí ho nahrádzajú rozprávkovo vyzdobené koruny borovíc – ako v Mrázikovi. V snehu je vyšliapaná úzka stopa, takže naša výprava tvorí dlhý zástup, neochvejne sa hadiaci k vrcholu. Tu nás čaká otvorená turistická útulňa a viacero stolov s lavičkami vonku. Nefúka, takže sa rozložíme vonku a posilníme a podelíme sa so zásobami a dobrotami, prinesenými z domu.

Po prechode náhornou planinou nás čaká zostup strmým kľukatým miestami ľadovým chodníkom, kde niektorí ocenia paličky, niektorí záchyty o stromy a skaly a niektorí oporu kamarátov. Vďaka kolektívnej spolupráci nepribudli žiadne mená na historický pamätník bezmotorových letcov, ktorý sme míňali.

Nasleduje pohodlný chodníček okolo úpätia Hexenbergu. Strmých výstupov k otvorom jaskýň sa po šmykľavých zážitkoch väčšinou vzdávame, výnimkou je neohrozená Katka, ktorá vystúpi k Zwergenlochu skontrolovať škriatkov – Mário neváha a vyrazí za ňou ako podpora. Pri ďalšej jaskyni si prečítame informačné tabule o prehistorickom nosorožcovi a porozprávame si krátko o vápencových bralách. Okrajom obce Hundsheim sa dostaneme znova k miernemu výstupu, aby sme uzavreli náš okruh v sedle Pfaffenbergu. Cestou sa ešte krátko zastavíme na posilnenie v opustenom kameňolome z rímskych čias.

Zo sedla už pohodlne  zostúpime znova do cieľovej rovinky bez snehu. Sme spokojní s bezpečným návratom a s krásne stráveným dňom v družnej atmosfére – mám pocit, že sme si zase o niečo bližší.

Z ankety, komu prideliť čestný paroh, vyšiel návrh na Katku, za to, že sa nenechala odradiť terénnymi podmienkami a tých škriatkov pri jaskyni navštívila.

P.S. Dovidenia na rovnakých miestach niekedy v slnečnom apríli, keď pokvitnú poniklece…

Zapísal: Ivan B.

Vychádzka na Pajštún

Vychádzka – nedeľa 29.12.2019, 10:00

 

Miesto stretnutia : Borinka, odbočka z hlavnej cesty doľava smerom na Pajštún

 

Trasa: Borinka – Pajštún – Borinka

Prevýšenie: cca. 300 m

Trvanie: cca. 2 h

Doprava: autami

Predpoveď počasia: teplota cca. 4 °C, oblačno, možno aj trochu spŕchne (v ideálnom prípade zasneží); v každom prípade sa treba teplo obliecť a zobrať čajík

Kontakt: Mário, 0908 126 006

 

Poznámka:

Na konci roka sme dávali vždy rituálnu rozlúčku Mladých srncov s turistickou sezónou. Tento rok sme trochu skrátili trasu, takže sa môžu po vlastných nožičkách zúčastniť aj menšie deti. Výstup je pomerne strmý, takže písaných turistických 20 minút sa môže predĺžiť povedzme na trištvrte hodinku. Tešíme sa.

 

Účastníci: Marian, Zuzka, Tomáš, Jarka, Mišo, Miška, Janko, Vladino, Monika, Betka, Mário, Laura, Anička, Pali, Klaudika, Marta, Audrey, Dania

 

Správa z cesty:

