Výlet na Vysokú

Vychádzka – nedeľa 2.4.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Zochova chata, parkovisko
Trasa: Zochova chata – Čermák – Vysoká – Zochova chata
Vzdialenosť: cca. 16,5 km
Prevýšenie: 300 m
Trvanie: cca. 5 h
Doprava: autami resp. autobusom (odjazd 8:35 z AS Mlynské Nivy, nástupište č. 43)

Počasie: teplota 12 – 18 °C, mierna oblačnosť, zatiaľ je dážď kreslený až poobede
Kontakt: Betka – 0904 655 106

Poznámka:
Pokračujeme v zdolávaní malokarpatských sedemstoviek.

Účastníci: Pali B., Klaudika, Jirko, Ingrid, Janči, Pali Z., Stano, Betka, Mišo, Janka, Ildikó, Jožo, Maroš, Maťa, Peťa, Paulínka, Ľubo, Ľudka, Jožko Ž., Magda, Marek, Jarka, Heňo, Majka, Mário, Laura, Anička, Duke

Správa z vychádzky :

Verzia Čermák:
Okolo desiatej sa na Zochovej chate formuje výrazná turistická družina. Odhodlané pohľady sa sprisahanecky križujú, doťahujú sa šnúrky, nastavujú sa palice. Prvá noha sa práve chystá vyraziť vpred, keď k nám dorazí správa, že Pali išiel pre istotu skontrolovať aj Pezinskú babu a už sa rútia aj s Klaudikou za nami. Zomkneme sa do trpezlivého vyčkávacieho šíku, z ktorého sem tam niekto vybehne na záchod.
Sme komplet. Odfotíme zhromaždenie (tentoraz bez Marcelovho praktického statívu a automatickej spúšte) a vyrážame tempom našich najmladších srniek. Maťka drží v jednej ruke Aničku a v druhej Duka a udávajú tempo celej družine.
V stúpaní sa náš útvar mierne natiahne a rozderaví, ale na Čermáku sme opäť všetci spolu. Ešte raz sa odfotíme a vysokohorská skupina nás necháva napospas nášmu opekaciemu osudu.
Podarilo sa nám obsadiť veľkokapacitnú lavicu, lenže bez ohniska. S Marošom sa teda púšťame do obhliadky terénu a Maroš vďaka neodolateľnému šarmu vybavuje zdieľanie ohňa s druhou turistickou partiou.
Presúvame sa k prázdnemu stolu v blízkosti nášho budúceho ohniska, vybaľujeme proviant a strúhame palice na opekanie. Marek s Maťkou hrajú outdoorový tenis a Duke im poslušne behá po lopty. Marek má čo robiť, každú chvíľu sa obzerá, či ho niekto nevystrieda, ale všetci sme strašne zaneprázdnení opekaním.
Opúšťajú nás Jožko s Magdou a Ľudka.
Opiekli sme si trochu viac, než stačíme zjesť, takže sa najprv zdvorilo a potom čoraz naliehavejšie navzájom ponúkame. Ochutnávame dva druhy špekáčiek, klobásku, rôznoraké slaniny, zeleninku, horčicu, a Heňo dokonca odkiaľsi vytiahol fľaštičku so sladeným karamelom. Ja som si vždy myslel, že karamel sa robí z cukru, ale tento bol asi iného pôvodu, lebo cukrom ho iba prisladili. Chutí ako bompari.
Ľubo si dáva mikrošlofíka a po prebudení má mrzutú náladu, posmrkáva a pýta sa domov. Zbalíme teda zvyšné jedlá a smeti a pomaly schádzame do údolia. Okolo pol tretej sme na parkovisku. Nadväzujeme kontakt s vysokohorskou skupinou a dostávame správu, že sú ešte asi hodinu pred Čermákom. Zaželáme im teda šťastný zostup, rozlúčime sa a ohlásime oficiálny rozchod.
Pane, ďakujeme za nádherný deň, za možnosť podeliť sa s druhými o ich aj o svoje a za to, že nemusíme prežívať, ale môžeme žiť.
Verzia Vysoká:
Ahojte. Dnes sme absolvovali krásny výlet. Viedla ho Betka Kissova a musím povedať že opäť nesklamala. Mali sme krásne počasie no hlavne dobrá nálada sa niesla celým výletom. Začínali sme sme na parkovisku pri Zochovej chate. Bolo cítiť ako sa naozaj tešíme že sme spolu. Časť skončila na Čermáku a zdatnejší pokračovali na Vysokú. Bolo nám naozaj skvele…. Vrátili sme sa všetci v poriadku….. Ďakujem za príjemnú Nedeľu….. Takže sa vidíme na klube a v Piatok na Vcelarskej paseke…..
(Zapísal Jano M.)
Čestný paroh :

