Vychádzka –nedeľa 6.4.2014, 10:00

Miesto stretnutia: Bratislava, Krasňany, zastávka električiek
Trasa: Krasňany – Pekná cesta, záhrady – Pod Chlmcom – dolná stanica lanovej dráhy
Vzdialenosť: cca. 5 km
Prevýšenie: cca 185 m
Trvanie: cca. 1,5 hodiny
Doprava: MHD, električky aj autobusy
Počasie: oblačno, teplota 14 – 17 °C, zrážky asi žiadne
Kontakt: Mário, 0908 126 006

Poznámka:
Otepľuje sa, už sa dá len tak posedávať resp. polihovať na rozložených vetrovkách, a preto sme si povedali, že by sme mohli skúsiť niečo niekde poopekať. Trochu sa predtým prejdeme, nech si zaslúžime. Navrhovaná trasa sa môže o pár kilometrov predĺžiť hľadaním vhodného a hlavne prázdneho miesta na založenie ohňa. Rozchod bude voľný, dá sa buď vrátiť do Krasnian alebo zísť k Vojenskej nemocnici, do Lamača prípadne až do Marianky. Treba vziať so sebou veľa vody, niečo na opekanie a ani ostrý nôž by nemusel byť na zahodenie.

Účastníci:
Palo B., Klaudika, Yvet, Andy, Vierka, Jarka, Sofia, Denisa, Jožo St., Jožo Su., Pišta, Sveťa, Aďa, Silvia, Janka, Palo, Maťa, Jaro, Janko, Betka, Ivan, Peťo, Monika, Anka, Danka, Dominik, Milan, Silvia, Ľubo, Laura, Mário, Pampúšik, Čiba, Scarlet, Max.
Správa z výletu:
V električke č. 5 k nám v Karlovke pristupujú Milan so Silviou. Milan je červený a vyzerá zle, Silvia síce vyzerá ako vždy dobre, ale je smutná. Je nám celkom jasné, prečo. Zabratí v motivačnom rozhovore celkom náhodou zbadáme cez okno Jankine auto oproti Vinohradom, tak jej hneď voláme, nech sa presunú až k zastávke Pekná cesta.
O chvíľu vystupujeme do pestrého klbka ľudí, všetko našincov. Vyzerá to opäť na mimoriadne hojnú účasť. Postupne sa so všetkými vyobjímame a spravíme si úvodnú fotku aj s Palom B., ktorý sa následne odpája a uteká domov pre bicykel.
Vystupujeme nad sídlisko a po žltej sa ponárame do prekrásneho jarného lesa. V rôznych kombináciách sa o seba zaujímame, vypytujeme sa na novinky a chválime sa úspechmi. Sem tam spomenieme aj ľudí, ktorí s nami práve nie sú, ale nie je to kvôli ohováraniu. Chceme si tým iba povedať, že nám chýbajú a popritom nám samozrejme napadne aj nejaká tá dobromyseľná kritika.
Prvú zastávku na občerstvenie navrhuje Betka a všetci s ňou nadšene súhlasíme. Vyťahujeme keksíčky, ovocie, fľaše s vodou, foťáky a niektorí aj toaletné papiere (zo slušnosti nebudeme konkrétni). Stratili sme Pištu so Sveťou, ale cez telefón sa dozvedáme, že čakali na Aďu a už sa rútia. Naozaj sú o pár minút pri nás a odmietajú odpočinok, takže pokračujeme v pochode lesom. Silvia na nás máva z kríkov, nech ju počkáme, ale keď vidí, ako sa neľútostne vzďaľujeme, chvatne prerušuje vychutnávanie jarnej prírody v podrepe a uteká za nami, až sa jej puzdro s cigaretami na ruksaku natriasa. Na to, koľko fajčí, je v mimoriadne dobrej forme, to má asi po Janke (dcére).
Na začiatku túry zaznela informácia, že kto prvý objaví voľné miesto na opekanie, dostane čestný paroh, a odvtedy dostávam hlásenie o každom zuhoľnatenom dreve, ktoré sa cestou objaví. Nemilosrdne však pokračujeme až po Snežienku, kde sa práve rozhorieva oheň, ktorý pre nás založil Andy. Skladáme batohy na blízkom stolci a chystáme sa na opekačku. Pár chlapov uteká do hory po drevo, ženy chystajú jedlo a strúhajú palice. O chvíľu vyzerá ohnisko ako držiak na dáždniky. Zo všetkých strán z neho trčia opekacie palice a na ich koncoch sa nebezpečne kymáca tu klobáska, tam slaninka, tam cibuľka, Janka dokonca opiekla aj chúďa malú paradajku.
Papáme, opekáme, deti sa hrajú s loptou (Jaro neodolá a pridáva sa k nim), psíci pobiehajú okolo a nenápadne oslintávajú deky a topánky. Pampúšik musí byť bohužiaľ priviazaná, pretože v záchvate hravosti už nakusla Čibe ucho a Scarlet jej značkové nohavice s opaskom a s vreckami na zips (aby nedošlo k omylu, Scarlet je tiež pes, alebo presnejšie fenka, ale nemá srsť a preto nosí károvanú košieľku a rifle na traky).
Prichádza Ivan na bicykli a prináša okrem svojej usmiatej cyklovetrami ošľahanej tváre aj výbornú slaninku z Liptova, ktorý sa v Ivanovom podaní začína už niekde pri Brezne. Druhá výborná domáca slaninka pochádza od Pala. No a keď sme pri špecialitách, Monika nám priniesla mufinky a sú výborné. Po Ivanovi prichádza na bicykli ešte Palo B. a stíha to len tak tak, lebo väčšina jedla je už nenávratne stratená v našich bezodných žalúdkoch.
Ok, priatelia, je čas ísť domov. Delíme sa na dve partie, jedna sa vracia po vlastných stopách, druhá schádza cez Železnú studničku k Patrónke.
Pane, ďakujeme ti, že si s dažďom opäť počkal až do večera a dovolil si nám, aby sme sa v takomto počte stretli a užili si jarný deň.
Čestný paroh Mladého Srnca: Andymu, pretože našiel ohnisko a založil obrovský trvanlivý ohnisko a okrem toho viedol skupinu, ktorá sa vracala do Krasnian. Dominikovi, ktorého síce pri hľadaní ohniska predbehol Andy, ale ktorý potom udatne pomáhal pri lámaní konárov a pri naháňaní lopty. Sofii, ktorá sa nebála mužskej presily a pustila sa vo futbale proti takým esám ako sú Dominik a Jaro.