Veliteľské vozidlo prichádza na miesto stretnutia s drobným meškaním. Okrem jednej posádky sú už všetci na mieste, posledná posádka prichádza ešte počas úvodného objímania. Miesto stretnutia sa nám nezdá príliš fotogenické, takže sa rozvážnym tempom vrháme smerom na Pajštún.
Je chladno a veterno. Les nás zatiaľ pred vetrom chráni, ale terén začína byť čoraz strmší a naša kompaktná skupina sa rozťahuje. Ostávame v zadnom voji a s predným vojom udržiavame aspoň zrakový kontakt.
Klaudike sa z prudkého stúpania začína krútiť hlava, tak si na chvíľu sadá na vyvrátený strom a odpočíva. Nevoľnosť sa jej podarí prekonať, ale na celý výstup si už netrúfa, takže Pali a Marta sa s ňou vracajú dolu. Podľa neskorších správ sa v poriadku vrátili domov.
Zvyšok skupiny vystupuje na vrchol zrúcaniny. Rozkladáme občerstvenie, ponúkame sa koláčmi z Betkinej a Monikinej pece, rozprávame sa a obzeráme krajinu pod sebou. Po dlhšom čase sa na obedovej lavičke objavuje aj povestná Vladinova zeleninová dózka. Výhľad je parádny.
Keď začínajú prvé skrehnuté hlasy vyzývať na zostup, zorganizujeme rituálnu rozlúčku Mladých srncov s turistickou sezónou a keď nám hora oproti vráti naše trikrát zborovo zašepkané „Hurá!“, vraciame sa späť do doliny.
Cestou dolu sa ešte zastavíme pri vápencovej diere (momentálne neobývanej) a pri neoznačenej jaskyni, v ktorej Janko objaví nič netušiaceho spiaceho netopiera. Po tejto zoologickej bodke prichádzame k autám a so želaním všetkého dobrého v Novom roku sa rozchádzame.
Pane, ďakujeme ti, že si nad nami celý rok držal svoju obratnú ochrannú ruku a že sa nám ťa doteraz ničím nepodarilo odradiť.

,

Cyklovýlet do Viedne

Cyklovýlet 11.8.Nedeľa

Miesto stretnutia: Žel.stanica Petržalka,7:00 (vlak odchádza o 7:15) – treba kúpiť lístok na bicykel (BA-Wien) takže radšej tam buďte prosím pred siedmou.
Prosím nemeškať. Lístok je spiatočný aj s bicyklom. Ale väčšina využije vlak len na cestu tam.
Trasa: Hauptbahnhoff – Ring – Práter – Donaukanal – Hundertwasserhaus– Donauinsel – Donauturm – Práter – obed (pizzeria Angelo) – Orth – Eckartsau – Hainburg – Wolfstahl – Berg – Petržalka ŽS
Km : tí čo absolvujú celú trasu – dajú určite cez 90 km – ale s mnohými prestávkami. Predpokladaný návrat do BA je 17:30.
Tí čo pôjdu späť vlakom y Vedne , asi polovicu. Pôjdu späť vlakom, chodí dosť často (napr 14:45, 16:45…) do Petržalky alebo Hlavnú stanicu (15:16, 16:16…).
Prevýšenie : rovnaké ako preníženie – teda skoro nula.
Počasie : 24-27°, polojasno
Kontakt : Jožo. S. 0910 230 31
Určite si vezmite pitie , voda sa bude dať dopĺňať.

Správa z A1 výletu:

 

Bolo nás sedem, 6 pánov (Jožo, Tomáš, Edo, Stano, Ľubor, Lukáš) a mladá a odhodlaná slečna Dorka a dali sme tradičnú trasu : stanica, centrum/Ring, Hundertwasserove výtvory, Práter kultúry a oddychu, Orth (obed), Hainburg, Berg, BA

Teplo ani protivietor nám nevadili, zdieľali sme emócie, vodu i opaľovací krém, a napriek bežiacej rekonštrukcii časti trate (Rakúšania musia furt niečo vylepšovať), sme na Berg prifrčali v rekordnom príchode o 15:30.

Ďakujem pekne všetkým za prekonanie sa a pozitívnu atmosféru,

hrdinský čestný pedál venujeme Tomášovej Dorke, ktorá sa sebaprekonávala asi najvác…

(alebo skôr my starší ješitní páni sme to hrdinsky potláčali, akože 75km je brnkačka).

Jožo

Za farbami jesene

Endorfín – Turistika, nedeľa 20. októbra 2019

 

Za farbami jesene – Malé Karpaty

(Pernek – Staré bane – Kostolný vrch – Pernek)

 

Miesto a čas stretnutia: Pernek – pri kostole; nedeľa 20. októbra 2019 o 10:00 hod.

Charakteristika túry: Nenáročná turistika s dĺžkou ca. 10 km s prevýšením okolo 450 m. Trvanie túry v prechádzkovom tempe sa odhaduje na ca. 4 hod.

Počasie: Babie leto. Bude dobre, bez ohľadu na to, či spŕchne alebo nie.

Štart a cieľ  je v Perneku pri kostole. Trasa túry je vyznačená oranžovou farbou, smer fialovou.

Pernek – parkovisko pri kostole

Doprava: autami podľa dohody posádok; v prípade núdze je možná i doprava autobusom s odchodom z Bratislavy-AS o 9:05 hod. (BA-Patrónka 9:21), príchod do Perneka-Obecný úrad o 10:06 hod. V prípade dopravy autobusom je potrebné zavolať organizátorom, aby sme počkali pri kostole.

Opis trasy: Túru začneme v  Perneku pri kostole Ducha svätého zo 17. stor., odkiaľ sa vyberieme pohodlnou trasou žltej turistickej značky, kopírujúcou svahový zárez historickej banskej železničky. Železnička, postavená počas I. svetovej vojny, slúžila na dopravu antimónovo-pyritovej rudy z banských štôlní pod Krížnicou na železničnú stanicu v Perneku, odkiaľ sa pyrit odvážal na výrobu kyseliny sírovej do bratislavskej fabriky Dynamit-Nobel a antimonit sa vozil na spracovanie až do Příbrami.

 

 

 

 

Na rázcestí Staré bane začneme strmšie stúpať „dolinkou oranžového potoka“. Riečisko potoka má naozaj okrové sfarbenie, spôsobené vyzrážanou silnou železitou mineralizáciou. Jeho vodu napájanú výtokom zo zavalenej štôlne Pavol neodporúčame piť, lebo okrem železa obsahuje aj zvýšené koncentrácie síranov, mangánu, arzénu, antimónu, ale aj niklu a zinku.

Po krátkom stúpaní sa asi po 2 hodinách od štartu dostaneme na širokú upravenú vrstevnicovú cestu, kľukatiacu sa úbočím hrebeňa Čmelku. Tu niekde si vyhliadneme príhodné miesto na pitný režim a posilnenie zásobami stravy, prinesenej z domu. Budeme mať čas na otvorené výhľady na farby jesene, zdobiace okolité zalesnené hrebene. Vrchol malokarpatskej „sedemstovky“ Čmeľok necháme tentokrát nedotknutý, lebo našim dnešným cieľom je Cesta.

Na príhodnom mieste opustíme vrstevnicovú „autostrádu“ a odbočíme na trávnatý postupne zanikajúci chodníček smerujúci na zabudnutý hrebeň Kostolného vrchu. Čakajú nás malebné úseky úzkeho no bezpečného hrebienka, kde skalnatú lesostep zdobia zakrpatené vetrom poohýbané duby. Naskytnú sa nám krásne jesenné výhľady ponad Podbabskú dolinu na sfarbené vrcholky Malých Karpát. Zostup hrebeňom je v hornej časti v krátkom úseku dosť strmý, takže „kolenári“ určite ocenia svoje prinesené paličky. Nasleduje pohodlná chôdza zvlneným lesnatým hrebienkom s pekným chodníkom cez vrchol Hradisko (žiadne zvyšky hradiska som tam nevidel) postupným klesaním až pomedzi domy na uličku v Perneku, ktorá nás dovedie naspäť ku kostolu.

 

Hrebeň Kostolného vrchu

Výbava na cestu: Turistická obuv, vhodné oblečenie, podľa potreby turistické paličky. Nezabudneme si nápoje (po ceste je jeden prameň ale podozrievam ho z obsahu arzénu), niečo na zjedenie, ovocné vitamíny… Vítaní sú aj abstinujúci priatelia a dobrá nálada.

 

Tešíme sa na Vašu účasť.

