CYKLOTÚRA: KITSEE – TROJPOMEDZIE (UKONČENIE CYKLISTICKEJ SEZÓNY)

Sobota 21.10.2017 o 10:00 pred Železničnou stanicou Petržalka

Trasa:         Železničná stanica Petržalka – Kitsee – Pama – Hraničné trojpomedzie – Rusovce – Petržalka

Trvanie:          cca. 6 hodín

Počasie:       Podľa dostupných predpovedí dobré, cca 18 °C, západný vietor, bez zrážok

Kontakt:         Vlado Z – 0903 356661

Ani sme sa nenazdali a napriek babiemu letu cítiť, že sa ochladzuje. Využite možnosť možno poslednej tohoročnej bicyklovačky na SK-A-H hraničné trojpomedzie. Predtým sa zastavíme pri bunkri v Petržalke a v Kitsee nakukneme do čokoládovne. Stravu odporúčame zobrať so sebou, veľa čokolády škodí.

Trasa:  Železničná stanica Petržalka – Kitsee – Pama – Hraničné trojpomedzie – Čuňovo – Petržalka

Účastníci:      Janka K., Janka M., Zuzka M., Zuzka Š., Ivan, Jožo, Michal, Pali, Vlado

Správa z cyklo-túry

Rozlúčku s cyklistickou sezónou začíname netradične v sobotu; Vlado tak činí vraj kvôli počasiu – v sobotu sa ešte bude dať, ale v nedeľu bude vraj dážď, vietor, chladno, proste počasie neprajúce Veselým cyklistom. Cestou sa presvedčíme, že tá predpoveď nie celkom vyšla. Počkáme sa, ako sa patrí, akademickú štvrťhodinku; ukecáme Ivanovho cyklo-kámoša, aby nám spravil prezenčné foto; dohustíme pneumatiky; nasadíme život zachraňujúce prilby (podaktorí po prvý raz v živote) a vyrážame smerom k prvej hranici. Pred ňou zamierime k prvej poznávacej  zastávke pri Vojenskom cintoríne a bunkri BS-8. Od Ivana dostaneme menšiu lekciu z histórie. Takže: cintorín je z prvej svetovej vojny a sú na ňom pochovaní príslušníci viacerých národností. Bunker mal slúžiť pred druhou svetovou na obranu Bratislavy, ale história to zariadila ináč a podobne ako celé sofistikované opevnenie na hraniciach prvej ČSR,  sa vlastne ani nevyužil. Po prehliadke Janka K. prišla k poznaniu, že na toto počasie nie je oblečením uspôsobená a profilakticky sa od nás odkláňa domov. Dobre spravila, to horšie bolo pred nami. Alebo lepšie? Záleží od uhla pohľadu …

Pokračujeme prekročením hranice (neviem či je tu na mieste slovo prekročiť, lebo všetci sme boli na bicykloch). Ďalšou plánovanou zastávkou je mnoho národostne obliehaná čokoládovňa v Kitsee. Dúfali sme, že polhodinka vyčlenená na nákupy a ochutnávanie prispeje aj k umúdreniu sa počka. Opak bol pravdou a rozmrholilo sa ešte viac, čo vyústilo vo finálnom decission-making na konci Kitsee, kde sme sa hromadne a jednohlasne prehlasovali, že ideme ďalej podľa plánu. Pred dedinkou Pama sa náš pelotón trhá, lebo sa čaká na prezliekavších sa. Čakanie v daždi nie je príjemné, ale vydržíme. Ku podivu nám tempo určujú dôchodcovia, a opäť mám dilemu: máme im za to poďakovať alebo ich uzemniť, že čo sa tak ženú, kto im má stačiť! Záleží od uhla pohľadu …

Usilovne sa prepracujeme k hlavnej méte našej túry – Rakúsko-Maďarsko-Slovenskému trojpomedziu (jaj – skoro som napísal Rakúsko-Uhorskému, to by som si pekne od niekoho odniesol). Tu si dávame aj vytúženú obednú prestávočku. Podľa plánu si rozbaľujeme, čo si kto priniesol. A kto si nepriniesol, pristaví sa u pohostinných Janke M. a Miškovi, ktorí ponúkajú vlastný domáci chlebík s komerčnou paštékou a cibuľou neznámeho pôvodu. A tak sme všetci nejako zabezpečení proviantom, záleží od uhla pohľadu ako …

Po obecnej prestávke sa väčšina z nás vydáva najprv za lídrom pelotónu Ivanom, ale keďže ten sa odkloní od značenej cesty, necháme ho napospas osudu a ostatní sa kúsok vrátime na značku a po nej prejdeme hranicu na slovenskú zem. Tam sa však tiež odkloníme zo značeného chodníka, ktorý sa na protiveň vyberie cez pole, kde je za týchto poveternostných podmienok pre nás cestička neprejazdná. O kúsok ďalej sa naše cesty s Ivanom spoja v Čuňove. A opäť hútam: kto “viac” odbočil z plánovanej trasy – záleží od uhla pohľadu …

Ivanovi osud dnes neprial: po pár metroch, ako sme sa vybrali pokračovať smerom na hrádzu, chytil defekt. Pali sa rozhodol nečakať, čakajú ho doma. Ostatní počkajú na Ivana, hoci sa podaktorí tiež ponáhľajú, ale asi menej. Záleží od uhla pohľadu …

Po oprave kolesa sa konečne dostávame na hrádzu, kde ešte raz trošku zmokneme, ale nakoniec si užijeme aj trošku slnečných lúčov, ktoré sa predierajú cez mraky. Naše dnešné putovanie zakončíme rozchodom pri bufete U bosorky, kde sa už každý vyberie svojim smerom domov. Niekto sa ešte pred tým zastaví v bufete nejako sa nasýtiť. Ale ako, to záleží od uhla pohľadu …

Zlatú špajľu udeľujeme Zuzke M. za neochvejné odhodlanie pridať sa k nám, splašiť si bicykel a hlavne to celé vydržať (podotýkam bez poduškových nohavíc!) a nevzdať sa.

Cyklistickú sezónu sme v družnej skupine zavŕšili z môjho pohľadu peknou a napriek usmoklenému počasiu vydarenou cyklotúrou. Snáď sa aj ostatným páčilo. Mohli sa pridať aj iní, váhajúci, ktorí si našli dôvod neísť. Ale to záleží od uhla pohľadu …

Zapísal Vlado Z. A1, Osuského.