Vychádzka – nedeľa 23.3.2014, 9:00

Miesto stretnutia: Plavecký Mikuláš, kostol (rozdeľovník zelenej a modrej turistickej značky)
Trasa: Plavecký Mikuláš – skalky na Kršlenici (po žltej) – Čierna skala – rekreačné stredisko Jahodník – jaskyňa Driny – Nad vlčiarňou – Tatranský expres (vlak v lese) – Červená hora – Plavecký Mikuláš (po modrej)
Vzdialenosť: cca. 23 km
Prevýšenie: cca. 395 m
Trvanie: cca. 7 hodín
Doprava: autami resp. autobusom 6:25 z Autobusovej stanice Mlynské Nivy, nást. č. 64 (prestup v Rohožníku, v Rohožníku sa čaká približne 50 min.), odjazd z Plaveckého Mikuláša do Bratislavy o 16:38 alebo 17:10.

Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Jedna z náročnejších celodenných túr. Čaká nás dvojnásobný prechod hrebeňom Malých Karpát, čiže treba si vziať naozaj dobré topánky, leukoplasty, proviant na celodenný pochod a veľa vody. Cestou nás čakajú rôzne príjemné prekážky ako napr. jaskyňa Driny a Tatranský expres. V prípade výrazného časového sklzu sa im samozrejme budeme snažiť vyhnúť.

