Vychádzka na Kamzík

Milica, Milka, Vierka, Alenka, Jirko, Paľko, Ľubo, Ivan, Janko K, Maťo, Janko M, Tomáš, Milan, Jožo, Marcel, Juraj, Georgios, Stano, Peťo, Martin, Julka, Klaudika, Janka, Ingrid, Danka, Pišta, Andy

 Podporná skupina :

Mário, Laura, Anička

 Morálna podpora :

Yvetka

 Účastníci štvornohí :

Dorka, Dodo

 Správa z vychádzky :

Vychádzku naplánoval Mário. Vedením poveril Marcela. Ostatná vychádzka pod jeho velením bola vďačným námetom na dva kluby, takže uvidíme aké prekvapenia nás čakajú. Stretli sme sa pri Figare. Po inštalácii modernej vzduchotechniky je tento tradičný bratislavský podnik menej cítiť a tak mali podaktorí problém sa zorientovať podľa čuchu a museli sa spoľahnúť na zrak a žolíka „Priateľ na telefóne“.

 Fotoprezentér Jozef sa zdržal inštaláciou bateriek do svojich dvoch štvornohých najlepších priateľov človeka. Ale prezentovali sme sa aj napriek tomu. Tak trochu inak ako zvyčajne – akčne usadení na lavičkách. Po prezencii sme vyrazili asfaltkou smer Ahoj. Na čelo 27 hlavého sprievodu sa zaradila Julka s Jurajom a Georgiusom z A3. Dvaja posledne menovaní sa však po inventúre vychádzky na Biely kríž vedúcich pozícií čoskoro vzdali a abstinentsky sa prepracovali do tyla zostavy.

 Cestou nahor sme obdivovali výstavbu v bývalých záhradkách. Niektoré záhradné domčeky sa veru riadne nafúkli. Pri vstupe do lesa sme sa dokonca z developerských billboardov dozvedeli, že už vlastne nie sme na Ahoji, ale na Kolibe. Nuž – východne od Račianskeho mýta vám už fakt nikto nič negarantuje. Analyzujúc výhľady budúcich vinohradníkov sme dobehli podpornú skupinu. Na veľkú radosť Tomáša nasledovalo ďalšie spoločné fotenie. Tento krát na kraji lesného chodníka, po ktorom o chvíľku dofrčala a dofučala skupinka cyklistov. Koridor divákov ich vyhecoval k tempu za ktoré by sa nehanbil ani Peťo Sagan. Ako Paľko znalecky konštatoval taká „KáTéEmka šlape aj sama“.

 Na Kamzíku nasledovalo občerstvenie. Monikine tradičné koláčiky opäť neboli. Tento krát nebola ani Monika. Škoda. Situáciu zachránil Jirko, ktorý operatívne napiekol trubičky poliate čokoládou. Po skonzumovaní zásob a pohojdaní sa s Aničkou sme sa vydali na spiatočnú cestu. Trochu inú ako navrhol pôvodne Mário, ale smerom nadol čo bolo rozhodujúce. V kompaktnej zostave sme prekonali nástrahy potoka pod Cvičnou lúkou a okolo Koziarky sme sa cez ďalšiu záhradkárku osadu dostali až na cestu pri železnici, čo sa príznačne nazýva že „Horská“.

 V cieli sme skonštatovali čas 2 hod 38 min, vzdialenosť 8.2 km, prevýšenie 277 m a zapriali sme si dobrú chuť k nedeľnému obedu.

 Čestný parôžtek :

Dostáva Anička. Za to že zdolala Kamzíka po svojich a dovolia Tomášovi aby sa s ňou pohojdal.