, ,

Cyklovýlet – Stará Bystrica – 11.-15.9.2020

 FOTO

Účastníci: Ľubka, Evička, Nataška, Drahuška, Ivan, Pali, Vladino, Edo, Ondrej, Milan, Natalka, Lili, a Sárka.

Situácia s koronavírusom, v ktorej sa nachádza Slovensko i celý svet, nám neumožňovala realizovať naše endorfínske plány. Dlho sme neboli spolu, a tak mi tento cyklovýlet do Starej Bystrici, v oblasti Kysúc, veľmi dobre padol. Od začiatku som sa na neho tešil, až som sa bál, či nebudem sklamaný. Sklamaný som nebol nie len preto, že som sa naučil nerobiť si dopredu konštrukcie, predstavy, ale nebol ani na sklamanie dôvod. Od začiatku, ako sme vystúpil z auta, zložili bicykle a išli sa ubytovať, som mal a myslím, že aj všetci ostatní, veľmi dobrý pocit, ktorý vychádzal najmä z krásneho priľahlého, upraveného  okolia, príjemného, čistého ubytovania, nádhernej okolitej prírody a v neposlednom rade s milými, ústretovými ľuďmi, s ktorými sme komunikovali pri vybavovaní ubytovania, či stravovania. Také príjemné zistenie bolo, že sa ľudia v dedine ešte zdravia, aj deti, hoci sa nepoznajú.

Stará Bystrica na nás pôsobila ako švajčiarska alpská lyžiarska dedina. Centrum je postavené z drevených zrubových stavieb, v ktorých sú reštaurácie. Obdivovali sme slovenský Orloj a peknú základnú školu. Večer všetko nádherne vysvietené. Príjemné, inšpirujúce prostredie dopĺňali exteriérové skulptúry od umelcov, ktorých tam bolo na ten malý priestor neobyčajne veľa.

Keďže boli s nami aj deti, nechodili sme na všetky akcie v kompletnej zostave. Rodiny s deťmi mali svoje výlety, aj keď sme spoločne dva krásne výlety absolvovali. Hneď na druhý deň sme sa vybrali do Oščadnice a Veľkej Rače.  Neuveriteľný výkon podala Vladinova 6-ročná (slovom šesťročná) vnučka Sárka, ktorá to dala až do Oščadnice, čo bolo 22 km, a to ešte v dobrej, veselej nálade, bez reptania, s úsmevom. S obdivom som jej zagratuloval, a to som ešte netušil, že prekoná aj tento rekord.

Po ceste do Oščadnice sme sa zastavili v Zborove, v modernom kostole, kde boli krásne vitráže, ale do kostola sme sa nedostali, tak sme ich obdivovali len tak, cez sklenené dvere, z nie veľmi vhodného uhlu. Vitráže sú Hložníkovým dielom, ale ako poznamenla Nataška, asi nie toho známeho Vincenta Hložníka, ale vraj jeho syna.

Odtiaľ sme už šliapali do Oščadnice, kde sme sa občerstvili kofolou, či kávou, podľa toho, komu čo dovolil jeho závislácky balík. Z  námestia nás čakalo dosť strmé stúpanie. Mnohí z nás bicykle aj tlačili, vrátane mňa. Nuž, roky sa už hlásia, aj keď sa snažím hýbať koľko sa len dá… Stúpanie končilo pri sedačkovej lanovke na Veľkú Raču. V miestnej reštaurácii sme si doplnili tekutiny a niečo pojedli. Naspäť, po slastnom zjazde z kopca, sme väčšinu cesty išli popri riečke Bystrica mierne do kopca. Do Apartmánov sme sa vrátili príjemne unavení a obohatení z krásneho výletu.

Na ďalší deň sme si naplánovali okruh okolo nádrže Nová Bystrica.  Nikto z nás ani netušil, čo nás tam čaká. Dalo by sa to nazvať galeje na bicykloch. Ešteže tam boli nádherné výhľady, ktoré nám dávali zabudnúť na to, čo sme prežili a čo nás ešte čaká. Terén bol veľmi kopcovitý. Aj takí borci, ako Palino, či Ondrej museli bicykle tlačiť. Asfaltu bolo poriedko, Väčšinou kamenistá drť, miestami s kameňmi 10 cm veľkými. Edo si tam zničil bicykel. Roztrhlo sa mu niekoľko špajlí, takže na ďalší výlet už nemohol ísť s nami. Bola to prekonávačka, ale zvládli sme to. Všetci sme mali pocit víťazstva, ale skonštatovali sme, že raz stačilo. Nabudúce sa tejto lokalite asi vyhneme, kým tam neurobia asfaltovú cestu.

