Vianočné trhy v Schlosshofe

MIKULÁŠSKY VÝLET NA VIANČNÉ TRHY V ZÁMKU SCHLOSSHOF

Nedeľa 6. Decembra 2015, 10:00

Zraz: 10:00 Devínska Nová Ves, zastávka MHD Hradištná (pod kostolom Ducha Svätého)

Trasa: Devínska Nová Ves, MHD Hradištná – cyklomost Slobody – Zámok Schlosshof

Trvanie: celodenný výlet

Návštevu Vianočných trhov v zámku Schlosshof sme absolvovali premiérovo už minulý rok a viacerých tamojšia atmosféra oslovila. A aby to bola ozajstná vychádzka, k samotnej návšteve trhov si pridáme malú nenáročnú prechádzku z Devínskej Novej Vsi cez most Slobody, ktorá by mala trvať asi jednu hodinu. Adventnú dedinku v zámku má tvoriť trh s rôznymi stánkami, ktoré budú ponúkať nápady na vianočné darčeky a aj vianočné (lokálne?) kulinárske pochúťky. V ponuke je aj prehliadka zámku so slovenským výkladom, treba však rátať so vstupným.

Tento výlet je navrhnutý vo formáte nenáročnej rodinnej vychádzky (teda až na peňaženku). Trasu tam i späť je možné absolvovať slovenským autobusom, odchod zo Schlosshof o 18:10..

Viac info:

http://www.schlosshof.at/cms_neu/uploads/pdf/VIANOCE_2015.pdf

Kontakt: Vlado Z (A1) 0903-356661

Výlet na Červený kameň

_____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Výlet na ČERVENÝ KAMEŇ – Nedeľa 29.11.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Zochova chata parkovisko – Nedeľa 29.11. o 10:00

Trasa: Zochova Chata – Červený kameň a späť

Čas (h)
m n. m.
Miesto

0:00
340 m
hrad Červený Kameň

0:20
230 m
Píla

0:35
380 m
rázcestie Pred vrchmi

0:15
355 m
Fúgelka

0:25
425 m
rázcestie Tri kopce

0:20
440 m
rázcestie Komárka

0:15
450 m
Zochova chata

Prevýšenie: 235 m

Vzdialenosť: cca 15 km, cca. 4,5 hodiny

Počasie: Podľa dostupných predpovedí dobré, max. 10 °C, bez zrážok

Kontakt: Jožo S. – 0910 230 231, Betka K. – 0904 655 106

Poznámka: Túto túru sme už dali v zime a polmetrovom snehu, teraz to teda bude úplná pohodička. Pálfffyovský Červený Kameň je krásny, niekoľkokrát bol takmer zničený, ale vždy sa spamätal, čo z neho činí vhodný príklad pre našincov. Na polceste je plánované aj občerstvenie v hradnej reštike.

Účastníci:

Zuzka Š., Alenka C., Betka K., Rišo D., Monika Š., Jožo S., Danka S., Mário P., Peter Š.,pes Vuki

Správa z vychádzky:

Minútu pred desiatou sa k Jožovi, Danke a Rišovi rútil čierny pes. Zdal sa nám povedomý, a bol to …VUKI, priateľsky každého zdraviac. Lepšie sme sa obzreli a áno..bol tam aj Peťo.

Čoskoro prišiel Mário tentoraz bez Laury a Aničky a Zuzka s Alenkou. Potom došiel Ivan s Jožkom-Turbom a ďalšími členmi A2Muráň, ale tí sa nakoniec vybrali opačným smerom.

Posledná dofrčala netradične Monika s Betkou, takže Jožo mohol povedať svoje „O štyri sekundy… IDEMÉE“… vzápätí dodajúc „Betka ! Kade?“ Manažér sa nezaprie.

Zodpovedná Betka mala našťastie mapu a vedela kade, ale to pri tejto dvojici nemusí znamenať, že dôjdeme na Červený kameň. Môžme dôjsť aj na Čiernu vodu.

O to je to zaujímavejšie.

Našťastie zablúdiť sa moc nedalo a čoskoro sa rozprúdila tradičná debata,

Betka, Peťo, Rišo a Jožo točili už o budúcoročných Tatrách, Mário Danke spomínal Aničkine koníky a traktoríky, Jožo riešil s Monikou čo s neklubovou ponukou, Zuzka s Alenkou hlavne to zdravie aby bolo.

