Výlet okolo Hainburgu

Vychádzka – nedeľa 19.2.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Hainburg, parkovisko pod Wienertor o 10:00
Trasa: Hainburg Wienertor – Hundsheimer Berg – Hexen Bg. – Rotes Kreuz – Weisses Kreuz – Hainburg (Shlossberg) – Hainburg Wienertor
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: menej ako 420 m
Trvanie: cca. 3,5 hodiny
Doprava: autami

Počasie: teplota 2 – 8 °C, zvýšená oblačnosť, poobede je tam zatiaľ nenápadný dažďový fliačik, tak hádam sa dovtedy poberie inakade
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Tento okruh robil pred tromi rokmi v lete Vlado Z. a bola to mimoriadne krásna vychádzka s výhľadmi a s peknou prírodou. A bola to tuším prvá vychádzka, na ktorú nás prišlo viac ako 40. Celý masív Hundsheimer Bergu je trochu horšie značený, ale základnou filozofiou je obísť celý kopec dookola a vrátiť sa naspäť na to isté miesto, takže na to stačí aj taká o čosi lepšie trénovaná intuícia. My s Laurou a s Aničkou pôjdeme iba skrátenú trasu Hainburg – Schlossberg (to je hrad nad Hainburgom), takže by som potreboval človeka, ktorý povedie dlhší okruh. Mapu pošlem alebo vytlačím.

Správa z vychádzky :

Krátky okruh:

Účastníci: Alena, Zuzka, Lucka, Dada, Milan K., Milan V., Miro, Tonka, Mário, Laura, Anička
Okolo desiatej sa schádzame na parkovisku za Wienertor. Je nás opäť veľmi požehnane a nastáva obľúbená a zároveň obávaná časť túry, konkrétne zvítavanie a fotenie. Cvaká nás Marcelov automatický prístroj podložený huňatým turistickým odevom.
Chvíľku ideme všetci spolu jedným smerom (okrem Tonky a Ľubky, ktoré sa vrhajú proti prúdu pohľadať gumený násadec na turistickú palicu). Pri odbočke na modrú značku sa lúčime a želáme si šťastné zvyšky ciest.
Skupina nasmerovaná na hrad sa dáva do pohybu po serpentínkach hradného kopca a tempo kolíše podľa toho, či naháňa Lucka Aničku alebo Anička Lucku. Avizované dva kilometre zdolávame približne za hodinku a po niekoľkých krátkych zastávkach s výhľadmi prichádzame na hradné nádvorie.
Je nádherný slnečný deň, pod nami sa kľukatia uličky Hainburgu so starými zachovalými hradbami a s niekoľkými vežami a za mestom tečie oceľovo modrý Dunaj.
Dada s Milanom sú hore prví a rozkladajú sa na vyhriatom hradnom múre. Nikam sa neponáhľame a nechávame sa hladkať slnečnými lúčmi aj usmiatymi rozhovormi. V rôznych kombináciách prehľadávame hradby, skúšame otvárať pevne zamknuté dvere a hádame, v ktorej stavbe bola kedysi hladomorňa a kde iba obyčajná mučiareň.
Po malom občerstvení trúbime na návrat, pretože debata o chovaní záhradných mačiek nadobúda hádavú podobu zatiaľ skrytú za zdvorilé argumenty. Cesta k autám nám trvá približne ďalšiu hodinku a vychutnávajú si ju najmä dievčatá, ktoré skúmajú každý kamienok a každé psie hovienko.
Sme na parkovisku. S Mirom, Tonkou, Dadou a Milanom K. sme sa rozlúčili už po zostupe z hradného kopca, s Alenou sa lúčime v Petržalke a ostatní sa ideme spolu naobedovať a stráviť pekné popoludnie.
Pane, ďakujeme za našu časť a tešíme sa na správy od druhej skupiny.

