Cyklovýlet do Viedne

FOTO

Cyklotúra – Sobota 23.8.2014, 7:00 Viedeň – Bratislava
Miesto stretnutia: Železničná stanica Petržalka, zraz o 6:00, vo Viedni sme okolo 8:40
Trasa: vlakom s bicyklami na Hauptbanhoff – Ring – Práter – Donaukanal – – Orth – Eckartsau – Hainburg – Wolfstahl – Berg – Petržalka
Vzdialenosť: cca. 85-90 km počas celého dňa
Prevýšenie: 60 m
Trvanie: cca. 9 hodín
Počasie: Podľa dostupných predpovedí dobré, iba ak by nie
Kontakt: Jožo S. – 0910 230 231

Poznámka:
Tentoraz nebudeme z Viedne krútiť hneď domov, ale cca 2-3 hodinky si ju v kľude popozerám z bicyklov. Celodennú akciu s mnohými a mnohými prestávkami začneme priamo na Hlavnom Viedenskom Nádraží (Hauptbahnoff), od ktorého sa prepracujeme skrz Ring (popozeráme Postpsparkasse, pamätník Johanna Straussa v mestskom parku, Viedeňskú štátnu operu – možno ste tam boli na plese, ale myslím, že ich Opernball koliduje s našim abstinentským v DK Ružinov – do štvrte múzeí (MuseumsQuartier), uvidíme ešte Parlament, Radnicu, Burgtheater a Univerzitu a krásnu novogotickú Votivkirche okrem iného.
Následne pôjdeme dole Dunajským kanálom okolo Hundredwasserovho domu a rekreačnej zóny Prátra kultúry a oddychu (PKO) popri Dunaji až do našej milovanej Bratislavy.
Obedovať sa bude po ceste v Orthe, zastávok spravíme asi 27, takže kondiční i úplne bezkondiční cyklisti si prídu na svoje. A niektorí si možno prídu aj na Wienerschnitzel mit Kartoffelnsalat. Guten Appetit!

Účastníci : Tomáš Ď., Vlado Kr., Ľubka Ko., Vlado Z., Milan M., Silvia M., Danka S., Jožo S., Peter Š. (alias Zuzkin otec), Miro Varadínek, Hanka Botková

Správa z výletu :

Neľudsky skorá hodina zrazu (6:00) ani brutálny počet km (cez 90) ani prognóza počasia pesimistická ako vývoj slovenskej ekonomiky neodradili 10 statočných veselých rozospatých cyklistov, stretnuvších sa pred ŽS Petržalka – Hauptbanhof.. Mohlo nás byť aj 12, ako mesiačikov, avšak páni Ľubor a Stano z pánskeho klubu A3 napísali, že neprídu, nakoľko čakali búrky s krupobitiím a tak.
My sme však – čakali len vlak, ktorý nás s nepoškvrnenými lístkami doviezol do nášho bývalého hlavného mesta – Viedne. Tomáš celú cestu v novinách sústredene čítal všetky najnovšie správy z ukrajinského frontu a politického zázemia.

Počas prvého fotenia pred cieľovou stanicou som zavolal prvým z mnohých telefonátov našu 11-stu členku Hanku B, ktorá prišla už deň dopredu a práve si pripravovala Wienerschnitzel a chystala sa ísť kúpiť mapu Viedne aby nás ako pohyblivý terč v miliónovom meste rýchlo a ľahko našla.

My sme zatiaľ svižne frčali po cyklocestách s letmými zastávkami na KARLPLATZ s ohromným kostolom Karlskirche (s výjavmi abstinentského ba až svätého života Karola Boromejského na špirálovom stĺpe), pri OPERE, pri STEPHANSDOME, do ktorého sme i vliezli, pietne si dajúc dole cyklistické prilby. Miro V. nám zatiaľ pri fajčení svojej 15.tej cigarety strážil bycikle.