A kadečo iné, ako vždy, od roboty, cez sviatky až po našich blízkych.

A do toho svietilo nedeľné zimné slnko …len tak.

Akoby zázrakom.

Čierna voda nebola, dosiahli sme Červený kameň v plánovanom čase a čoskoro sa hradnou reštauráciou ozývali objednávky.

Čajík, palacinky, reznisko i ….(s prepáčením) káva.

Drogy, ktoré sa vdychovali vonku ani nemenujem

Riešila sa aj nemenovaná cestovka, aj menovaní našinci, ktorí nám chýbali a takto sme to tradične deklarovali.

A slnko svietilo za nami k stolu kresliac dlhé tiene pohárov a soľničiek …. len tak.

Akoby zázrakom.

Každý deň je zázrak, aj keď to našinec plný sebaprežívania a ega občas nevníma.

Betka dohodla s mapou a Jožom, že naspäť sa pôjde cez Papierničku, čo je síce kratšie ale o to je tam lepšia cesta.

Abstinentsky sme kmitali cez prechody.

A zo slnka abstinentsky rozpršalo.

Len tak. Akoby zázrakom.

Vytiahnuc kapucne (ak nimi disponujúc) a pridajúc.

Moknúc, čaj pijúc, lúčiac sa, deliac sa do áut, vyberúc sa kolónou.

Dole. Domov.

Do …tepla.

Do …sucha.

Do …čerta, taká vydarená Nedeľa !

Taká …adventná…

Aj keď ako pohan len hmlisto tušiac čo to znamená.

Čestný paroh mladého srnca patrí Zuzke a Alenke, sa sebaprekonávajúc a chodiac , napriek rôznym duhom aj neduhom.

A zvýšenej energii,(Higher Power) ktorá sa nás snažila na seba upozorniť rôzne aby sme ju už konečne začali vnímať.

Len tak

Akoby zázrakom.

Dovi o týždeň na Vianočnom trhu v blízko zahraničí!

Výlet na biofarmu Stupava

Vychádzka – nedeľa 15.11.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Lozorno, začiatok žltej turistickej značky
Trasa: Lozorno – Lintavy (Červený domček) – Biofarma Stupava – Lozorno
Vzdialenosť: cca. 15 km
Prevýšenie: cca. 310 m
Trvanie: cca. 4,5 hodín
Doprava: autami

Počasie: teplota 8 °C, oblačno, pravdepodobnosť zrážok veľmi nízka
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Na stupavskej biofarme sme už boli viackrát a vždy tam bolo pekne, tak sme si povedali, že sa pozrieme, čo je tam nového. A aby sme sa aj trochu prešli, dáme si to od Lozorna cez Červený domček, tam bude krátka prestávka na pitie a na sladkosť a na biofarme si dáme prestávku na obed. Asi bude trochu chladnejšie, treba si pribaliť čajík a možno aj niečo na prezlečenie.

Účastníci: Milan, Rišo, Mário, Laura, Anka
Správa z cesty:
Ráno výdatne prší a dostávam viaceré oznámenia o rušení účasti. Pre istotu chystám silný čaj.
O štvrť na deväť zvoní Milan. Kým sa zbalíme, dáva pozor na Anku a robí to ozaj svedomito. O pol desiatej sedíme v aute a desať minút pred desiatou sme v Lozorne na mieste. Medzitým volá Rišo, že je na ceste.
Stále vytrvalo prší a posádka môjho auta odhlasuje, že výlet sa ruší a na biofarmu sa presunieme vozmo. Chabou argumentáciou o trhajúcich sa mrakoch všetkých nakoniec presvedčím, aby vyskákali z vyhriatych suchých áut do mlák, aby si natiahli kapucne a aby sme vykročili po žltej značke smerom k Lintavám.
Anka najprv skúša ísť po vlastných, lenže keď nám rýchlosť presunu klesne pod nulu (t.j. Anička sa rozhodným krokom vracia späť k útulnej autosedačke), nakladáme ju do kočíka, dostáva do úst cumeľ a do ruky trigríka a o dve minúty spí ako drevo.
Odbočku žltej značky do zablatených kopcov preventívne odignorujeme a ďalej sa držíme bezpečnej asfaltky, ktorá nás prevedie okolo vodnej nádrže a po hodine a pol nás vráti späť na parkovisko. Cestou sa rozprávame najmä o nepremokavosti svojich odevov. Zastaví nás až pohľad na Milanovu mokrú vetrovku a na dáždnik, ktorý sa opustene hompáľa na rukoväti kočíka. Okamžite mu ho rozprestieram nad hlavou a po slipy mokrý Milan sa tvári, že je to naozaj výborný nápad.
O dvanástej nasadáme do áut a podľa programu sa presúvame na biofarmu, kde si sadáme k výbornému obedu. Podarí sa nám aj trochu preschnúť, takže o pol druhej sa lúčime a ďakujeme si za vľúdne strávenú nevľúdnu nedeľu.
Pane, ďakujeme aj tebe, vieme, že ty len skúšaš, koľko vydržíme.

Čestný paroh: Rišovi. Nezištne pomohol kamarátovi.

Výlet na Sandberg

Nedeľný výlet na SANDBERG a DEVÍN – nedeľa 8.11.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Dúbravka – parkovisko pred LIDLOM , nedeľa 8.11. o 10:00

Trasa:

Dúbravka – parkovisko pred LIDLOM

250 m n.m.
00:00

Devínska Hlavica
00:30

355 m n.m.
00:30

rázcestie pod Devínskou Kobylou
00:45

450 m n.m.
01:15

Sandberg
00:45

210 m n.m.
02:00

Waitow
00:30

230 m n.m.
02:30

Devín
00:45

150 m n.m.
03:15

hrad Devín
00:15

147 m n.m.
03:30

Devínska Nová Ves
01:00

145 m n.m.
04:30

Prevýšenie: 235 m,

Trvanie: cca. 4,5 hodiny

Počasie: Podľa dostupných predpovedí dobré, max. 10 °C, bez zrážok

Kontakt: Jožo s – 0910 230 231

Poznámka:

Výlet na Sandberg a Devín je jedným z najkrajších a najpohodovejších výletov v okolí. Sandberg je unikátne nálezisko s neogénnymi skamenelinami pochádzajúce z mora, na ktoré sa starší klubisti ešte určite pamätajú. Od Sandbergu vedie náučný, dobre značený a modrá značka vás spoľahlivo zavedie až na Devín. Z Devína MHD spátky do Dúbravky pred LIDL.

Účastníci:
Jožo St., Saška, pes Čiba, Jožo Su., Danka, Tomáš Ď., Tomáš H., Katka, Jasmínka, Vikinka, Simonka, Filip, Rišo, Marcel, Júlia, Monika, Peter
Správa z vychádzky:
Pred dúbravským LIDL-om, ktorý (aspoň na Slovensku) boduje diskutabilným tvrdením že „… – JE LACNÝ“… čakali Danka a Jožo len sekundu.
Úderom 10-tej prišla Monika a v závese za ňou pani Júlia s nezdarným synkom Marcelom.
Následne Saška, a Jožko St. s podarenou ČIBOU, ktorá sa freneticky tešila – má k Endorfínovým vychádzkam lepší vzťah ako väčšina klubistov A1 a A2,
Potom Tomáš Ď, ktorý sa plný konfliktov vrátil z včerajšieho koncertu v BANSKEJ KOTLEBE, kde aby mohol vystúpiť, musel premenovať svoj hit „SNY FAREBNÉ“ na „SNY BIELE“..
Umelec musí pre úspech niečo obetovať, problém je asi len, že čo… vychádzky zatiaľ chvalabohu neobetoval.
O štrvťhodinku došli Husárovci s triedou svojich a požičaných detí a Tomáš Ď. mohol spraviť s Vikinkou tradičné ľudské jojo a nakoniec Rišo s foťákom.
O pol 11-tej mohol teda Jožo konečne zakričať svoje tradičné „O 3 a pol sekundy …. IDEMÉEE !!!“
A TAK ……….SME ŠLI…
Okolo krásnej parkovej lúky „POD ZÁHRADAMI“ kde sa odohral príbeh „O statočnom developerovi ALIBABOVI a 40-tich Dúbravských poslancoch“, ktorí na 7-krát konečne schválili vybetónovanie a zastavanie KRÁSNEJ PARKOVEJ LÚKY so stromami multi-opachou s 1300 bytmi, parkoviskom a hyper-obchodmi.
Je to heroický príbeh o ľudskom úsilí a nevzdávaní sa.
Vzdal to park, deti, stromy, psy a občania Dúbravky, ktorí si svojich poctivých 40 poslancov zvolili.
Dychčali sme dlho do lesného kopca okolo lesných víl.
Neboli to však žiadne atraktívne lesné dámy, ale barokom načančané nemovitosti v rezervácii Devínska Kobyla.
Jako by tam ani nebyla.
Na Hlavici nás čakal Peter tentoraz bez VUKIHO.
Stáli sme v sálavom Júnovom slnku, za neuveriteľnej 20 stupňovej teploty a vybuchnuvších farieb lesa.
Júlia, ktorá vyzerá, že má o 30 rokov menej, a sála energiu nám predviedla cviky na šiju, trup, brucho, chrbticu a duševnú rovnováhu.
Husárovic vlastné i požičané deti ( Jasmínka, Vikinka, Simonka a Filip) cvičili a pobehovali okolo v rozsahu kilometer za a kilometer pred.
Dievčatá sa snažili s tričiek si spraviť bikini, nosili lístie na cestu aby les naozaj lesom bol, spievali aby sa srnky nebáli a chytali lienky.
Tie lienky však boli zvláštne.
Akoby ani nie s našej kultúry.
Bolo ich veľa.
A všetky liezli na západ – smerom do Nemecka.
Jožo sa spoliehal na neisté GPS Marcela.
GPS hlásilo, že o 13 a pol hodiny sme tam.
Našinec sa proste musí spoľahnúť hlavne na seba.
Čoskoro sme už civeli na MORAVU, na HAINBURG. na celé dolné Rakúsko, na žltý feudálny zámoček SCHLOSSHOF, na šedé socialistické paneláky DEVÍNSKEJ. A na sivý kapitalistický láger VOLKSWAGEN.
Detičky sa rozbehli na SANDBERG po značke.
Dospelí išli mimo – skratkou, ktorá bola síce dlhšia ale o to horšia.
Monika sa (s kolenom a s Tomášom a s Jožom) vrátila na značku, ktorá bola o niečo menej exponovaná.
A na SANDBERGU sme sa všetci sedeli, ležali, jedli, fotili, deti hľadali trilobity, plašili kozy a dospelí si rozprávali príhody.
Odhalilo sa kadečo,
Saška odhalila príhodu ako ju žiadal o ruku Američan, Danka príhodu ako Slovenka žiadala od partnera pomoc v domácnosti a Tomáš H nám odhalil tradične množstvo a množstvo zaujímavých vecí.
A nakoniec sa odhalilo, že Júlia nie je vôbec Marcelova mama, ale agentka nemenovaných tajných služieb, ktorá dostala Marcela ako krytie.
Aby ju neodhalili.
A v Devínskej odhalili nedávno pomník neabstinujúceho našinca a miestneho rodáka spisovateľa Ruda Slobodu.
Šli sme okolo. Ak ste čítali napr. jeho román „ROZUM“, je to (podľa mňa) kniha svetového formátu.
Jemu rozum nepomohol pri mnohých pokusoch o abstinenciu. Máloktorému našincovi.
ČIBA šla po dedine kanálmi, nie žeby sa hanbila, ale ju to bavilo.
A čoskoro sme vystúpili z autobusu pred síce lacným LIDL-om, ale cítili sme sa celkom bohato.
Tomáš Ď to celé rozpustil slovami „LIDL, měl jsem vás rád.. Jděte!“
A TAK ……………SME ŠLI…
Čestný paroh mladého srnca patrí Júlii, že prišla a rozdávala optimizmus a zvýšenú energiu, nielen synovi Marcelovi ale aj nám všetkým.
Bolo dnes tak krásne jesenno-letne, že to ani pravda nebola. Ďakujeme!
A dovi o týždeň na prechádzke v Lozorne!

Zapísal Jožo S.