Vychádzka na Kamzík

Vychádzka – nedeľa, 5.11.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Lamač, začiatok žltej turistickej značky (predposledná zastávka autobusu č. 63

Trasa: Lamač – Klanec – Kamzík, lúka – Koliba

Trvanie: cca. 2 – 3 h

Vzdialenosť: cca. 5 km

Prevýšenie: 290 m

Počasie: teplota cca. 10 – 14 °C, polooblačno, pršať by malo až večer, to by sme mohli stihnúť

Doprava: MHD

Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka: Cca. dvojhodinová prechádzka po lese so zastávkou na ihrisku na lúke pod Kamzíkom na oddych a na občerstvenie. Teploty nad 20 °C zrejme nadobro skončili, takže čaj je povinnou výbavou. Pozor, cieľ cesty je inde ako štart, buď treba prísť MHD alebo potom sa vrátiť po auto.

Účastníci:       Janka, Klaudia, Marianka, Heňo, Ivan, Ľubo, Mišo, Pali, Peťo, Rišo, Vlado

Správa z výletu

Na predposlednej zastávke v Lamači na križovatke pod Klancom sa postupne schádzame jedenásti. V rámci slušnosti a schopnosti vydržať nepríjemný chladný vietor sme počkali na „ten ďalší“ autobus, ktorým by ešte niekto mohol prísť. Neprišiel … Pasívne sme potom pri fotení a obliekaní sa vlastne počkali ešte ďalšie dva autobusy. Vyrážame po žltej značke, ktorú sme nakoniec prešli celučkú od ústia v Lamači až po jej koniec na Kamzíku. Vietor je v Lamači skutočne nepríjemný, a sme radi, že sa vnoríme viacej do lesa smerom k Železnej studničke, kde toľko neduje. To nás ešte zahreje výstup na Kamzík, ktorý sa nám pohľadom z Klanca moc nepozdával, ale v družných rozhovoroch sme si  ani neuvedomili, ako nám pekne a rýchlo ubehol. Aby nás hore na Kamzíku moc neprefúklo, našli sme si obedný azyl na spodnom okraji Cvičnej lúky. Ako je pre nás zvykom, nenápadne sme sa vtlačili na stolík ku jednej rodinke, ktorú sme museli presvedčiť, že ich naozaj nechceme vytlačiť, čo sme ešte utvrdili tým, že sme sa ohriali pri ich prácne založenom ohníku. Ešteže Pali zachraňoval situáciu prispením polienka na oheň. Obed máme už pomaly tradične á la čo si kto donesie. Prestávka nám všetkým dobre padla a po nej sa nasýtení a dobre naladení rozlúčime s rodinkou pri ohni a vyberieme sa smerom ku Figaru, kde náš výlet zavŕšime. Bolo nás jedenásť … a až do konca nás ostalo družne jedenásť.

Tomuto výletu predchádzala Máriova výzva na zmenu vedenia tejto minitúry v dôsledku jeho seknutia sa. Mário myslíme na Teba a prajeme Ti, nech čo najskôr sekneš s tým seknutím, aby si bol čo najskôr opäť fit s nami. Ale nie je sekanie ako sekanie – pozor na neuvážené sekanie s niečim!

Paroh mladého srnca udeľujeme Rišovi, na prvý raz to s nami dobre zvládol.

Zapísal Vlado z A1