Jožkovi Ž. a Magde. Statočne vyliezli až na Čermák a neodradil ich terén, vek ani zdravotný stav. Bojovníci.

Výlet na Biely kríž

Vychádzka – nedeľa 26.3.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Borinka, rozdeľovník žltej a modrej turistickej značky Pod Dračím hrádkom
Trasa: Pod Dračím hrádkom – Medené hámre – Biely kríž – Bystrické – Pod Dračím hrádkom
Vzdialenosť: cca. 7 km
Prevýšenie: 255 m
Trvanie: cca. 2,5 h
Doprava: autami resp. autobusom z AS Mlynské Nivy (odjazd o 8:40 z nástupišťa č. 65)

Počasie: teplota 10 – 16 °C, mierna oblačnosť, možno spŕchne v noci, cez deň by už nemalo, bude dobrý vzduch
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Kratšia vychádzka po lesoch okolo Bieleho kríža z druhej strany. Keď skončíme skôr, môžeme ešte vybehnúť na zrúcaninu Dračí hrádok, je tam síce len pár kameňov a nejaký náznak hradieb, ale je to celkom príjemné miesto.

Účastníci dospelí :
Jozef, Danka, Fedor, Peťka, Julka, Maroš, Jarka, Ivett, Klaudika, Ivan, Janka, Zuzka, Paľko, Tomáš, Vierka, Monika, Danka, Neviem, Milka, Ildigo, Michal, Ľubo, Marcel, Marek, Stano, Laura, Mário, Vlado, Majka, Janko, Roman, Janka.

Účastníci bez občaňáku :
Anička, Maťka, Paulínka

Účastníci štvornohí :
Kevin, Duke, Dorka, Dodo

Správa z vychádzky :
Po minulotýždňovej 15ke navrhol hlavný plánovač Mário niečo oddychovejšie : 8čku na trase Medené Hámre – Biely kríž – Bystrické – Medené Hámre. Prvé operatívne stretnutie sa konalo pri kostole v Borinke, kde zaparkovali osádky neznalé presných koordinátov. Po upresnení miesta stretnutia sme sa v kolóne presunuli na Medené Hámre, kde začalo zvítavanie a sčítanie účastníkov zájazdu. Dĺžka trasy a optimistická predpoveď počasia sa pozitívne odrazila na účasti : 34 dospelákov, 4 deti a 4 psi. A po dlhšej dobe sa zúčastnili aj Monikine koláčiky. Prezenčnú fotografiu snáď ani netreba spomínať – bola a bez zvláštnych udalostí.

Vyrazili sme teda po modrej značke. Tempom, ktoré bolo zjavne nad aktuálne schopnosti veliteľa Mária. Našťastie Anička súhlasila, že s ním ostane trochu vzadu. A súhlasila aj s presunom veliteľských kompetencií na Marcela. Zlaté to dieťa.

