Výlet na Skalnatú

Vychádzka – nedeľa 5.3.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Turistický rozdeľovník Sedláčkov jarok (začiatok zelenej turistickej značky na ceste medzi Pezinkom a Pezinskou babou
Trasa: Sedláčkov jarok – Rybníček – Sedlo pod Javorinou – Skalnatá – Čermák – Zbojnícke – Rybníček – Sedláčkov jarok
Vzdialenosť: cca. 15 km
Prevýšenie: 350 m
Trvanie: cca. 5 hodín
Doprava: autami

Počasie: teplota 12 – 16 °C, zvýšená oblačnosť, doobeda možno padne pár kvapiek, pre istotu treba zobrať nepremokavé vetrovky
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Taký trochu výdatnejší turistický okruh cez jednu z malokarpatských sedemstoviek – Skalnatú. Špecialitou tejto trasy je, že na vrchol Skalnatá prídeme akoby dolu kopcom, pretože kúsok pred ňou budeme obchádzať o 50 m vyšší vrch Čertov kopec. Končiť budeme až okolo tretej, takže si treba vziať výdatnejší obed. Podľa predpovede má byť veľmi teplý deň, mohli by byť aj parádne výhľady. Skalnatá je úplne holá, je tam tuším iba jeden jediný strom široko ďaleko. Ak nezabudnem, zoberiem lovecký ďalekohľad.

Účastníci: Vladino, Ľubka, Nina, Ivan, Janka B., Ľubo, Marta, Monika, Pali B., Klaudika, Jirko, Ingrid, Janči, Pali Z., Ivanka, Júlia, Marcel, Mišo, Janka, Maťo, Jožo, Danka, Maja, Stano, Tomáš, Hanka, Mário, Laura (Ľubo S. prišiel ako mentálna podpora na štarte)

Správa z vychádzky :

Pred desiatou sa na lesnom parkovisku pri Sedláčkovom jarku začína tohtoročný autosalón. Najväčšie zastúpenie má Škoda, máme tu nejaké Fordy, nejaké Volkswageny, mihne sa aj nejaké Suzuki a skutočnou ozdobou sú strieborný Mercedes a tmavé BMW. Okoloidúci lesník si pre istotu preleští ďalekohľad, ale medzi posádkami áut vidí aj vplyvných ľudí z prostredia IT a showbiznisu a s udeľovaním pokút preto pre istotu počká.
Odfotíme sa a rozlúčime sa s Ľubom S., ktorý nás prišiel iba podporiť. Ďakujeme.
Vyrážame po zelenej značke do značne strmého kopca, ale na vrchole ostávame bezradne stáť, pretože zelená značka nás smeruje späť k autám. Laura našťastie ukazuje správnu cestu smerom k potoku.
Vyzerá to tak, že potok budeme musieť prekonať cez voľne naukladané brvná. „To fakt?“, pýta sa Monika. Fakt.
Na druhej strane potoka chvíľu blúdime v bukovom lese, potom sa konečne ukáže rozdeľovník Rybníček. Ďalej máme ísť po žltej, akurát že sú tu žlté dve. Poďme tadeto, velí veliteľ. Vladinovo bedlivé turistické oko nás našťastie upozorní, že treba ísť inakade.
Stúpame až do Sedla Javorina a odbáčame na červenú hrebeňovku. Je trochu pod mrakom, ale viditeľnosť je napriek tomu výborná. Pozeráme sa na rozhľadňu na Homoli, na záhorácke panstvo a na ligotavú stužku Dunaja v pozadí.
O trištvrte na jednu sme na Skalnatej. Obed sme pôvodne plánovali až na Čermáku, lenže Maťo má obed v programe iba do jednej a ak to nestihne, asi si bude musieť dať desať klikov, takže operatívne meníme plán a rozkladáme obedový vercajch. Tentoraz kolujú hlavne sladené jedlá, dochádza k rôznym prejavom vďaky, vzájomným výmenám aj zdvorilým odmietnutiam. Marcel sa prechádza okolo so svojím loveckým fotoaparátom a ukladá si naše úsmevy, prežúvanie aj kradmé dumanie.
Čaká nás ešte pomerne dlhá cesta, skúšame sa teda zbaliť a pokračovať. Zadný cigaretový voj v zložení Janko a Majka pre istotu skontroluje táborisko a dobieha nás v strmom klesaní smerom na Čermák.
Je tu krásne, niekto opravil stoly, zavesil hojdačku a priniesol funkčný záchod! Okamžite začíname ľutovať, že sme poslúchli prízemný hlad a nepočkali radšej na tento jedálenský raj. Aby nám nebolo moc dlho smutno, radšej sa s Čermákom lúčime a pokračujeme smerom na Zbojnícke.
Začíname cítiť únavu v nohách a preto posledné dve plánované prestávky na vydýchanie a na pitie vymieňame za takmer až poklus k autám. Pane, dnes si nám dal riadne zabrať, ale určite si tento turistický formát ešte niekedy zopakujeme, sme predsa Mladí srnci. Ďakujeme.

Čestný paroh :

Mišovi. Drží ryžovú diétu a je zoslabnutý na kosť, ale išiel ako drak.