Výlet do Lozorna

Vychádzka – sobota 2.4.2016, 10:00

Miesto stretnutia: ranč Abeland, Lozorno

Trasa: okolo vodnej nádrže Lozorno

Vzdialenosť: cca. 3 km

Prevýšenie: cca. 30 m

Trvanie: pochod cca. 1,5 hodiny

Doprava: autami resp. autobusom do Lozorna a odtiaľ peši

Počasie: teplota 14 – 18 °C, mierna oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok nulová

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:

Abeland je gazdovská dedinka pri Lozorne, kde sa dá príjemným spôsobom stráviť celý deň. Ideálne pre rodiny s deťmi (handmade drevené ihrisko, zvieratá, príroda). Naobedovať sa dá v miestnej kolibe a podľa informácií na webe by tam mal byť aj nejaký program. Poobede sa pôjdeme prejsť okolo vodnej nádrže Lozorno, je to taká príjemná niečo vyše hodinová prechádzka.

Účastníci: Oľga, Monika, Jožo, Danka, Janka, Miška, Janko, Vierka, Katka, Rasťo, Peťa, Simonka, Lukáš, Mário, Laura, Anka
Správa z cesty:
Ráno máme mierne zdržanie, do Abelandu prichádzame približne 10 minút po desiatej. Na parkovisku vidíme Jožove a Jankine auto, tešíme sa. Janka nám už z diaľky máva, stoja pri ohrade s ovcami a ukazujú na tri malinké jahniatka. Anka sa ženie k ohrade a ponúka jahniatkam suchú slamu nazbieranú na chodníku. Nechcú.
Zdravíme sa s Jožom aj s Oľgou, potom prichádza Monika. Meškanie vysvetľuje tým, že omylom zašla do neďalekých Malaciek a na jej telefonické SOS-ky nikto neodpovedal. Pokus o spoločnú fotku sa nedarí, lebo chodníkom prúdia davy návštevníkov a aj naša skupina je územne pomerne rozsiahla.
Po ovečkách, husokačkách a kozliatkach prichádzame k ohrade s kučeravými mangalicami. Je ich tam hádam aj pätnásť a z bahniska sa šíri prenikavý zápach. Monika s Oľgou nasadzujú ochranné plynové kapesníčky a utekajú do bezpečia, kde nefúka ani vietor zo strany aromatického chlieva. Jediný, komu táto atmosféra očividne nevadí, je miestny zamestnanec, ktorého Jožo výstižne premenoval na Old Smellhanda.
Cez jazdiareň prichádzame ku kolibe, pred ktorou práve začala prednáška o výrobe syra. Okrem iného sa dozvedáme, že mlieko predávané v krabicových obaloch sa niekoľkokrát recykluje, čiže môže mať až 13 mesiacov, po domácej konzultácii s internetom však dôvera v túto konšpiračnú teóriu výrazne klesá. Joža zrejme história a technológia výroby syra nezaujíma, lebo približne trištvrte hodinu sústredene počúva Oľgu a aj po jej odchode ešte chvíľu v nemom zamyslení stojí na mieste rozhovoru.
Janko je na pódiu a oháňa sa okolo seba pravým slovenským bičom. Z diaľky vyzerá ako ozajstný cowboy (teda v Abelande skôr sheepboy). Anka si všimne, že na kamennom tanečnom parkete je opustený vozík. Starostlivo sa v ňom uvelebí a výrazom tváre dáva najavo, že vystúpi, až keď bude jedlo na stole.
Prichádzajú Vierka a Katka s rodinami a s vnúčatami. Detí je zrazu plný dvor a ani ich netreba veľmi strážiť, tak nejako si vystačia. Keďže nie je celkom teplo, po chvíľke postávania sa rozhodneme, že ideme do koliby na obed. Halušky, šúľance, guláš. Domáce, chutné. Trošku málo na môj vkus.
Oľga nás poobede opúšťa a pripája sa k skupine geocacherov, ktorí majú v pláne obísť jazero a nájsť dobre ukrytú „kešku“. Aby jej náhodou nebolo bez nás smutno, pripája sa k nej Miška, ktorá sa údajne osvedčila ako prvotriedny pátrač a navigátor.
Prichádza Rasťo s rodinou, tešíme sa, že sú spolu a že sa usmievajú.
Anke začínajú padať viečka, nakladáme ju teda do kočíka a tiež ideme na okružnú jazdu okolo jazera. Ide s nami aj Janka s Jankom. Janko je po tatinovi v mimoriadnej športovej forme a nabehá popri nás minimálne o päť kilometrov viac.
Pri návrate do Abelandu nás obieha Jožov biely Ford a vezie vážne chorú Danku a vážne uzimenú štvormesačnú čivavku Dorku. Janka akosi bolia nožičky, tak nastupuje do auta a necháva sa posledného pol kilometra kráľovsky odviezť.
Vážne chorá Danka po vystúpení z auta z posledných síl skonštatuje, že je tu naozaj pekne, a opäť upadá do svojich chrípkových mdlôb. Dorka sa medzitým pokúša zamiešať medzi ostatné prasiatka, aby sa aspoň trošku zohriala.
Ešte sa chvíľu povozíme po areáli s Miškou za volantom a pomaly sa lúčime. Pane, ďakujeme, že sme mohli prežiť takýto deň v kruhu kamarátov a že si nám doprial všetko, čo sme si zaslúžili. O týždeň sa ide Baba – Rača, tak drž palce.