Na RINGU (okružnej peknej a cyklisticky-friendly ulici) sme si popozerali HOFBURG, PARLAMENT, RATHAUS (čo nie je dom potkanov, ale majestátna radnica), UNIVERZITU, NATUR- i KUNSTHISTORISCHE- MUZEÁ, BURGTEATER, VOTIVKIRCHE až kým nás nezastavil dunajský kanál, ktorý sme prešli krížom krážom, chváliac pritom krásu a priateľský duch veľkomesta, priateľský k cyklistom, bežcom, svalovcom, chodcom, umelcom, spreyerom, športovcom, dôchodcom, ďeťom, psom, a ďalším a ďalším menšinám – každý z nich mal svoju vlastnú zónu (psi mali napríklad svoje chránené FREE HUNDEZONE, kde si mohli slobodne zaštekať svoje názory na majiteľov bez obáv z následkov a náhubkov).

Od kanála sme si odskočili k HUNDERTWASSERovmu domu (pôvodným menom Stowasser), ktorý ma svojou chaotičnosťou, individualistickosťou a farebnosťou veľmi oslovil, ako i ostatných, dokonca tak, že sme dali v záhradnej reštaurácii, čaje, kávy a debatovali o výhodách a nevýhodách života v takejto pamiatke (je tam 51 funkčných bytov) ,do toho prichádzali stočlenné turistické výpravy seniorov, juniorov z celého sveta.

Slnko svietilo a svietilo, turisti sa hromadili a hromadili, Tomáš čítal a čítal, ja som telefonoval a telefonoval s Hankou B., vyjasňujúc si pri ktorom strome sa v PKO (Prátri Kultúry a Oddychu) stretneme.

Nakoniec sme sa zdvihli a vo veľmi svižnom tempe svištali cez park Práter. Občas nás síce na bycikli predbehla 80 ročná rakúska babička, ale skonštatovali sme že to je iba preto, že celý život mohla jesť kvalitné potraviny a nežila v komunizme.

Cez most Práterbrucke sme prešli už na správnu stranu Dunaja a po EUROVELO 6 okolo mladých i starých naturistov v plnej kráse sme konečne dostihli Hanku B., ktorá nám okamžite oznámila že máme oproti plánovanému programu vyše 20 minútové meškanie a musíme preto vypustiť veškeré cikanie, pitie a prílišné pozeranie sa po pekných i tých ostatných naturistkách. Ja som s tým súhlasil, nakoľko som vedel že nás v Orthe čaká obedový rezeň v záhradnej reštauráci, ktorý sme dali a posilnení sme leteli až do Hainburgu.

Bolo nás teda 11 ale nakoniec zas iba 10, nakoľko tempo nevydržal Miro V., ktorý si pri neustálom fajčení zabúdal prehadzovať rýchlosti, tak nás poslal definitívne dopredu s tým, že on si chce cestu vychutnať.
V Hainburgu sme pri ležaní na tráve zistili, že obloha nad Bratislavou černie, čo sme najskôr zhodnotili v hlasovaní že „Ideme cez to“, avšak pri tretej kvapke sme sa schovali do podniku s milou slovenskou čašníčkou objednávajús si dezerty.

Akú máte zmrzlinu? – opýtal sa milej slovenskej čašníčky Milan.
Čokoládovú, Jahodovú, Vanilkovú, Pistáciovú a aj Orieškovú. – odvetila pyšne.
Môže byť ! – objednal si celé portfóĺio s prehľadom Milan, takže nám prečkávanie prebehlo veselo a príjemne a počas ustatia dažďa sme sa pohli na posledný avšak najťažší úsek nach Wolfsthal, Berg, Petržalka.

Posledná upršaná fotka na štátnej hranici a už sme sa roztratili po mnohých a mnohých bratislavských cyklotrasách vedúcich do našich suchých bratislavských. príbytkov.

Čestný paroh mladého srnca získal Milan M., ktorý zvládol ako mladý srnec abstinent všetky kilometre, ktoré sa pred ním odvíjali a všetky zmrzliny, ktoré pred neho postavili.

Ďakujeme Ti Zvýšená Energia (Higher Power) za pocit pekného priateľského veľkomesta, slnko, kľud, bezdefektie i bezkonfliktie a na záver i za motivačný poprch ktorým si nás obdarila a za pocit pekného priateľstva našej veľkej 11 člennej skupiny. Dovidenia o pár dní v Tatrách priatelia !
Zapísal Jožo S.

,

Cyklovýlet do Carnuntum

Cyklotúra – nedeľa 3.8.2014, 9:00 Bratislava – Carnuntum

Miesto stretnutia: Most Lafranconi, Petržalská strana, zraz o 9:00
Trasa: Most Lafranconi – Berg – Edelstal – Hundsheim – Petronell Carnuntum – Bad Deutsch Altenburg – Hainburg – Wolfstahl – Bratislava (most Lafranconi)
Vzdialenosť: cca. 40 km
Prevýšenie: 40 m
Trvanie: cca. 6 hodín
Počasie: Podľa dostupných predpovedí dobré, do 30°C, bez zrážok
Kontakt: Vlado Z – 0903 356661

Poznámka:
Nenáročnú cyklotúru začneme pod mostom Lafranconi na Petržalskej strane a vyrazíme smerom k rakúskej hranici a potom na Berg. Obídeme masív Hundsheimer Berg z južnej strany a pred Bad – Deutsch Altenburg odbočíme na Petronell – Carnuntum. Tu by sme si spravili prvú väčšiu prestávku s možnosťou návštevy archeologického parku Mesta cisárov Carnuntum (vstupné 11 Eur, pre skupiny po 9 Eur na hlavu). Pokračovať budeme cez malebnú dedinku Bad – Deutsch Altenburg do Hainburgu. Do Bratislavy sa vrátime v poobedných hodinách cez Wolfsthal.

Cyklotúra – nedeľa 3.8.2014, Bratislava – Carnuntum

Účastníci: Angelika, Alenka, Danka, Editka, Erika, Lenka, Ľubka, Maca, Martinka, Saška, Silvia, Boris, Jožo S., Jožo Ž, Milan, Pišta, Tomáš, Vlado K., Vlado Z.

Správa z cyklotúry

Už samotný zraz účastníkov nič dobré nenaznačuje – hlavný organizátor Vlado Z. sa dotrmáca s niekoľko minútovým meškaním so splasňutou dušou (na bicykli). A to ešte chcel ospravedlniť meškajúceho Joža S., ktorý tam už s Dankou a hogo-fogo tátošom dávno vyčkávajú. Zatiaľ čo sa Vlado Z. dáva do vysvetľovania a upresňovania cyklotúr pomocou mapy, Vlado K. sa obetavo púšťa do riešenia nepojazdného bicykla, lebo by sa mohlo stať, že by nebolo vodcu výpravy a tým pádom by nebolo na koho zvaliť nedostatky. Pár odvážlivcov sa pokúša zanôtiť Hymnu Veselých cyklistov, kiežby sme sa občas započúvali aj do textu hymny a jeho jasných aj skrytých významov. Nakoľko máme meškanie a čakáme, že nám naše cyklo-snaženie niekto a niečo pribrzdí, vyrážame bez skupinovej fotky. Tú si robíme za prvou rakúskou dedinkou Berg na jednej z nespočetných zastávok na našom výlete. Dobre sme učinili, osud zariadil, že nám už ďalších spoločných foto-momentov nebude dopriate. Napriek sľubom o nenáročnosti cyklotúry s funením a sebaprekonávaním zdolávame aj prevýšenie a aj nástrahy povrchu cesty do Hundsheim cez Edelstal, lebo podaktoré rakúske cyklistické chodníky sú des a hrôza, žiaden poctivý uhladený asfaltový koberček. A tak prichádza na tých, ktorí neprispôsobili bicykel stavu vozovky. K tomu sa Jožovi S. urve upínač na sedadlo na jeho tátošovi, ktorý je medzi ostatnými bajkmi ako Ferrari medzi škodovkami a trabantmi. Uznávame, že takto by ísť s nami ďalej nemohol, aj keď je všetkým jasné, že si hlavne ide najkratšou cestou nasycovať craving viedeňským šnicľom, na ktorých nahovára aj ďalšie súputníčky. Pred dedinkou Hundsheim vypúšťa dušu Ľubka (bicyklovú). Vlado K. sa opäť obetavo púšťa do opravy ďalšieho defektu neveriacky krútiac hlavou, lebo také niečo sa mu počas jeho cyklo-kariéry nestalo a z prípadu dvoch defektov podozrieva koordinovanú, konšpiračnú súhru dvoch spriaznených duší (nebicyklových). Pri týchto technických problémoch sa Tomáš potmehútsky uchechtáva na svojom vŕzgajúcom fetiši socializmu – bicykli Favorit. Dochádza k definitívnemu roztriešteniu nášho cyklo-ansámblu: Jožko Ž sa odpája zo zdravia-šetrných dôvodov, k nemu sa pridáva Boris z nejasných príčin; z technických a gastronomických dôvodov sa odkláňa aj Jožo S. s Dankou, Erikou a Alenkou a nasledovaní sú kamarátkami z Retestu, ktoré majú podvečer ďalší program a s takýmto tempom je otázne, či by ho stíhali. Stráca sa nám aj Pišta, ale nakoniec sa našiel najprv v búrke, potom na klube a nakoniec aj doma pri svojej mlado-manželke. Ostáva nás osem statočných, ktorí sa držíme pôvodného plánu cyklotúry a po obídení masívu Hundsheimer Berg vyrážame smerom na Carnuntum. Utužuje nás aj nezlomné presvedčenie, že iba striktným dodržiavaním programu sa dá vyhnúť možnej pohrome, v tomto prípade blížiacej sa búrke. Že sa dá postrácať aj v malej skupinke ôsmich ľudí sa presviedčame o krátku chvíľu, keď sa nám najprv pozabudla a zahla na zlé chodníčky Ľubka a krátko na to si to zopakovali Editka s Lenkou, ale tie nám aspoň vybrali správnu cestu. Konečne sme pri Carnuntum, spravíme si predvádzacie foto pri Heidentor (názov Brána vandalov sa nás samozrejme netýka – prichádzame s mierumilovnými úmyslami) a vyvalíme sa pri parkovisku na túžobne očakávanú obednú pauzičku. K pohosteniu Ľubka ponúka narodeninové bratislavské rožteky. Rozoberáme, že okrem leva Vlada Z. máme aj nejaké levice, Silviu a Danku. Debatu o tomto znamení zverokruhu uzatvára Tomáš konštatovaním, že jemu sa frajerka odsťahovala do Levíc. Po menšej ale vydarenej hostine si uvedomujeme, že potrebujeme dočerpať aj tekutiny a tak sa zastavujem hneď v prvom pohostinskom zariadení v Petronell. Búrková pohroma je na spadnutie, čomu neverí iba Vlado Z., lebo si takticky sadol chrbtom k blížiacim sa bubákom. Ostatní a aj sila vetra ho nakoniec presvedčia, že je lepšie sa schovať do bezpečia, keď už kvôli ničomu inému nie, tak aspoň kvôli návšteve sociálneho zariadenia. Dievčatám, ktoré sa nachystali na treskúce horúčavy a sú iba v sexi tielkach, to závetrie tiež dobre padne, ako aj miestnym štamgastom pohľad na ne. Po pár nesmelých vykuknutiach sa odhodlávame na pokračovanie v našej ceste smerom na Hainburg. To je nám už jasné, že sme sa skutočne dômyselne a brilantne vyhli riadnej búrkovej smršti, ktorej vyčíňanie vidno naokolo. Prechádzame cez kúpeľné mestečko Bad Deutsch-Altenburg a pokľudne, v zdraví a hlavne suchí (ak nerátame prepotené tričká) sa vraciame cez Hainburg a Wolfsthal do Bratislavy.

