Výlet na Kačín

FOTO

Vychádzka – nedeľa 10.11.2013, 10:30

Miesto stretnutia: Bratislava, Lamač
Trasa: Lamač – Klanec – Kamzík – Pod Chlmcom – Kačín – Klanec – Lamač
Vzdialenosť: cca. 15 km
Prevýšenie: 175 m
Trvanie: cca. 4,5 hodiny
Doprava: autami alebo MHD – spoj č. 30, odjazd z Patrónky 10:17
Počasie: polooblačno, teplota približne 10 °C, nízka pravdepodobnosť zrážok
Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Obdivovanie jesenných lesov pokračuje. Pozor, je čoraz chladnejšie, treba zobrať čaj alebo zvýšiť tempo. Ak sa nám na Kačíne bude zdať, že nie sme premrznutí do kosti, môžeme si aj niečo opiecť.

Účastníci: Milan, Janka, Danka, Vierka, Iveta, Gabika, Miro, Jožo, Dežo, Ivan, Ľubka, Vlado, Laura, Mário
Správa z cesty:
Približne o pol jedenástej sa v Lamači stretávajú dve skupiny turistov. Jedna stojí na zastávke autobusu, druhá vyššie v dedine. Čaká sa na organizátora, ktorý má telefón v kufri auta a zanovito nedvíha. Keď konečne príde, podarí sa mu oba znepriatelené tábory zmieriť natoľko, aby boli ochotné odfotiť sa spolu na úvodné foto. Najprv však ešte musí prísť posledný člen výpravy Dežo. Deje sa tak za výdatného potlesku.
Vyrážame. Je pomerne chladno, ale chôdza zahrieva. Prechádzame okolo Klanca, križujeme cestu zo Železnej studničky a púšťame sa za pasy s kopcom pod Kamzíkom. Presne o dvanástej sa vynárame pri bobovej dráhe a robíme si prestávku na občerstvenie. Na slnku je krásne, lúče ešte mierne hrejú, aj keď veľmi opatrne. Ľubka vyťahuje mimoriadne voňavú a chutnú klobásu a nerozvážne ju necháva nakrájanú na stole. Okolo nášho stanoviska sa začínajú pomotávať rôzni cudzí psi a predvádzajú všelijaké cirkusantské kúsky, aby sa im trošku ušlo. Jeden sa napríklad nenápadne zmenil z dedinského orecha na čistokrvného foxteriéra, ďalší sa hodil až po lopatky do mláky s vodou, ktorá môže mať tak päť stupňov max. Tento si za svoje vystúpenie vyslúžil od Jožka kúsok chleba. So zjavnou horkosťou ho prehĺta a žaluje sa svojej pani, že koľko toho vykonal a z klobásy nedostal ani ovoňať.
Pokračujeme smerom na Snežienku. Les je krásny, upozorňuje nás Ivetka. Roztržito jej prikyvujeme a ďalej sa bavíme o iných dôležitých veciach ako sú politika a šport.
Cesta nám začína dnes už druhý (a všetkých uisťujem, že určite aj posledný) raz strmo stúpať. Pribúda blato. Po výstupe na hrebeň si statočne vydýchneme a v rovinatom teréne ostáva naším jediným súperom blatisko. Sú ho tu celé hory, pred nami išlo nejaké terénne auto a ostali po ňom hrudy špiny. Danka vyhlasuje súťaž o najzablatenejšie topánky a zatiaľ prekvapivo vedie Vierka vo svojich mokasínkach. Všetci máme blato na podrážkach a na bokoch topánok, ale Vierka ho má aj zhora a sama nevie vysvetliť, ako sa jej tam dostalo.
Sme na Kačíne. Jeme, odpočívame. Prestalo svietiť slnko a hromadia sa nad nami podozrivé mraky. Ehm, chlapi, utekajme, kým je čas. Ponáhľame sa skrytí pod konármi, keby to náhodou náhle prepuklo, a za necelú trištvrte hodinku sa vynárame pri autách prvej rannej skupiny. Danka nás hostí výborným zázvorovým čajom, dva pariace sa tégliky kolujú od úst k ústam a všetci okrem Vlada dúfame, že nikto z nás nemá herpes. Vlado by práve naopak nejaký ten herpesík uvítal, aby ho mohol vedecky preskúmať a zatriediť medzi ostatné exempláre.
Výlet je za nami, priatelia. Pane, ďakujeme za krásny deň aj za hojnú účasť. Dovidenia nabudúce.
Čestný paroh Mladého srnca: Ľubke za klobásku a Danke za čaj.