Výlet na Pajštún

Vychádzka a opekačka na Pajštún – nedeľa 25.10.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Marianka, zastávka SAD, parkovisko.

Trasa: Marianka – Borinka ¾ hod.– Pajštún ¾ hod. – Pod Kozliskom ½ hod. – Dračí hrádok 1 hod. – Pod Dračím hrádkom ¼ hod. – Svätý vrch ½ hod. – Klčovanice 1 hod. – Marianka ½ hod.

Vzdialenosť: cca. 16 km

Prevýšenie: 317 m.

Trvanie: 5 ¼ hod.

Počasie: polojasno, teplota cca. 12-15 °C, pravdepodobnosť zrážok nízka

Kontakt: Jožo S. 0910230231, Juraj K.(A3)

Poznámka: Túra je myslená aj ako opekačka na zohriatie v jesennom počasí. Vlani ju organizoval ako svoju akciu štvrtkový klub A3, tento rok to dáme spoločnými silami. Z pútnickej obce Marianka (220 m) sa od zastávky SAD spred kláštorného areálu vydáme po červenej cez rázcestie Klčovanice (338 m), na ktorom sa červená križuje so žltou. Popri Chate pod vrchom, cez Borinku až do hradu Pajštún (486 m) z 13. storočia. Z hradu je bomba výhľad na Karpaty a za dobrého počasia vidieť až predhorie rakúskych Álp (Schneeberg). Ako občerstvenie v ohnisku si na hrade poopekáme – čo príde. Doneste slaninu, cibuľu a nóž!

Účastníci:

Betka, Mário, Laura, Jožo St., Saška, pes Čiba, Jožo Su., Danka, Tomáš Ď., Tomáš H., Jasmínka, Vikinka, Pavol, Klaudia, Marcel, Ďuri Ka., Georgio, Milanko, Monika, + na hrade čakavší cyklisti Ivan a Jožko a zo Stupavy dobehnuvší Firo a Ľubka S.

Správa z vychádzky:

Na zraz do pútnickej dediny Mariánka doputovali azda všetci skalní srnci-pútnici + nová Saška. Čas sme si krátili čítaním kníh z knižnice, ktorú na zastávke zriadila miestna predsedníčka Matice Slovenskej a čitateľského spolku Mariánka pani Emőke Gyöngyöšová.

A nakoniec zo záhrobia doputoval aj Marcel a po jeho roztrasenom fotení sme vyrazili.

Tomáš Ď. si čítal neveriacky po ceste knihu horoskopov z roku 2006. Bolo tam …všetko. Jeho prvý Muráň, rozchod s frajerkou aj to že stretne terapeuta menom Ivan. Boli tam aj veci, ktoré však nebol schopný prijať a tak knihu roztrhal. Aspoň sme mali na podpal. Ale karma je karma ako vravieva neprítomná Hanka. Čo si do života privolávaš, toho sa nezbavíš pokiaľ si nevyčistíš auru. Alebo čakru? Alebo aspoň párkrát WC. Čistiť proste treba.

Všetkých nás čaká dnes čistenie topánok, lebo les do Borinky bol síce krásne jesenno-slnečný ale aj krásne-blatistý a keby sme tam neboli my aj krásne-tichý. V Borinke sa k nám pridala Monika, ktorá sa rekonvalescenciu kolena rozhodla spestriť si vyštveraním sa 45°svahom na Pajštún. A po krátkom dychčaní a pietnej zastávke pri tabuľke Borisa P. sme sa už na hrade vítali s cyklo-bratmi Ivanom a Jožkom (zvaný Turbo) a miestnym párom z TEÁTRA (A3) Firom a Ľubkou.

Dychčali a pietne sme ppríjmali krásne údolie všetci – okrem nonstop vysielača Tomáša H. Betka sa silne snažila uvidieť Schneeberg, a Jožko Turbo silou vytrhol na podpal strom, Tomáš Ď. spálil nepríjemnú knihu horoskopov v ktorej videl čo nechcel a opekali sme čo každý chcel. Mäsožravci slaninu, vegetariáni safaládky s nulovým obsahom mäsa a navrch sme dali zvlášť vypečené Monikine koláče.

Najedení a spokojní sme boli, deti výskali, Čiba štekala, Betka ako temperamentná Maďarka tancovala na echt-maďar mobilnú muziku. Došlo nakoniec aj na vtipy (Zlatá rybka sedlákovi: Sedlák, splním ti 3 želania. Sedliak: Aký som ti ja sedlák !!! – a tresne ju o zem…) Pomaly sme sa zberali dole. Jožo S. ako vedúci zájazdu sa pre istotu spýtal, či predsa nechceme ísť pôvodnou asi o 2 hodiny dlhšou a trocha horšou cestou.

Zhodli sme sa, že určite – ale inokedy.

Cestou sme riešili kadečo, napríklad čo s ženami, ktoré aj chcú aj nechcú, čo robiť po recidíve, a či vybuchovať a nadávať je normálne alebo alkoholické.

Nezhodli sme sa ako obyčajne.

Pravda je asi niekde uprostred – je to asi normálne-alkoholické. Podopierali sme Moniku, prepierali rôzne osobné aj klubové veci – niekedy nevedno, kde končí osobné a začína klubové, ale to je na dlhšie.

Jasmínka s Vikinkou nám vyrátali svoj Program – chodia mimo školy dokopy asi na 27 krúžkov a v spánku sa ešte Silvovou metódou učia čínštinu a japonštinu. Program je vždy základ, to chápu aj takéto indigové deti.

Čestný paroh mladého srnca

nedám vôbec rapídne zostarnuvšiemu Marcelovi, lebo som veľmi, ale veľmi nasratý na jeho zbytočné cesty do záhrobia. Ešte chvíľa a bude tam mať prechodný pobyt ako náš doktor Peťo.

Paroh radšej dám Jasmínke a Vikinke, za ich neúnavnosť a náladu,

Monike, za to že podávala koláče a podávala výkon

a komplet TEÁTRO štvrtkovej parte (predsedovi Ďurimu, Ďžordžovi, Firovi, Ľubke, Jožkovi St. a Čibou) za to že v hojnom počte prišli – a vôbec to nemali inak.

A ešte sympatickej Saške ako nováčičke na našich vychádzkach.

Bolo krásne, za čo ďakujeme Pani Zvýšenej Energii (Higher Power) – ale ciťiť plížiacu sa zimu, budú dušičky – o týždeň si teda na Nedeľnej vychádzke zaspomíname na našincov, ktorí odišli dôstojne a čistí. Ďakujeme!