Za organizáciu túry: Ivan Baráth – A1, Endorfín

Kontakt: 0948 450 557

 

Výlet na Branč

Nedeľná prechádzka
Dátum a čas: 23.6.2019, 9:00 hod
Miesto stretnutia: Sobotište, parkovisko pri futbalovom ihrisku
Trasa: výstup okľukou na hrad Branč a späť skratkou
Vzdialenosť: 17 km
Prevýšenie: 567 m
Trvanie: pohodlných 5 hodín
Doprava: vlastná
Počasie: objednané je slnečné, ale je to ešte ďaleko, tak uvidíme
Trasa a výškový profil:
V Sobotišti majú miestny turisti pripravených pár trás po okolí. Existuje desiatka, dvanástka, pätnástka, tridsiatka, aj päťdesiatka. Vybral som dvanástku, ktorá je zaujímavá, okrem iného tým, že má 17 km.
Pre seniorov aj juniorov bude pripravená kratšia verzia. Pripravené bude ohnisko na opekanie vlastných produktov, takže sa to môže trošku natiahnuť, preto taký skorý štart. Po ceste sú pekné výhľady, či už na samotný hrad, alebo z hradu, ako aj na Bradlo, Malé aj Biele Karpaty.
Tak na takúto prechádzku vás kamaráti pozývam v jednu júnovú nedeľu.

Vyhliadanie jari

Správa z nedeľnej túry 17.3.2019:

Vyhliadanie jari – Malé Karpaty (Harmónia – Zámčisko – Veľká Homoľa)

 

Účastníci: Betka, Janka, Lucka, Ľubka, Majka, Yvetka, Ivan1, Ivan2, Jonáško, Mário, Michal, Roman, Tomáš, Vlado, pes Kevin.

O 9:00 nás presne podľa plánu s Jankou vyzdvihuje auto s Vladom a Ľubkou v centre BA a mierime smer Modra-Harmónia. Je pomerne chladné hmlisté dopoludnie, nevidíme ani horné poschodia domov, nieto ešte Malé Karpaty. Rozhodnutie stráviť pekný predjarný deň v kruhu priateľov z našich klubov nám však dáva vyhliadku úspešnosti naplánovanej akcie.

Pred 10:00 si postupne nachádzajú parkovacie miesta na rázcestí v Harmónii ďalšie autá, privážajúce pekný počet účastníkov z klubov A1, A2, príchodom nás potešili aj matadori Endorfínu Betka a Ivan. Obzvlášť milá bola prítomnosť Majky s malým Jonáškom a sestrou Luckou. Po 10 minútach všetci vyrážame v ústrety nádhernému dňu – hmly sa rozostúpia a vítajú nás slnečné Malé Karpaty (potvrdenie platnosti dávneho zistenia Paľa B., že Pán Boh má abstinentov rád…). Keď kratšie nôžky Jonáška a blatistý terén zavelili mamine na ústup, zamávali sme si na rozlúčku a pokračovali smer Zámčisko. Cestu blatistou dolinkou občas preskakujúc po klzkých kameňoch cez potok vystriedal čoskoro strmý svah nedobytného hradiska, ktorý sme všetci, kľukato či priamo, neohrozene zdolali. Na vrchole sa nám otvorili čarovné výhľady na šíru krajinu, zahalenú do romantického jarného oparu. Okrem náučnej tabule sa tu nachádza aj príjemné miesto na piknik. Spoločne sme mohli pocítiť energiu histórie tohto miesta, odfotili sme sa, občerstvili a rozlúčili s priateľmi, pre ktorých toto bol cieľ dnešnej túry.

Cesta pokračovala plochým riedko zalesneným chrbátom, posiatym snežienkami, okolo veľkého skaliska až k záverečnému výšľapu na vrchol Veľkej Homole (709 m n.m.). Pod vrcholom vidieť ešte posledné fliačiky snehu a hore nás čaká nová rozhľadňa. Pofukuje tu čerstvý vietor a oceňujeme novú konštrukciu, ktorá sa na rozdiel od tej predošlej už nekýve. Betka hneď upozorní na krásne viditeľný zasnežený Schneeberg v rakúskych Alpách. Pod rozhľadňou je možnosť príjemného posedenia na slniečku, kde dojeme svoje zásoby potravín, tradične sa podelíme o zeleninové prílohy hlavne z Vladovho zdroja a preberieme si dnešný nádherný deň. S Ivanom, Betkou a Máriom pospomíname na ich dávne výlety s dnes už nám mnohým neznámymi sprievodcami, kujeme plány na ďalšie vychádzky a utvrdzujeme sa v účasti na jesennom memoriáli Betkinho manžela J. Kissa vo Vysokých Tatrách.