Ďalší deň nás čakala Vychylovka. Tu som otváral oči, čo opäť dokázala malá Sárka. Celú cestu v pohode na bicykli, s večným úsmevom, s malými prestávkami, zvládla. 13,5 km tam a 13,5 späť, spolu 27 km !!! Navrhli sme ju na ocenenie Zlatý pedál, ktoré aj symbolicky dostala. Chcel by som ešte oceniť aj výkon Ondrejovej pani manželky Drahušky, ktorá so zdravotnými problémami dokázala s nami držať krok, a kde to bolo ťažšie, hneď ochotne nabehol Ondrej a pomáhal jej.

Vo Vychylovke sme sa odviezli vláčikom po prvú úvrať, lebo železnicu opravujú. Ale aj tak to bolo pekný zážitok, najmä pre deti. Prešli sme sa aj po priľahlom skanzene, kde sme sa opäť občerstvili, naobedovali a pofotili miestnu ľudovú architektúru – viď foto. Podvečer sme sa opäť príjemne unavení a plní zážitkov vrátili do základného tábora.

Posledný deň sme si už robili program viac-menej individuálne. Niektorí sa po raňajkách chystali už ísť domov, ďalší sa vybrali na výstup na blízku rozhľadňu. Pali si dal ešte záverečnú takmer štyridsiatku na bicykli. Keďže Ivan bol jediný účastník bez bicykla a musel si robiť pešie túry sám, sa konečne mohol k nám pridať a spoločne vystúpiť na vrch Bobovec, kde rozhľadňa stála. Výstup bol strmý, ale nie dlhý, Výhľady z rozhľadne boli nádherné, len pre oko fotografa slniečko nie veľmi vhodné. Ešte by som chcel vyzdvihnúť aj Ivanove túry. Robil sám hrebeňovky cez 20 km. Dobrý!

Ako som spomenul, stravovanie bolo výborné, aj keď sa stalo, že jeden večer bol slabší výber jedál, lebo mali cez deň veľkú návštevnosť a neodhadli to. Nataška, ktorá sa väčšinou stravovala sama a vraj veľmi zdravo, povedala, že nabudúce sa bude stravovať už s nami, aj keď už menej zdravo.

Pri poslednej večeri sme sa porozprávali na tému, ako ďalej s Endorfínom a svorne sa dohodli, že sa sem ešte vrátime a pozrieme si okolie, ktoré sme nestihli prebádať.

Bolo výborne!

Na záver chcem ešte poďakovať Ivanovi G. , ktorý dal na túto lokalitu tip Vladinovi a Vladino to perfektne zorganizoval. Vďaka!

Milan

1 odpovedať
  1. Naty
    Naty says:

    Pridávam doplnenie k spomínanému kostolu v Zborove: až po príchode z tohto inšpirujúceho a pohodového cyklovýletu som si podrobnejšie „naštudovala“ Kysuce a s prekvapením som zistila,že vitráže v kostole sú naozaj dielom Vincenta Hložníka. Zhotovoval ich v ateliéri v Brne v rokoch 1974-1999 a inšpiráciou bola Sixtínska kaplnka: https://www.mojekysuce.sk/turistika/co-vidiet-a-zazit/hloznikove-vitraze-v-zborovskom-kostole-malo-znamy-unikat. Mne ten kostol pripadal veľmi nový a preto som sa domnievala, že na ňom V.Hložník robiť nemohol. Škoda,že sme vitráže nemohli obdivovať z blízka. Dúfam, že sa tam ešte vrátime a podrobnejšie preskúmame aj ďalšie krásne miesta. Vďaka Vladovi za to, že to super zorganizoval, Milanovi za fotodokumentáciu a správu a všetkým kamarátom-cyklistom/turistom za príjemnú a srdečnú spoločnosť a prejavy vzájomnosti a súdržnosti😁

    Odpovedať

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *