Vychádzka na Pajštún

Vychádzka – nedeľa 29.12.2019, 10:00

 

Miesto stretnutia : Borinka, odbočka z hlavnej cesty doľava smerom na Pajštún

 

Trasa: Borinka – Pajštún – Borinka

Prevýšenie: cca. 300 m

Trvanie: cca. 2 h

Doprava: autami

Predpoveď počasia: teplota cca. 4 °C, oblačno, možno aj trochu spŕchne (v ideálnom prípade zasneží); v každom prípade sa treba teplo obliecť a zobrať čajík

Kontakt: Mário, 0908 126 006

 

Poznámka:

Na konci roka sme dávali vždy rituálnu rozlúčku Mladých srncov s turistickou sezónou. Tento rok sme trochu skrátili trasu, takže sa môžu po vlastných nožičkách zúčastniť aj menšie deti. Výstup je pomerne strmý, takže písaných turistických 20 minút sa môže predĺžiť povedzme na trištvrte hodinku. Tešíme sa.

 

Účastníci: Marian, Zuzka, Tomáš, Jarka, Mišo, Miška, Janko, Vladino, Monika, Betka, Mário, Laura, Anička, Pali, Klaudika, Marta, Audrey, Dania

 

Správa z cesty:

Veliteľské vozidlo prichádza na miesto stretnutia s drobným meškaním. Okrem jednej posádky sú už všetci na mieste, posledná posádka prichádza ešte počas úvodného objímania. Miesto stretnutia sa nám nezdá príliš fotogenické, takže sa rozvážnym tempom vrháme smerom na Pajštún.
Je chladno a veterno. Les nás zatiaľ pred vetrom chráni, ale terén začína byť čoraz strmší a naša kompaktná skupina sa rozťahuje. Ostávame v zadnom voji a s predným vojom udržiavame aspoň zrakový kontakt.
Klaudike sa z prudkého stúpania začína krútiť hlava, tak si na chvíľu sadá na vyvrátený strom a odpočíva. Nevoľnosť sa jej podarí prekonať, ale na celý výstup si už netrúfa, takže Pali a Marta sa s ňou vracajú dolu. Podľa neskorších správ sa v poriadku vrátili domov.
Zvyšok skupiny vystupuje na vrchol zrúcaniny. Rozkladáme občerstvenie, ponúkame sa koláčmi z Betkinej a Monikinej pece, rozprávame sa a obzeráme krajinu pod sebou. Po dlhšom čase sa na obedovej lavičke objavuje aj povestná Vladinova zeleninová dózka. Výhľad je parádny.
Keď začínajú prvé skrehnuté hlasy vyzývať na zostup, zorganizujeme rituálnu rozlúčku Mladých srncov s turistickou sezónou a keď nám hora oproti vráti naše trikrát zborovo zašepkané „Hurá!“, vraciame sa späť do doliny.
Cestou dolu sa ešte zastavíme pri vápencovej diere (momentálne neobývanej) a pri neoznačenej jaskyni, v ktorej Janko objaví nič netušiaceho spiaceho netopiera. Po tejto zoologickej bodke prichádzame k autám a so želaním všetkého dobrého v Novom roku sa rozchádzame.
Pane, ďakujeme ti, že si nad nami celý rok držal svoju obratnú ochrannú ruku a že sa nám ťa doteraz ničím nepodarilo odradiť.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *