Vychádzka – 23.9.2017 (sobota), 10:00

 

Miesto stretnutia: Košariská, stred obce (orientačný bod kostol)

Trasa: Košariská – Bradlo a späť

Vzdialenosť: cca 8 km

Prevýšenie: cca 100 m

Trvanie: cca. 3 h + cesta autom + návšteva múzea

Počasie: nevieme celkom presne, asi bude oblačno a taká primeraná jesenná teplota (svetrík, ľahká vetrovka)

Doprava: autami na Košariská

 

Kontakt: Danka – 0905 682 834

 

Poznámka: Vychádzka z obce Košariská na Bradlo a späť. Keďže cesta z Bratislavy na Košariská trvá zhruba 1,5 hodiny, akcia sa koná v sobotu. Obed si dáme vlastný buď na vrchole bradla alebo v prípade extrémneho vetra niekde pod ním a po návrate dolu nás čaká Múzem M. R. Štefánika. Danka ako organizátorka nám pripravila aj možné trasy z Bratislavy na Košariská, pozri nižšie:

1.    Bratislava – Piešťany – diaľnica, odbočka na Vrbové

pokračovanie Vrbové, Prašník, Košariská  / cca 100 km /

2. Bratislava – Košariská – stará cesta

Bratislava , Pezinok, Modra, Častá, Doľany, Dolné Orešany, Horné Orešany, Smolenice

Trstín, Jablonica,  Hradište pod Vrátnom , Brezová pod Bradlom, Košariská

/ cca 85 km /

Zoznam účastníkov: Danka, Monika, Rudo, Blažena, Alo, Soňa, Hanka, Ľubo, Mišo, Janka, Ľudka, Vlado, Roman, Peťo, Mariana, Mário, Laura, Anička, Kevin

Správa z cesty: O pol deviatej nakladáme Marianku a fujazdíme diaľnicou smerom na Piešťany. Marianka je pomerne zľahka odetá, lebo však jeseň ešte len začína a z tých ranných 12°C sa cez deň určite vykľuje aspoň 20°C. Rozprávame sa, počúvame najprv jazz, potom detské piesne. Medzitým sa spúšťa hustý lejak a od Karpát tiahnu súvislé čierne mraky. Teplota klesá na podozrivých 11°C. Predbieha nás Mišova posádka, ale akosi si ich nevšímame.
Do Košarísk vcházame pár minút pred desiatou. Stále prší a je zima, ale pred vchodom do Múzea a zároveň rodného domu Milana Rastislava Štefánika stojí živé klbko veselých ľudí v pršiplášťoch. Áno, sme to my, počasie našťastie nikoho neodradilo. Najživšia je Danka, ktorá práve vybavuje vstupné. O chvíľu vchádzame v sprievode dvoch miestnych dám do rozľahlej muzeálnej budovy. Každá miestnosť obsahuje kopec artefaktov zo života M.R.Štefánika, sú tam fotky, šaty, uniformy, hygienické potreby, kufre, ďalekohľad, dokonca kožušina zo snežného leoparda, ktorého sám ulovil. Pani sprievodkyňa rozpráva veľmi pútavo, priam až zanietene, vidno, že je na svojho krajana veľmi hrdá.
Približne o trištvrte hodinu vychádzame opäť k autám a vzhľadom k počasiu meníme program. Nejdeme na Mohylu peši, pretože je blato a v tomto daždi je to relatívne ďaleko, takže nasadáme do áut a ideme až na parkovisko priamo pod Mohylou. Roman s Peťom sa pôvodne začali lúčiť, následne však menia plán a idú s nami pozrieť pamätník.
Vyjdeme hore, rozhliadame sa po zahmlených lesoch a dedinkách a rozprávame sa o bežných aj výnimočných veciach. Je to pekné, že sme tu spolu, aj keď takto leje a fučí. Danka ako hostiteľka na nás potmehúdsky vyžmurkáva, vyzerá, že má ešte v talóne nejaký tromf.
Je to tak. Pozýva nás k sebe domov, kde pre nás pripravila drobné pohostenie a u susedov zabezpečila zabíjačku, aby sme náhodou neodchádzali hladní. Cestou sa ešte zastaví u sestry pre koláč a potom šesť luxusných limuzín s bratislavskou značkou zaparkuje priamo v jej záhrade. Susedia neveriaco vykukujú spoza plotov a Danka v ich očiach znateľne stúpa.
V Dankinej obývačke je útulne a teplo. Anička dostane niekoľko súprav bábik a hudobných nástrojov, pre nás ostatných je prichystaná miestna špecialita, ktorej názov som pre istotu zabudol. Je priamo z Dankinej pece, Danka si ráno privstala, aby tento zázrak upečený z vajcového cesta a sliviek stihla pripraviť. Okrem Danky a jej sestry prispeli koláčikmi aj Blaženka a Janka. Stôl sa prehýba a dobroty v nás miznú ako po ťažkej celodennej túre.
Postupne sa začíname lúčiť. Ešte kamarátsky zakývame susedom a prášime naspäť do teplých južných krajín. Ďakujeme pekne, pane, že si nás obdaril takýmito kamarátmi a takýmito miestami, a vraj sa celá akcia bude opakovať za onakvejších poveternostných podmienok.

 

Čestný paroh: Danke. Nádherný deň.