Malokarpatská magistrála

Vychádzka – nedeľa 22.9.2013, 7:25

Miesto stretnutia: Autobusová stanica Mlynské Nivy, nástupište č. 42
Trasa: Pezinská baba – Kozí chrbát – Salaš – Biely kríž – Kamzík
Vzdialenosť: cca. 35 km od Bratislavy, pochod cca. 20 km
Prevýšenie: – 250 m
Trvanie: 7 hodín
Doprava: autobusom na Pezinskú babu (prestup v Pezinku, čakanie v Pezinku cca. 7 min.), po príchode do Bratislavy doprava MHD
Počasie: oblačno, teplota 12 – 16 °C, nízka pravdepodobnosť zrážok
Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Celodenný pochod. Treba zobrať dobrú obuv, veľa pitia, nejaké leukoplasty a dostatok jedla, čokoláda je povolená ba až žiaduca.

Účastníci: Maca, Edita, Betka, Zuzka Ku., Vlado, Zuzka Kl., Boris, Ďuro, Jožo, Laura, Mário, Fifty
Správa z cesty:
Na nástupišti sa stretávame ôsmi. Nečakali sme takú vysokú účasť a úprimne sa tešíme. Naša radosť sa ešte znásobí, keď na Bajkalskej pristúpi neohlásená Edita. Rútime sa do kopcov a radostne džavoceme. V Pezinku nás vodič autobusu vykladá na tichej bočnej ulici a káže nám čakať na minibus do Perneku. Čakáme. Minibus nechodí, urobíme si teda kolektívne foto a zjeme nejaké keksy. Boris začína zápasiť s myšlienkou na cigaretu práve v momente, keď sa v zákrute vynorí červený medzimestský spoj.
Sme na Babe a čaká nás tu Vlado s pani manželkou a so psom. Ešte vykonáme preventívne fyziologické potreby, spravíme ďalšiu fotku a vnárame sa do lesa. Je hmla a pomerne chladno. Zatiaľ je najaktívnejšia Fifty, čulo sa pohybuje od čela výpravy po koniec a späť a radostne vrtí chvostom.
Prvú väčšiu prestávku máme na Troch Kamenných kopcoch. Vyhrievame sa na slnku, desiatujeme, fotíme sa. Okolo jedenástej zdolávame strmé stúpanie na vrch Somár a nakoľko si to kondične môžeme dovoliť, vyštveráme sa až úplne na vrchol. Dvaja oddychujúci cyklisti po chvíli pochopia, že ich nerušenosť v prírode práve skončila a pokorne odchádzajú. Fotíme ako diví, študujeme mapu.
Pokračujeme v ceste smerom na Kozí chrbát. Fifty prestáva nadšene kontrolovať celú skupinu a obozretne sa drží v čele výpravy. Vydaril sa nám naozaj nádherný jesenný deň, je síce stále pomerne chladno, ale slnko k nám vysiela hrejivé dotyky a vzduch je čistý ako detské oči.
Obchádza nás čoraz viac cyklistov, je zrejmé, že sa blížime k Bielemu krížu. Zuzka Kl. s plnou taškou rozličných druhov húb poslúchne volanie otlaku a spolu s Vladom a Fifty sa odpájajú pri rozdeľovníku Salaš. Do Stupavy to majú ešte tri a pol hodiny, držte sa, kamaráti.
Prichádzame na Biely kríž. Lúka nad bufetom je posiata obedujúcimi športovcami, pripájame sa teda k nim a vybaľujeme rôznorodý proviant. Veľký úspech majú hlavne Jožove oriešky, Ďurove svalnaté oranžové papriky a naša horká čokoláda. Jožo sa vydáva na prieskum bufetu, Wiener Schnitzel ale nepredávajú a tak sa sklamaný vracia s malým mastným pagáčom, na ktorý vôbec nemá chuť a horlivo nám ho ponúka. Ďakujeme, Jožko, možno neskôr.
Pokračujeme po asfaltke smerom na Kamzík a v duchu ľutujeme, že sme nezbehli do Rače a nenasadli na električku. Za Červeným krížom a Zbojníčkou začíname ľutovať nahlas, že sme nezbehli aspoň do Krasnian. Po hodine a pol sa napoly mŕtvi zvalíme na hromadu dreva a lapáme po dychu. Na fotkách sa už ani nesnažíme usmievať, bolia nás nohy a svorne nadávame na organizátora výpravy. Boris pre istotu utiekol dopredu a kým sme sa dostali na Kamzík, bol už pravdepodobne u mamy a večeral nejaké fajné mäsko. Nevadí, keksíky sú tiež super.
Predsa sa prinútime vstať a dokrivkáme na Kolibu. Sme tu! Priatelia, my sme to zvládli, došli sme do cieľa! Nadšene sa ťapkáme po rukách a tvárime sa, že ten kilometrík k trolejbusom alebo pre mňa s Laurou dve hodinky do Dúbravky sú malina. Pri bufetoch sa lúčime a rozchádzame. S Laurou sme nakoniec došli na Patrónku a slušne počkali na autobus. Pane, ďakujeme za ďalší nádherný deň, ktorým si nás obdaril a za všetky pohladenia na duší, ktoré si na nás cestou nastražil.
Čestný paroh Mladého srnca: Zuzke Kl. Popri bobtnajúcom otlaku dokázala ešte vyzbierať asi tri kilá húb a prehovorila Vlada, aby sa od nás odpojili skôr a nebrzdili nás v našom nehatenom cvale.