Na prvej križovatke sme sa trochu zorganizovali a pokračovali smerom do kopca. Nepovšimnuté neostali Romanove nové turistické tenisky. Po skúsenosti s februárovým ľadovým výstupom na Biely kríž v mestkých čižmičkách sa rozhodol upgardeovať svoju výstroj. S výberom pomáhala Ivett. A zjavne pomáhala dobre. Roman sa od začiatku usmieval a vysvetľoval, že dnes krvavé otlaky nebudú.

Roman sa teda krvavému zážitku tento krát vyhol. Podobné šťastie však nemal Tomáš. Pri pokuse o zoznámenie sa s Jozefovým bojovým čivaviakom Dodom došlo k nedorozumeniu. Dodo považoval natiahnutú ruku za trochu väčšie predjedlo a schuti sa do Tomáša zahryzol. Teda nie do celého – našťastie len do prsta. Marcel operatívne ponúkol prvú pomoc – od obviazania rany po čivavých čeľustiach až po amputáciu ruky od ramena. Tomáš so zaťatými abstinentskými čeľusťami odmietol.

Nováčik v skupine Fedorov žiadne zranenie neutrpel, ale konfliktu sa nevyhol. Nepozdávalo sa mu že ideme stále do kopca. Argument, že cestou dole späť pôjdeme pre zmenu dole z kopca síce rozumovo prijal, ale emočne by zjavne radšej volil cestu nahor aj nadol dole z kopca.

Rozhutujúc a debatujúc sme dorazili na Biely kríž. Priaznivé počasie vytiahlo do hôr okrem nás aj ďalšie skupinky, takže bolo problém nájsť voľné stolovisko. Situáciu vyriešil Paľko. Slušne sa spýtal dojedajúcich cyklistov či si môže prisadnúť – aj s 30kou kamarátov. Cyklisti vidiac prevahu a odhodlanie pešiakov takticky ustúpili. Teda nastúpili na svojich dvojkolesových tátošov a pobrali sa kade ľahšie.

Po konzumácii prinesených dobrôt nasledovalo vrcholové foto. Tomáš sa ako vždy tešil. Až tak že si musel zakryť tvár – aby utajil pred okolím svoje euforické nadšenie. Nadol sme vyrazili po cyklotrase smer Bystrické. Tešili sa z nás cyklisti v oboch smeroch. Z Bystrického doprava na zelenú a ani sme sa nenazdali a boli sme opäť na Medených Hámroch. Ubehlo to naozaj rýchlo. Až tak, že sme sa nejako nemali k rozchodu. Signálom k rozpusteniu zhromaždenia bol až Paľkov nápad zaspievať si Muránsku hymnu. A tak sme sa bez spevu, ale spokojní po príjemne strávenej nedeli vydali každý svojou cestou.

Čestný paroh :
Dostáva Maroš. Za to že to po minulej vychádzke nevzdal a dnes sa zúčastnil s celou rodinou.

Zapísal Marcel, A2

Výlet na stupavskú biofarmu

Vychádzka – nedeľa 19.3.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Lozorno, kostol
Trasa: Lozorno – križovatka žltej a modrej turistickej značky – Biofarma Príroda – Lozorno
Vzdialenosť: cca. 14 km
Prevýšenie: 310 m
Trvanie: cca. 4 hodiny + pauza na obed
Doprava: autami resp. autobusom z AS Mlynské Nivy (odjazd o 8:30 z nástupišťa č. 63, vystúpiť treba na zastávke Autopriemyselný park a prejsť peši do dediny)

Počasie: teplota 10 – 14 °C, mierna oblačnosť, zatiaľ sú tam doobeda nejaké prehánky, takže prestávka na Biofarme Príroda by mohla prípadne slúžiť aj na vysušenie
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Pekná trasa popri vodnej nádrži v Lozorne, potom dlhší pochod lesom (možnosť odbočky k Červenému domčeku, lenže okrem červeného domčeka tam nič také zaujímavé nie je), prechádzka po biofarme s možnosťou obeda a návrat do Lozorna cez lúky a polia. My s Aničkou vyrazíme s hlavnou skupinou, podľa doterajších skúseností budeme postupne strácať tempo, až nakoniec celkom zastaneme, vrátime sa k autu a prevezieme sa na biofarmu, takže by som potreboval záložného veliteľa.