Čestný paroh:
Danke. Dokázala aj z pacientskeho lôžka zabojovať proti lenivosti. Oľge. Veľmi činorodo zaháňa hroziacu samotu.

Výlet Baba – Rača

Miesto stretnutia: Autobusová stanica Mlynské Nivy– Nedeľa 10.4. o 7:00 (autobus na Babu odchádza o 7:25)

kto by chcel ľahšiu variantu s návratom na Babu, tak príde autom o 8:45 na Pezinskú Babu-parkovisko.

Trasa: Pezinská Baba – Konské hlavy – Tri kamenné kopce – Somár – Kozí chrbát – Biely kríž – Rača

Prevýšenie: stúpanie 635 m, klesanie 925 m

Vzdialenosť: 20,5km, 5 hodín

Počasie: Podľa dostupných predpovedí dobré, 13 °C, bez zrážok

Kontakt: Jožo S. – 0910 230 231, Betka K. – 0904 655 106

Poznámka: Výkop náročnejšej turistickej sezóny – hneď z rána autobusom o 7:25 do Pezinka a odtiaľ na Pezinskú Babu. Poobdivujeme výhľad zo Somára a domotáme sa lesom späť na červenú, oddýchneme na Bielom kríži a už tu máme milovanú Bratislavu, jej výfuky a MHD, ktoré nás dovedie do centra.

Variant pre menej náročných sa otáča na Somárovi a vracia sa späť na Babu.

Berte vodu, čaj, jedlo a motiváciu.

