FOTO

Cyklovychádzka – Marchegg – nedeľa 25.05.2014, 10:00

Miesto stretnutia: Most Lafranconi na petržalskej strane
Trasa: Bratislava – Hainburg – Marchegg – Most Slobody – Devín
Vzdialenosť: cca. 60 km
Prevýšenie: cca. 25 m
Trvanie: cca. 5 hod.
Počasie: oblačno, teplota 22 – 28 °C, zrážky pravdepodobne žiadne
Kontakt: Mário – 0908 126 006
Poznámka:
Cieľom výpravy je pozorovanie čerstvo narodených bocianov. Kto má ďalekohľad, treba zobrať, kto nemá, na miestnej rozhľadni sa dajú za pár drobných požičať rotačné ďalekohľady. Treba rátať so symbolickým vstupným do rezervácie a treba zobrať zámky na bicykle, do areálu rezervácie sa bicykle brať nesmú. Neskorá desiata bude na nábreží Dunaja v Hainburgu a po príjazde do Marcheggu (predpokladaný čas príjazdu okolo jednej poobede) si dáme na hodinku až dve rozchod na obed a na bociany. Návrat cez Most slobody a popri Morave na parkovisko pod hradom Devín.

Účastníci:
Pali, Danka, Hanka, Vlado K., Editka, Vlado Z., Ľubka, Milan M., Silvia, Milan P., Jožko, Adelka, Lily, Laura, Mário.
Správa z výletu:
O trištvrte na desať sa stretávame s Vladinom a s Ľubkou v Líščom údolí a tajnými indiánskymi chodníčkami prechádzame na petržalskú stranu Dunaja. Pod mostom Lafranconi nás netrpezlivo čaká zvyšok výpravy a keďže už nikoho ďalšieho nečakáme, ešte netrpezlivejšie počkáme povinných 15 minút a nasadáme na okolesené kone. Po desiatich metroch si robíme prvú prestávku na zaspievanie cyklistickej hymny. Keďže je to presne pod mostom, spev sa primerane a miestami až neprimerane ozýva a prechádzajúci cyklisti z iných partií ostávajú v nemom úžase stáť a s bázňou počúvajú náš energický prejav.
Vyšiel nám prekrásny deň, je síce dosť teplo, ale fúka mierny protivietor, takže produkty potných žliaz vždy cíti až ďalší cyklista v poradí. Tešíme sa teda z čerstvého vzduchu, užívame si jazdu a kocháme sa zelenou prírodou. Sme pomerne početná skupina a preto sebavedomo križujeme cestu nákladiakom, vlakom aj protijazdcom. Dvakrát dokonca došlo k neplánovanej kolízii a telo cyklistu, ktorý zle odhadol náš priestorový potenciál, ostalo po desivom výkriku ležať v jarku. Bohužiaľ sme sa nestihli vrátiť, pretože máme pevný program jazdy a už nás predbehol Jožko na aute, tak sa nechceme nechať zahanbiť.
V Hainburgu sme o štvrť na dvanásť. Jožko je už samozrejme dávno tam a vyčítavo nás vykúka. Jeho namrzenosť sa vytráca, až keď ho nezištne ponúkneme trubičkami s lieskovou náplňou. Desiatovú prestávku na nábreží dopĺňame ešte návštevou miestnej cyklistickej studne a pokračujeme smerom na most Márie Terézie. Cestou máme niekoľko toaletných prestávok, ale o tých sa nepatrí písať, tak ich spomínam iba ukradomky a vrátim sa k nim neskôr.
Jožko sa pár kilometrov pred Schlosshofom odpája a vracia sa do Hainburgu k autu. Volá Adelka, že sú v Schlosshofe a či sme niekde nablízku. Vysvetľujem jej, že bohužiaľ meškáme, pretože sme mali štyri toaletné a tri pitné prestávky, takže nech idú do Marcheggu, že ich dobehneme.
V Schlosshofe všetci dvanásti kŕmime dva malé strapaté kone. Vyzerajú, že im naozaj chutí, ale pri odchode si všimnem, že majú čudne vyduté bruchá. Tá rakúska tráva asi predsa nebude až taká bio.
V Marcheggu sme pár minút pred druhou a dávame si rozchod na obed a na bociany. S Adelkou sme sa stále nenašli, podľa posledných informácií sa aj s Lily vozia po Marcheggu a oslovujú neznámych pánov chabou nemčinou, či náhodou nevedia, kde je v Marcheggu zámok. Všetci to samozrejme vedia a ochotne si ich jeden za druhým posúvajú, až kým sa neobjavia na dvorčeku, kde odpočívame a obedujeme.
Na samotné bociany z nás ide iba polovica. Naše nadšené výkriky však dotiahli aj Hanku s Palim, čiže jediný, kto nakoniec mláďatá nevidel na vlastné oči, bol Vlado K, ale on si ich pozrel na príručnej webkamere, a Danka, ktorá nám dobrovoľne strážila bicykle a trošku pritom aj fajčila a opaľovala sa. Na rozhľadni si ešte neplánovane vypočujeme prednášku o bocianoch, pretože Silviina minca hodená do ďalekohľadu omylom končí v elektronickom sprievodcovi. Prednáška je našťastie v slovenčine.
Mission completed, priatelia. Editka sa vzdáva zámeru zaviesť nás domov po neznačenej hrádzi, vraciame sa teda rovnakou cestou až po Schlosshof. Ústretovo navrhujem, že by sme mohli pokračovať tempom malej Lily, ale je to osudová chyba, pretože Lily ide celú cestu tridsiatkou a máme čo robiť, aby sme ju nestratili z dohľadu. Piatich z nás dokonca vyburcuje tak, že zabudnú brzdiť a volajú nám spod Nového mosta, že ich už pravdepodobne nedobehneme, ale že na nás aj tak myslia. Vladino s Ľubkou to stáčajú do Devínskej, my ostatní sa lúčime až v Devíne.
Pane, ďakujeme za prekrásny výlet, za vytrvalosť, za neustálu hrozbu búrky, ktorá sa nakoniec nenaplnila, a za to, že si nám zase ukázal, ako to všetko robíš a prečo z toho vôbec nie si unavený.
Čestná tretra Veselého cyklistu: Lily. Uháňala ako drak a okrem toho si v Devínskej odriekla naozaj chutný a šťavnatý nanuk. Danke. Odriekla si bociany, aby nám mohla strážiť bicykle. Je to obetavá žena.