Nenáhlivo sa vyberáme na zostup a po ceste sa pokocháme krásnymi slnečnými bralami Troch jazdcov, vyrastajúcimi z machnatého lesa. Klesanie nadol vyskúša odolnosť našich kolien, ale o 14:45 sme zase v Harmónii, kde sa srdečne rozlúčime a s pocitom dobre stráveného času zamierime do svojich domovov.

Čestný paroh mladého srnca dnes získava Yvetka, ktorá pod Zámčiskom vyslovila reklamáciu príliš strmého svahu, no napriek tomu vyrazila najkratšou direttissimou a usmiata sa zastavila až na vrchole.

Ďakujem všetkým za účasť, na ostatných sa tešíme nabudúce; zapísal Ivan.

Výlet na hrad Hainburg

Výlet na hrad 17.2.2019, 10.00 hod. Dátum a čas: 17.2.2019, 10.00 hod. Miesto stretnutia: parkovisko obchodu PENNY Market – na začiatku Hainburg Trasa: výstup na Hrad Hainburg Vzdialenosť: cca 5 km Prevýšenie: cca 350 m Trvanie: 2,5 – 3 hodiny Doprava: MHD, vlastnými autami Doprava do Hainburgu nie je nijak komplikovaná, najľahšie je to samozrejme autom, ale ak radšej využívate hromadnú dopravu, priamo spod mosta SNP v Bratislave premáva linka MHD 901, pričom cesta trvá približne 20 minút. Z MHD vystúpite priamo v mestečku Hainburg pred obchodom PENNY Market. Kontakt: Roman W., 0905 477-843 – v prípade otázok neváhajte mi zavolať!
Poznámka: Milí kamaráti, pozývam Vás na nedeľnú vychádzku do prírody. Neďaleko slovensko-rakúskych hraníc sa na kopci nad rovnomenným mestečkom vypínajú pozostatky niekdajšieho majestátneho hradu Hainburg. Napriek tomu, že tento kopec nazývaný „Schlossberg“, sa nachádza v nadmorskej výške len 291 metrov nad morom, naskytne sa vám za jasného počasia nielen výhľad na okolitú prírodu Národného parku Donau-Auen a cez neho pretekajúci kľukatý Dunaj, v diaľke si môžete všimnúť dokonca aj bratislavský hrad. Po výstupe na kopec /v polke výletu si dáme pauzu, najeme sa toho, čo si donesieme z domu, dáme teplý čaj a vrátime sa po tej istej trase naspäť.

Prechádzka po Šurskom pralese, január 2019

„Turistický výlet do šúrskej rezervácie pri Sv. Jure

 

Zraz o 10.00 hod. 27.1.2018 za mostom cez Šúrsky potok.

 

Popis príchodu na miesto zrazu:

 

Pred Jurom (a veľkými logistickými skladmi) cca.  500 m pre prvými semaformi odbočiť doprava na vracák (treba veľmi spomaliť, aby sme ho

neprebehli) a potom po asfaltke smerom akoby do BA, súbežne s hlavnou cestou sa asi po 1 km dostaneme na most cez šúrsky potok. Hneď za ním je malé parkovisko a to je miesto zrazu.

 

Trasa podľa kondície a počasia cca. 5 až 8 km.

 

Prevýšenie cca. 1 m – kto si vyskočí aj 2 m.

 

Počasie: polojasno, mierne pod nulou, skoro bezvetrie (Ľubko je jaká rosnička – uvidíme či to vyjde 🙂 pozn. M.B.)

 

Telefón: 0907 114 121, L. Sládek“.