Účastníci: Pali B., Klaudika, Jirko, Ingrid, Janči, Pali Z., Ivanka, Júlia, Marcel, Stano, Tomáš, Hanka, Alena, Zuzka, Lucia, Roman, Maroš, Maťa, Gabi, Mário, Laura

Správa z vychádzky :

Stretli sme sa pod kostolom, kde sme si dali foto, spočítali sa a vyrazili. Celkom 20 na začiatok. Skúšal som si ustrážiť predok aj zadok. Predok ešte ušiel, ale keď som to chvíľu uzatváral, zišli sme z cesty. Deti ešte neboli rozbehnuté, takže to uzatvárali. Teda aspoň jedno. Tomáš skúšal zakázané ovocie, ale včas si to rozmyslel. Máme prvé straty, Mário s Laurou frčali liečiť Aničku. Je nás 18. Obišli sme vinicu z druhej strany, ako sme mali, takže priehradu sme nevideli. Keď sme prišli do lesa, tak sme sa konečne našli a frčali sme po žltej. Našli sme pamätník zastreleného poľovníka, myslím, že Leopold Szylaba, kde sme trošku ošialili hlad a smäd. Detičky ožili a vyrazili na čelo, tým sa náš peletón natiahol. Marcel začal robiť evidenciu stromov, boli také čudné, ako z Mrázika. Asi sa mu páčili. Našiel nás Roman, takže je nás 19. Konečne sme dorazili k Červenému domčeku. Tu sme sa nakŕmili, napojili a vyrazili smer farma. Po chvíli je peletón znovu natiahnutý. Počúvame ďatľa, sledujeme srnky a muflónov. Našli sme ropné pole, v mláke to bublalo (asi metán), tak sme to išli opatrne skontrolovať. Miesto ropy sme našli žaby, zrovna sa množili. Po ceste sme stretli stratenú orientačnú bežkyňu, tak sme jej poradili, kde nájde kontrolné stanovisko. Cesta začína byť blatová, ale našťastie sme už na farme. Sú tu preteky a čo horšie, samý pretekár. Všetko plné. Jeme lepeňáky, niektorí čakajú na halušky, deti preliezajú a kolotočujú. Prvá várka divadelníkov vyráža smer Lozorno. Je nás 14. Keď sa dokŕmili aj najhladnejší, pomaly vyrážame do cieľa. Jirko s Inge ešte kupujú proviant v miestnom obchodíku, takže nás dobehnú. 12. Vyrazili sme, keď deti zistili, že to prepálili, tak si osedlali tatkov. Videli koníky, asi sa niečo naučili. Tatkovia spomalili a nestíhajú rozbehnutého Tomáša s Botkou. Stále 12, aj keď za chvíľu znova 14. Provianťáci nas dobehli. Pozreli sme si golfistov, narýchlo sme si zopakovali pravidlá a frčíme ďalej. Vidíme domy a sme v Lozorne. Ešte chvíľku a postupne sme v cieli. Všetci unavení a spokojní. Aj Janko. Krásny deň s milými ľuďmi.

Vychádzka k lanovke

FOTO

Vychádzka – nedeľa 12.3.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Pri Červenom moste (nad Vojenskou nemocnicou)
Trasa: Červený most – spodná stanica lanovky a späť
Vzdialenosť: cca. 7 km
Prevýšenie: 200 m
Trvanie: cca. 2,5 hodiny
Doprava: MHD

Počasie: teplota 6 – 10 °C, zvýšená oblačnosť, pršať by nemalo
Kontakt: Jano – 0949 337 344

Poznámka:
Prechádzka po asfaltke, na lúke pod lanovkou prestávka na oddych a na občerstvenie, návrat tou istou trasou. Vhodné pre všetky výkonnostné skupiny.