Účastníci:
Vlado, Ľubka, Betka, Maca, Saša, Edita, Anka, Milan, Monika, Laura, Mário
Správa z cesty:
Pár minút pred deviatou zastavujeme na námestí v Plaveckom Mikuláši vedľa Ankinej Dacie. Zdá sa nám trošku blbé ostať s autami priamo v oddychovej zóne obkolesenej lavičkami, drzo sa teda presúvame priamo pred Miestny úrad. O chvíľu prichádza Vladinova posádka. Volá Editka, že čaká pri inom kostole, smerujeme ju teda k nám a o pár minút sme komplet. Nikto ďalší sa už nehlási a preto sa po úvodnom fotení a príhovore Milana ako veliteľa dnešnej túry vyberáme po modrej značke smerom ku Kršlenickým skalkám.
Je zamračené a sem tam spadne nejaká tá kvapka a ani nie je nejako veľmi teplo, ale o to lepšie sa nám zase kráča. Po prvom, vraj najstrmšom úseku vychádzame na skalnatý hrebeň a obzeráme si z neho Plavecký hrad a celé Záhorie. Napriek oblačnosti je pomerne dobrá viditeľnosť.
Pokračujeme smerom na Čiernu skalu a do cesty sa nám opäť stavia stúpanie. Tvári sa, že je menej strmé ako predtým, ale podľa mňa je to len zdanie, lebo lýtka dávajú jasné signály, že chcú zastať a chvíľku sa len tak povaľovať. V diaľke sa mihne stádo hnedých chlpatých muflónov. Ďakujeme, pane, vieme, že to ty takéto veci ponúkaš.
O chvíľu sme na Čiernej skale a dávame si malé občerstvenie. Macu a Sašku sme videli jesť nejaké ovocie a keksíky už cestou hore kopcom, ale zjavne sú na túru veľmi dobre vybavené, lebo opäť vyberajú nejaké chutné vitamínové bomby. Kocháme sa výhľadom na predný hrebeň Malých Karpát s Orešianskymi vŕškami vľavo a Vápennou vpravo. Do horskej knihy zapisujeme čerstvo vymyslené deväťveršie o zlom počasí a našej nezlomnej výdrži.
Chvíľku pokračujeme po hrebeni a potom začína zostup do doliny. Terén je miestami zradný, v oblaku prachu nám na chvíľu mizne z dohľadu Editka a neskôr sa nedobrovoľne spúšťa k zemi aj Milan. Samozrejme sa obaja tvária, že ležia naschvál, lebo si chcú obzrieť nejaké jarné kvietky.
V Jahodníku sa za mierneho dažďa ukrývame pod strechu zatvoreného bufetu a obedujeme. Vladovu zeleninovú dózku netreba nejako zvlášť pripomínať. Okrem nej na spoločnom stolci trónia výborné Ankine jahodovo-čokoládové koláčiky, Ľubkine sladulinké palacinky (skoro také dobré ako klobása) a Editkina a Macina čokoláda. Po počiatočnom ostychu sa na túto hostinu vrháme a nenávratne mizne v našich útrobách.
Začína opäť jemne mrholiť a preto sa rozhodneme radšej pokračovať v ceste, aby nás v lese nebodaj nezastihlo nejaké slnko. Jaskyňa Driny je zavretá, ponáhľame sa teda k sľubovanej atrakcii – Tatranskému expresu. Slnko nás nakoniec predsa našlo a vytrvalo nám svieti na vymrznuté chrbty. Príjemné, veľmi príjemné.
Prvú polovicu Tatranského expresu sme nenašli, pokračujeme teda neznačenou cestou popod kopec Veterlín k druhej polovici. Napoly podozrievavo sa dívame na Milana, tvári sa však rovnako presvedčivo ako na začiatku túry. Ani druhá polovica Tatranského expresu však v lese nie je, je tam iba veľký vyšliapaný štvorec a hrdzavé kusy železa. Milan sa tvári, že je sám dosť prekvapený a že obidva vlaky museli odviezť preč celkom nedávno, inak by o tom určite vedel. Elegantne situáciu zahovára ďalšou trasou a viac sa k téme vlakov nevraciame. Začíname cítiť nohy a celkom otvorene závidíme Betke palice. Betka si nevšímavo a svižne vykračuje na čele skupiny.
O hodinku v čoraz hustejšom mrholení schádzame k autám. Ľubka s Macou majú výborný nápad, že by sme si mohli ešte pred nástupom do áut trošku roztiahnuť stuhnuté stehenné a lýtkové svaly. Zapierame sa teda do voľných betónových stĺpov, pritláčame si kolená k hrudi a zakopávame dozadu. Maca si dokonca opiera chodidlo o temeno hlavy, nikto ďalší to však neskúša. Predsa, vek je vek a zdravie je najprednejšie. Záverečné foto a rozchod.
Pane, ďakujeme ti za prírodné krásy, ktorými bola cesta posiata, za počasie, ktoré nebolo celkom ideálne a práve tým bolo úplne ideálne, aj za to, že si zadržal búrku pri Bratislave a vypustil si ju až o pol piatej.
Čestný paroh Mladého srnca: Milanovi. Vymyslel a viedol celú túru a dokázal nás udržať v domnienke, že Tatranský expres naozaj existuje a že je zaparkovaný na dve časti v karpatských lesoch. Saške. Bola s nami prvý raz, zapadla do turistickej partie a bez námietok (teda za občasného tichého vzlykotu) prešla s nami celú trasu.