 

PS: Tešíme sa s Ľuboškom v nedeľu na Vás priatelia. Ak by ste mali logistický problém, volajte Ľubkovi, alebo teda aj mne, aj keď navigovanie po telefóne nie je moja silná disciplína  – Maja t.č. 0911 014 583.

 

Ahojte kamaráti milí,

 

aj keď ako som avizovala v pozvánke na dnešnú prechádzku, naše športové jadro sa momentálne nachádza na Kubínskej holi, nedeľná vychádzka bola na podnet Ľubka Sládeka zorganizovaná v tradičnom čase o 10.00 hod. v Šúrskej rezervácii (to je tam, kde sa narodil Ľudovít Šúr :-). Napriek zdravotným komplikáciám Ľubka zo soboty a mojej veľkej sobotnej obave zo zasypania snehom (čo sa v nedeľu ráno potvrdilo, ale vozidlo sa podarilo

vyhrabať) sa prechádzka aj úspešne uskutočnila. Stretli sme sa na mieste zrazu 3 ks – Ľubko, ja a Stanko z Jaskáču. Aj keď mapka trasy a miesta zrazu priložená k pozvánke bola úplne jasná, ešte sme pre istotu ešte cca. 14 minút čakali, či sa nejaká duša zblúdeného klubistu neobjaví. Bol to však konečný počet účastníkov a ukázalo sa, že ideálny (ideálny by bol akýkoľvek počet účastníkov, aký by samozrejme prišiel, ideálny je vždy ten počet, ktorý je, pozn. aut.). S úsmevom sme vyrazili do miernej hmly, ktorá počas celej vychádzky vytvárala krásnu a mystickú atmosféru.

Bolo cca. – 2 stupne pána Celzia, takže žiadna ruská zima a ohľadom poveternostných podmienok je dôležité spomenúť aj čerstvo napadanú vrstvu snehu. Všetky tieto faktory spolu krásne hrali a ladili – spolu s nami samozrejme. Prešli sme si tieto končiny krížom krážom, okolo zamrznutých jazierok a krásneho dreveného kostolíka, postaveného na počesť Ľubkovho narodenia, čo hneď aj avizoval okoloidúcim turistom, ktorí nám vyhotovili spoločnú fotku. Počas cesty sme mali príjemné rozhovory o všeličom, o stromoch, o pravekom osídlení, o jabĺčkach, o hubách, o bylinkách a o všetkom možnom. Po ceste sme minuli aj pár majestátnych dubov, ktoré vyžarovali úžasnú energiu múdrosti z prežitej minulosti (keď si prestavíme, že zažili ešte časy Márie Terézie) v tejto prítomnosti. Keď nás cesta zaviedla okolo jedného z mnohých jazierok, museli sme preskakovať nezamrznuté vodné plochy, takže prevýšenie trasy bolo nakoniec ten cca. 1,5 m. Vychádzka nám trvala asi hodinku a 20 minút a keďže nedisponujeme žiadnymi meracími zariadeniam, defenestrálnym odhadom je možné určiť dĺžku trasy na 5 km a 734 m. Tempo sme mali svižné a také bolo aj celé toto predpoludnie, jednoduché skvelé. Som zaň veľmi vďačná. Ku koncu sme si dali nejaké tie prísľuby na plánovanie ďalších vychádzok, ktoré Vám budeme priebežne odhaľovať.

 

Ďakujem priatelia za to, že ste a že Vám môžem zaslať túto správu.

 

Krásnu nedeľu ešte a vidíme sa v stredu.

 

MB.