Dlhý okruh:
Účastníci: Hanka, Ingrid, Janka, Klaudika, Ľubka, Monika, Jirko, Marcel, Maťo, Michal, Ľuboš, Pali, Peťo, Stano, Tomáš, Vlado
Turistickú návštevu našich cezhraničných susedov s výstupom na Hundsheimer Berg sme už absolvovali pred nejakými tromi rokmi a vtedy účasťou patrila medzi rekordné. Aj tentoraz sa nás bažiacich po výlete na pomaly už jarnom slniečku zišlo na parkovisku pri Wienertor v Hainburgu neúrekom. Začíname štandardnou spoločnou prezenčnou fotkou a vyrážame po mierne stúpajúcej uličke k úpätiu Hainburgského hradného kopca Schlossberg. Tu sa rozdeľujeme na baby-turistickú skupinku vedenú Máriom a serióznych dospeláckych turistov odhodlaných pokoriť najvyšší z kopcov nad Hainburgom – Hundsheimer Berg, ktorý v mnohom pripomína Devínsku Kobylu. Naša Kobylka sa nám začína ukazovať pri výstupe východnou stranou kopca, vidíme aj našich kamarátov stúpajúcich k hradu na Schlossbergu a výhľad na Hainburg je tiež čoraz krajší. Nie však na dlho, lebo sa dostávame na juhozápadnú stranu kopca Hundsheimer Berg, kde sa pokocháme výhľadom na Dunaj s okolitými lužnými lesmi a cyklistom známy Donaubrueck. Učarený výhľadom sa Pali dojemne rozcíti: „Ale je to Slovensko krásne!“ Kdesi v diaľke ani nie tak vidíme, ako skôr vytušíme, že tam niekde by mal byť aj Schlosshof a Devínska Nová Ves. Snahy o dlhšiu pauzu s občerstvením na tomto mieste sa snažím ostatným vyhovoriť ubezpečením, že vrchol Hundsheimer Bergu je toť kúsok, takpovediac za kopcom. Posledným výstupom zdolávame už viac rozbahnený terén, slniečko robí na južnej strane svoje. Na vrchole si doprajeme dlhší oddych. Malá útulná turistická chatka je otvorená, je bez personálu a na naše počudovanie je udržiavaná uprataná a v dokonalej čistote. To u nás by to bolo … alebo skôr nebolo a ani nie je. Pred odchodom ešte skontrolujem smer a bez zaváhania sa rozhodneme ísť pôvodne plánovanou trasou. Alternatíva by bola možno kratšia, ale zľadovatený chodník odrádza. Dobrá voľba – zostup je síce miestami strmý, ale podklad je natoľko vysušený, že Marcel neváha aj zaľahnúť, aby zachytil fotoaparátom tie najlepšie momenty. Na križovatke chodníčkov sa pozastavujeme nad značením, akési je to povedomé – Červený kríž, Biely kríž – však to sme absolvovali pred týždňom na druhej strane Dunaja, a aj pohorie sa volalo akosi ináč. Posledné stúpanie je už iba kúsok k Bielemu krížu – Weisses Kreuz. Následný zostup do Hainburgu začíname pozdĺž čerstvo vytvoreného potôčika Ktosi si neodpustil poznámku: „Už to s nami ide dolu vodou“. Myslím, že väčšina z nás tento názor nezdieľa. Chodník sa kľukatí, ale nakoniec nás privedie k okraju Hainburgu a odtiaľ je to popod Schlossberg kúsok k východziemu bodu našej túry.
Ďakujeme vyššej moci za vydarené, takmer jarné počasie, krásne výhľady a všetkým účastníkom za príma atmosféru.
Čestný paroh :

Čestný Paroh mladého srnca udeľujeme Stanovi, nielen preto, že ako predvoj stihol do príchodu ostatných absolvovať výstup na hradný kopec Schlossberg, ale hlavne preto, že ako prvý objavil kvitnúce snežienky.

Zapísal Vlado Z.