Aj napriek všetkým technickým a prírodným katastrofám sme opäť absolvovali krásny cyklo-výlet. Určite mnohým ostane v pamäti, lebo také dačo sa nedeje každý deň. Vďaka za skvelú narodeninovú party, priatelia!

Výlet na Vysokú, august 2014

Vychádzka –nedeľa 17.8.2014, 10:00

Miesto stretnutia: Zochova chata, parkovisko
Trasa: Zochova chata – Čermák – Hubalová – Panské Uhliská – Vysoká – Panské Uhliská – Hubalová – Zochova chata
Vzdialenosť: cca. 16,5 km
Prevýšenie: cca. 300 m
Trvanie: cca. 5 hodín
Kontakt: Betka – 0904 655 106
Poznámka:
Túto istú trasu sme si vytýčili v jednu zimnú nedeľu, ale Vysoká si vtedy povedala, že nás na vrchol nepustí a ostrým vetrom nás pekne otočila a zahnala naspäť k autám. Druhý pokus pod vedením Betky sa snáď podarí lepšie. Inak kopec Vysoká vyhral v nejakej turistickej ankete titul najkrajší kopec Malých Karpát. Je tuším druhý alebo tretí najvyšší (po Zárubách resp. po Vápennej) a je z neho parádny výhľad na všetky strany. Ak sa podarí pekné počasie, určite sa ukáže aj Betkin favorit Schneeberg.

Účastníci: Anka R., Betka, Danka, Editka, Hanka, Jarka, Katka, Ľubka, Monika, Silvia, Zuzka, Andrej, Milan, Vlado K., Vlado Z., Anička P., Laura, Mário, Sonička, Alo

Správa z túry

Ako bolo spomenuté v pozvánke: „túto istú trasu sme si vytýčili v jednu zimnú nedeľu“ … A na konci onoho márneho pokusu o zdolanie Vysokej sme si vtedy povedali, že je to kopec, na ktorý sa určite vrátime. Vtedy to proste nebolo až tak o výhľadoch, skôr o prežití.

Na Zochovu chatu prichádzame s predstihom, a to ešte kapitán našej osádky chcel vyraziť z Blavy o polhodinu skôr. Nič to nepomohlo, Anka s organizátorkou Betkou už stepujú na parkovisku. Postupne prichádzajú ďalší, objavia sa aj Sonička s Alom, aby vyrazili v predstihu a zamávali nám pri chatkách na Panskom dome. Dočkáme sa aj milej kontroly rodinkou pána prezidenta. Laura s Máriom a Aničkou nás vyprevádzajú na žltú značku, ale pri odbočke na lesnú cestičku sa lúčime, Aničkin kočík vraj nie je dostatočne terénny. Neva, nabudúce dáme niečo aj pre kočíky. Prvú väčšiu zastávku (menšie už ani nerátame) máme na Čermákovej lúčke, ktorá je pomenovaná po istom horárovi, ktorý je tu aj s rodinou pochovaný. Cesta na Hubalovú nám v rozhovoroch krásne ubieha a pamätníci zo zimného pokusu o výstup sa nestíhajú čudovať, čo všetko je vidno. Za Hubalovou máme prvé vynútené meškanie: Danka našla kuriatka, za chvíľu ich má tak pre menší kurník, ale ani ostatní nevyšli s hubami na prázdno. Stále hovorím v mykologickej rovine. Tak a je to tu – stúpak na Vysokú. Frflanie na terén, sklon svahu a podobne nie je akceptovateľné, pretože by sa hneď ozvali zimní preborníci, ktorí v snehu a namŕzajúcom mrholení nemali ani páru, kde je chodník. Ako sa presviedčame na príklade podaktorých aj teraz, zblúdiť zo správnej cesty sa dá kedykoľvek. Naše trápenie netrvá dlho a k vrcholu sa ide už v pohodičke. Výhľady sem – výhľady tam, najprv bolo potrebné zasýtiť sa. Dnes sa v dobrom svetle vynikajúcich pekárok predviedli Betka, Anka a Monika, avšak iba Monika vydržala so svojimi návnadami (koláčikovými) až na vrchol. Po takej hostine sa Betke už ťažko presviedčalo ostatných, že ešte krajšie výhľady sú o kúsok ďalej pri kríži. Anka neváha a vyrobí si svoj kríž na mieste, asi podľa zásady tu a teraz. Ešte že si ten svoj kríž nenesie naďalej. Nakoniec sa predsa len presunieme a naozaj spod kríža je toho na južnú stranu a dookola vidieť viac. Betka nás opäť presviedča, že hen-tam-to je určite jej zaľúbený Schneeberg. Pri návrate nachádzame aj Malokarpatský symbolický cintorín. Zostup z druhého najvyššieho kopca Malých Karpát najviac potrápi Monikine kolienko, ale s Hankinou navigáciou aj túto tortúru zvláda. Na Zošku sa od Hubalovej vraciame po alternatívnej modrej značke. Túra sa nám časovo opäť predĺžila, ale nikomu z nás to nevadí, mali sme krásny čas, a to platí nielen o počasí.