Vychádzka do Rusoviec

Vychádzka
20.1.2019, 10.00 hod.
Kaštieľ Rusovce Rusovský park
Miesto stretnutia: budova Slovenskej pošty, Gerulatská ul., Rusovce (v pozadí Evanielický kostol)
Trasa: Rusovský park – Kaštiel Rusovce – Rusovský park
Vzdialenosť: cca 7 km Prevýšenie: cca 0 m
Trvanie: 2,0 – 2, 5 hodiny Doprava: MHD
Kontakt: Roman W., 0905 477-843 Počasie:
Info: Kaštiel Rusovce leží v mestskej časti Bratislavy – Rusovce a bol postavený v roku 1840. Svoj príťažlivý vzhľad
nadobudol uplatnením romantizujúceho slohu tzv. windsorského typu napodobňujúci anglickú gotiku. Pri kaštieli sa rozprestiera
majestátny Rusovský park, ktorým sa prejdeme. Z domu si môžeme zoberať čajík, dačo malé pod zub a po skončení vychádzky
môžeme pokračovať v peknom nedeľnom popoludní, napr. teplým obedom doma.
Teším sa na vás

Vychádzka na Biely kríž

Dátum a čas:                   13.1.2019, 10.00 hod.

Miesto stretnutia:         zastávka električiek Detvianska (Rača)

Trasa:                               Detvianska – Piesky – Biely kríž (Klinec) – Červený kríž

Vzdialenosť:                    cca 7 km

Prevýšenie:                     cca 350 m

Trvanie:                            2,5 – 3 hodiny

Doprava:                          MHD

Kontakt:                           Roman W., 0905 477-843

 

Poznámka:                      Milí kamaráti, pozývam Vás na nedeľnú vychádzku do prírody. Počasie nám bude priať a zvolil som trasu vhodnú pre deti aj seniorov. V polke výletu si dáme pauzu, najeme sa toho, čo si donesieme z domu, dáme teplý čaj a vrátime sa po tej istej trase naspäť.

Teším sa na vás

 

Účastníci: Martin, Vlado Z., Julko 😊, Jana Z., Štefan K, Svetlana, Michal K., Klaudia B., Mário P., Monika Š., Michal B., Mariana M., Miška S., Tom Ď., Nina B., Marcel R., Paľo B., Roman W., Yveta V. labrador Kevin

 

13.01.18, 10:00 hod.

WAO, Bratislava je super! Máme to všade blízko; Viedeň, Budapešť, Brno a na skok do krásnej prírody. A, keďže máme zimu, zopakovali sme si tradičnú vychádzku do Rače na Červený kríž.

Na miesto som dorazil 9.45 hod. spolu s Yvett, s ktorou sme túto vychádzku robili pred rokom… Medzičasom som sa naučil, že v pozvánke treba skontrolovať na mhd.sk aj názov zastávky…. …a stálo to za to, pretože zastávka sa počas roka premenovala z Detvianska na Cintorín Rača.

10 08 hod. sme boli všetci zídení. Veľmi ma potešili Merry s Katkou a vnučkou, ktorí nás prišli odprevadiť na vychádzku, a aj účasť Beatky M., ktorá s nami išla 30 min. a potom sa vrátila naspäť. Vďaka dievčatá za účasť!

10 10 hod. sa Pišta rozhodol vyraziť a hneď sme si určili „prvého“, a „posledného“, ktorým bol Michal B.

Potešil som sa, že na vychádzku prišli aj skúsení turisti, a hneď som mal istotu, že ma nenechajú v štichu, keď nebudem vedieť prečítať značku na strome… Dlho netrvalo a na displeji telefónu vidím „volá Marcel“, ktorý mi oznámil, že „idem s vami“ a touto krásnou prírodou nás previedol, pretože najlepšie pozná zľadovatenosť ciest, ktoré denne behá.

Po hodine a pol pomalým tempom sme sa dostali na Červený kríž, kde sme sa na chvíľu zložili, občerstvili čajom a jedlom, ponúkli ovocím a zeleninou a druhú časť vychádzky sme išli po odhrnutej ceste. Vychádzka trvala 2.40 hod. a podľa môjho krokomeru sme prešli 10,5 km.

Myslím si, že sme prežili jedno pekné a milé dopoludnie, do ktorého nám aj počasie prialo.

Čestný paroh získava naša kamarátka Miška S., ktorá napriek tomu, že je teenegerka, išla s nami, dospelákmi, na vychádzku.

 

Ďakujem, kamaráti, že ste prišli. Potešili ste ma.

Zapísal: Roman W

Foto: Marcel