Účastníci:
Betka, Mário, Laura, Anička, Tomáš, Pavol, Klaudia, Danka, Jožo Su., Peter Š. Peter, Jožo St., Vlado, Monika, Daniela a Čiba.
Správa z vychádzky:
Ráno som sa zmieroval, že na polodaždivom polomaratóne (cez 20km) – budeme len organizátori. Vyzeralo to tak. Prišli sme s Dankou, čakala tam spoluorganizátorka Betka a dosť.
Ale potom sa dohrnul Vladino, ktorý ako čerstvý predseda Endorfínu musí zo zákona kontrolovať všetky akcie…
…a náš kamarát Peter, bez ruksaku …
…a hneď aj druhý Peter Š. bez Vukiho….a Jožko St. s Čibou.
Átrojkári sľúbili nastúpiť v Rači. Nenastúpili.
Paľo s Klaudikou síce nesľubovali – ale nastúpili.
Jožko St. zas vystúpil ukázať Čibe Pezinskú protialkoholickú liečebňu aby vedela o ňom všetko.
A vystúpili sme na Babe.
Obzerám sa…Nikto. Neparkoval tam nikto.
Vyzeralo, že tam nebol nikto pol roka.
Prosil som rozbehnuvších sa o akademické minútky pre tých, ktorí mali prísť na ľahší variant Baba-Baba.
Ako Zuzka. Druhá Zuzka. Monika. Mário. Volám mu. Nedvíha. Volám Laure. Nedvíha.Asi majú lepší program ako sa triasť na Sychrave.
Psica Čiba robila psie oči aby sme sa už pohli. Skoro uspela.
Bolo už po akademických minútach, keď zavolal Mário že príde.
A prišiel s Laurou a Aničkou vo Forde rodinnom.
A nakoniec Monika v služobnom – s Danielou a Tomášom tentoraz v turistickom.
Vyzdvihla podľa svojho programu Tomáša, ktorý nastúpil podľa svojho programu.
Prezenčne odfotiac sme sa konečne rozbehli.
Do kopca.Do blata.Do sychrava
Do aprílovej prírody proste.
Rozbehli sa aj tradičné debaty každého s každým.
O živote. O filmoch. O koncertoch. O zdraví. O tom ako to je.
A ako to bude. S nami. So sanatkom. S májovou gardenparty. S ministrom vnútra.
S inými našincami. Ktorí tradične dostávali dobré ponuky v neprítomnosti.
Poháňal nás vietor. Osedlaného Mária poháňala prútikom aj Anička. To dieťa bude vedieť čo je výkon ešte kým sa naučí rozprávať.
Zastávali sme piť teplý čaj. Jesť Betkine a Monikine koláčiky. Anička si musela dať kašičku čo jej Laura navarila.
Každý si musí zjesť tú svoju. Navaril si ju sám.
Trocha nám to zdvihlo teplotu.
Anička však začala naberať teplotu okolia, tak sa Máriovci otočili.
Moniku, Danielu a Tomáša som presviedčal, že stojí zato vidieť aj Somára.
(Myslím tým vrch – 649 m.n.m.). Uvideli ho a hneď sa otočili.
A my zbylí sme dokončili polmaratón.
Hmla ustala. Debaty nie. Začalo byť pekne.
Ustali sme až v Rači. Okolo chodili autá. MHD .Skútre.
Mal som dosť.
Chcel som byť už vnútri.
Chcel som ísť na skútri.
Z Dvoch levov sú už tri.
Ak chceš sa vidieť zvnútra.
Sa vnútri musíš kutrať.
Jak Ministerko Vnútra.
Čestný paroh patrí nášmu mladému kamarátovi Petrovi, bez bázne a bez ruksaku túrujúceho s nami.
Vďaka zvýšenej energii (Higher Power) za to, že nás ušetrila dažďa.
Túrisko z nás zvnútra vytiahlo čo malo.
Bol tam kto mal a tak dlho ako mal.
A o 2 týždne vytáhneme už aj bicykle.

Veľkonočný pochod Krasňany – Marianka

FOTO

Veľkonočná vychádzka – pondelok 28.3.2016, 10:00

Miesto stretnutia: Bratislava, Krasňany, zastávka električiek Pekná cesta
Trasa: Krasňany – Pekná cesta, záhrady – Spariská – Malinský vrch – Marianka
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: cca 280 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Doprava: MHD, električky aj autobusy (z Marianky autobus MHD 13:24 alebo 15:04)
Kontakt: Mário, 0908 126 006

Poznámka:
ZO Endorfín organizuje každoročne veľkonočný pochod z Bratislavy do Marianky. Obed si dáme pravdepodobne na Malom Slavíne a na pútnickom mieste v Marianke sa zastavíme na tiché zamyslenie. V blízkosti pútnického miesta je verejne prístupný minerálny prameň. Z Marianky sa zvyčajne ešte pokračuje peši do Záhorskej Bystrice, uvidíme, aký budeme mať medzičas.

Veľkonočné trhy v Schlosshofe

Vychádzka – nedeľa 20.3.2016, 10:00

Miesto stretnutia: Devínska Nová Ves, zastávka MHD Hradištná (pod kostolom Ducha Svätého)
Trasa: Devínska Nová Ves, MHD Hradištná – cyklomost Slobody – Zámok Schlosshof a späť
Vzdialenosť: cca. 6 km
Prevýšenie: cca. 30 m
Trvanie: cca. 4 hodiny
Doprava: MHD resp. autami
Počasie: teplota 6 – 8 °C, zvýšená oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok nulová

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Víkend pred Veľkou nocou otvárajú v Schlosshofe sezónu veľkonočnými trhmi. K samotnej návšteve trhov v zámku Schlosshof si pridáme malú nenáročnú prechádzku z Devínskej Novej Vsi cez most Slobody, ktorá by mala trvať asi jednu hodinu. V areáli zámku budú stánky s remeselnými výrobkami aj s rozličnými pochutinami a prístupné budú aj rozkvitajúce záhrady a zvieracie hospodárstvo. Treba však rátať so vstupným 6 Euro na osobu. V ponuke je aj prehliadka zámku so slovenským výkladom za doplatok.
Tento výlet je plánovaný ako rodinná vychádzka, čiže turistická náročnosť je minimálna; samotné prevýšenie je 30 m, ak by to teda niekoho zaujímalo .