Paroh Mladého srnca udeľujeme Betke za vedenie a za nezlomnú vôľu zdolať Vysokú a zazrieť Schneeberg aj z nového uhla pohľadu.

zapísal Vlado Z.

Výlet na Schneeberg

Vychádzka – nedeľa 13.7.2014, 7:00

Miesto stretnutia: AT Sanatórium, Petržalka
Trasa: Losenheim – Edelweishutte – Fischerhutte – Klosterwappen (2076 m.n.m.) – Donbeckhutte – Losenheim
Vzdialenosť: cca. 15 km
Prevýšenie: cca. 900 m
Trvanie: turistika cca. 8 hodín, s dopravou je to na celý deň (predpokladaný príjazd do BA o 19:00)
Doprava: autami
Počasie: slnečno, teplota 14 – 24 °C, nízka pravdepodobnosť zrážok
Kontakt: Jožo – 0910 230 231
Poznámka:
Treba si zobrať pevnú turistickú obuv a vysokohorské oblečenie (na vrchole býva aj v lete okolo 10 °C). Voda a jedlo na celý deň samozrejmosťou, aj keď po ceste nás čakajú dve celoročne otvorené horské chaty, v ktorých sa dajú kúpiť nejaké polievky a nejaké bylinkové limonády a čaje. Kto si nie je istý kondíciou, má ešte šesť dní na to, aby sa dostal do poctivej turistickej formy.
Popis trasy: http://hiking.sk/hk/ar/1902/schneeberg_trasy_od_vychodu.html
Účastníci : Anka R., Ľubka Ko., Vlado Z., Janka Z., Ľubka,Ku., Danka S., Jožo S., Roman S., Mário P., Laura P.,

Správa z výletu :

Nevrlý ospalý venčič nevrlého ospalého psíka sa v Nedeľu skoro ráno, uprostred anonymných petržalských panelákov trocha čudoval neanonymnej skupine 10 ľudí, ktorí sa vítali, objímali, bozkávali, vymieňali diaľničné známky a tešivo sa natláčali do dvoch vylosovaných áut – smer Schneeberg.

Aj keď nevrlí panelákoví obyvatelia okolo nášho rodného sanatka sú už zvyknutí na hocijaké-bársaké emočné prejavy našincov.

Po maličkej prestávke na ešte menšej pumpe sme už mestečko Puchberg bez problémov našli podľa charakteristického príjemného rakúskeho puchu a po tradičných fotkách z mnohých mobilofoťákov sme sa začali teperiť na chatu Plesnivec-Edelweishutte

Janka Z. , dcéra Vlada Z., turistka špičkovej triedy vždy bleskovo prešla každý kilometrový úsek za pár minút dopredu aby nás upozornila na oneskorené lavíny a útočiace kamzíky.

Pred prvou chatou sme skontrolovali slovenské zásoby, rakúske záchody na ktorých boli v rakúštine rôzne poučne návody, ktoré sme vylúštili, obdivovali asi 17 kilovú mačku ktorá majestátne strážila chatu pred kamzíkmi a za mierneho motivačného popŕchania sme sa teperili 45°svahom.
Míńali nás vyšportovaní rakúski sedemdestnici, ktorí sa poklusom vracali z vrcholu aby ešte stihli poobedňajších 100km na bycikli a večernú omšu.
Keďže v nedeľu majú v rakúsku zavreté obchodné centrá sú odsúdení iba športovať v centre prírody….Chudáci.

Ja nechcem parohy – zahlásila Ľuba Ku. keď sa hodiny neohrozene s 50kg ruksakom vliekla strminou konverzujúc pritom s okolobežiacimi rakúskimi dôchodcami, kóliami a kamzíkmi.
Prekonala som už asi sedem krýs. – dodala, udychčane, čím vyľakala všetky rakúske horské plchy, krysy a veveričky. (v skutočnosti však prekonala 7 kríz, samu seba, i neľahkú životnú situáciu).

Po tradičnom jedení zelenín, slanín, cukríkov, koláčov, orieškov, žemlí, tatraniek, navzájom sa vynukujúc a testujúc si tak navzájom svoju „krievikovskú“ impulzivitu sme už trielili po náhornej plošine Fadensteig vedúcej už k vrcholovej chate.

Okolo však boli mraky – mali sme s nich mierne tlaky,
Preto som hneď navrhol – aby sme šli na Vrhol.

2073m Schneeberg vrchol Klostervapen s krížom, lavičkou, satelitmi a ceduľkou statočných maďarských horolezcov sme zdolali, fotiac sa a trasúc od zimy a hrdosti – bola asi jedna hodina – potom ako jedna rodina – možno jediná sme sa zazylovali do Chaty Fischerhutte s dolnorakúskou špecialitou – vegánskym hamburgerom ledabolo hodeným do polievky.

Chata počula prvýkrát Mário-Laurí prierezový gitarový a spevácky recitál.
Ten recitál bol taký pekný, že sa i mraky vidiac toto krásne úsilie, vyliali na údolie a okolo zavládol kľud a mier.

Zostup v na kolená náročnom teréne nás nedostal na kolená, a les sa zmenil na rozprávkový, videli sme modernizovanú búdku na stračej nôžke Die Alte Frau JÄGASHAUS (Domček baby Jagy) s garážou pre jej hybridné sánky a SUV-čko, ako aj fantazmagorický sneh, asi 1000 druhov lúčnych kvetov, pracovité rakúske mravce, -asi 3x pracovitejšie a čistotnejšie ako tie lenivé slovenské a pracovitých rakúskych skautov, ktorí išli loviť bobríkov.

Pri autách sme absolvovali siedmy obed, ôsme cvakanie mobilofotoprístrojov a po záverečnom objímaní, bozkávaní, lúčení sme sa už trochu čudnejšími a neštandardnejšími pohybmi ako ráno jojkajúc vtlačili so áut – a rýchlo smer Pressburg. Chlapi si chceli pozrieť finále vo futbale (to je tá hra, čo nakoniec vždy vyhrajú Nemci) a baby si cestou vymieňali skúsenosti s nakupovaním, outletmi a inými úletmi.

Čestné parohy mladých srncov (ja ich dávam veľo, šak sú erárne) získala už spomínaná Ľubka Ku za to že išla za hranice svojich síl a za seba, nezávislý Roman S. za to že 1x išiel a mu to išlo a Počasie za to že sa tvárilo všelijak a nakoniec vyšlo. A ešte MárioLaure za recitál ktorý nám dali a za malú dušičku Aničku, ktorú im dali…

Ďakujeme Ti Zvýšená Energia (Higher Power) za túto peknú dolnorakúsku nedeľu, za výhľady, za počasie ktorým si nás obdarila a ukážky krás okolo nás i v nás. Dovidenia na Ponikleci priatelia !