Účastníci: Milan M., Silvia, Marián, Katka, Vladino, Pišta, Milka, Jožko, Andrea, dcérka, Saša, Igor, manželka + 3 deti, Tomáš, mamina + kamarátka, Ľubo, Milan V., Magda, Mário, Laura, Anka
Správa z cesty:
Ráno nám zvoní Milan. Chvíľu u nás posedí, potom vyrážame do Devínskej. Zaparkujeme a pridávame sa k skupine, ktorá mieri na miesto stretnutia. Je nás slušná hŕstka. Robíme si spoločné foto a vyrážame smerom k Mostu Slobody.
Je pekný deň, nie je úplne teplo, ale vo vzduchu už cítiť jar. Anka s Jožkovou dcérou sa okamžite skamarátia a na dôkaz sympatií si vymenia najhodnotnejšie hračky. Cestou dolu z mosta za sebou počujeme Igorovu motorizovanú jazdu.
Schlosshof má otvorenú aj Moravskú bránu, zablokujeme teda miestnu pokladňu a púšťame sa do zdĺhavého viacjazyčného vyjednávania o cenu vstupeniek. Nakoniec sa nám podarí vyjednať 10-percentnú zľavu, lístky pre deti zdarma a v cene máme aj parkovné Igorových motoriek.
Robíme ešte jednu skupinovú fotku a potom sa už rozbiehame rôznymi smermi za rôznymi veľkonočnými lákadlami. Deti zaujímajú samozrejme najmä zvieratká, kŕmia najprv kone, potom ovečky, potom stepné kozy a nakoniec zase kone, lebo tie už medzitým určite vyhladli. Vladino sa stretáva so svojou dcérou Ninkou a vnučkou Sárou, ktorá má rovnaké kŕmiace povinnosti ako naše deti.
Obedová pauza sa odohráva na miestnom námestí a cenu za najlepší pekársky výkon si odnáša Milka za svoje mrkvové mafiny. Jediný, komu sa neušlo, bol tuším Milan vzhľadom k jeho telesným proporciám. Nabudúce už určite dostane.
Spoza plota sa nám ešte prihovorí Edita, ktorá je tu s kamarátkou a obidve venčia psov, takže ich do areálu nepustia.
O jednej máme plánovaný odchod zo zámku, ale nepodarí sa nám vytvoriť kompaktnú skupinu a na Slovensko sa vraciame takým partizánskym spôsobom po dvojiciach, trojiciach až štvoriciach.
Pane, ďakujeme ti za prísľub jari, za mimoriadne hojnú účasť aj za pekný deň, ktorý si nám zase raz doprial. Budúci víkend sa ide na nedeľnú vychádzku v pondelok (Veľká noc). Tešíme sa.
Čestný paroh:
Tomášovi. V poslednom čase s nami chodí pravidelne a vždy sa mu podarí rozšíriť naše rady o nejakú novú príjemnú tvár. Jožkovi. Jožko, vitaj späť.

Jarná Devínska Kobyla

Nedeľa 13. Marec 2016, 10:00

Zraz: 10:00 zastávka električiek „Karlova Ves“ (posledná zastávka v Karlovke v smere z mesta do Dúbravky)
Trasa: Karlova Ves – Jezuitské lesy – Švábsky vrch – Dúbravská hlavica – Bočná cesta – Sanberg – Devínska Nová Ves
Trvanie: cca 4 hodiny
Počasie: Ťažko povedať aké, snáď jarné, viac v deň konania na www.okno.sk

Jarná vychádzka na Devínsku kobylu a Sandberg sa začína stávať dobrou tradíciou. Pre vítanie jari je príroda v okolí Devínskej Kobyly prichystaná tradične v plnom rozkvete. Príďte sa osviežiť jarným slniečkom, čerstvým vzduchom a prospešnými debatami s našincami. Tentoraz sa stretávame na ľahšie dostupnej zastávke električiek v Karlovej Vsi, budeme pokračovať po červenej značke až na Bočnú cestu pod Devínskou Kobylou, odkiaľ zbehneme do Devínskej Novej Vsi, z čoho aj vyplýva, že vychádzka bude mať rozdielne miesta začiatku a ukončenia a bude dobré spoľahnúť sa na hromadnú dopravu. Pre tých čo registrujú profil trate: stúpanie: 315 m, klesanie: 375 m (snáď neupadneme, keď budeme viac klesať ako stúpať), celková dĺžka +/- 9 km.

Kontakt: Vlado Z (A1) 0903-356661