Lyžovačka na Kubínskej holi

Správa z TT Kubínska hoľa (11.-14.1.2018)

Lyžovačka na Kubínskej holi patrí k našim tradičným pobytovým podujatiam Tento rok sa niektorí z nás opäť vybrali do hotela Belez o deň či o dva skôr, aby presondovali, či napadol sneh a či je personál stále rovnako milý. Personál ostal rovnako milý, ale sneh veru tento rok nenapadol. Ešte šťastie, že niekto vymyslel zasnežovacie zariadenie.

Štvrtok 11. januára

Podľa programu sme mali začínať večerou o 18:30. Lenže švédske stoly s výbornými kuracími krídelkami a nejakým pečeným mäskom boli k dispozícii už od piatej a tak sa naše citlivé žalúdky začali ozývať akosi skorej. V každom prípade sme sa všetci dosýta najedli a ostalo ešte aj pre Miša s rodinou, ktorí prišli kvôli škole o niečo neskôr. Zoznamovací večierok so zamyslením mal začínať 19:30, takže sme upravili stoly tak, aby sme sedeli v kruhu. Dosluhujúci pán prezident ešte vyplácal nejaké príspevky, privítania a zahájenia akcie sa preto ujal moderátor večera Jirko. Najprv sme prešli nejaké organizačné veci (lístky na vlek a na kúpalisko, sauna, masáže, raňajky), potom sme sa navzájom predstavili a potom sme sa venovali téme, ktorú navrhol Jirko a dal jej veľavravný názov Práca a stres. Takmer všetci sme si spomenuli, že sme niečo podobné už zažili. Približne o pol desiatej sme zamyslenie ukončili a pomaly sme sa rozišli do izieb. Roman s Peťom si ešte odskočili vyvenčiť Kevina do Dolného Kubína, lebo okolo chaty bolo veľa blata.

Piatok 12. januára

Po raňajkách ideme na svah. Je pomerne teplo a umelý sneh na začiatku lanovky je ťažký a nepoddajný. Lepší lyžiari sa presúvajú na hornú polovicu svahu a volia radšej hmlu s viditeľnosťou na štyri metre než neobratný terén. Roman s Peťom si robia výlet do Dolného Kubína, Hela s Katkou sa prechádzajú po blízkom okolí. Zaujímavé, že Hela je tu prvý raz, ale už pozná blízku dedinku lepšie ako my. Aňuška si obúva požičané lyže a vydrží na nich približne trištvrte hodinu. Oproti vlaňajším desiatim minútam je to veľký pokrok. Pri odchode zo svahu odovzdávame štafetu Edovi s rodinou. Po obede si urobíme výjazd do kubínskej plavárne. V rôznych etapách sa tam vystriedame takmer všetci. Janko sa omylom dostáva do zápchy v tobogane a končí s rozbitým nosom, statočne sa však nechá ošetriť a statočne aj odkráča do hotela. Goro s Andrejkou lámu plavecké rekordy, my ostatní ostávame pre istotu v zážitkovom bazéne. Po večeri sa ešte koná neplánovaná diskotéka pre deti. Deti v počte kusov dva sedia pred notebookom a pozerajú klipy a dospelí v počte kusov päť až sedem sa natriasajú a pokúšajú sa zaujať ich pozornosť. Viac-menej neúspešne. Po návrate Natálky z plavárne párty končí a rozchádzame sa do izieb.

Sobota 13. januára

Po raňajkách ideme na svah. V noci trochu mrzlo a lyžuje sa o niečo horšie, ale zase je lepšia viditeľnosť. Pane, ty vieš, že nepotrebujeme všetko naraz. Roman s Peťom odchádzajú na Oravský hrad a výlet si veľmi pochvaľujú. Opúšťajú nás Eva s Maťkom, idú na rodinnú návštevu. Poobede niektorí podnikáme druhú návštevu plavárne a stretávame tam nášho kamaráta z pondelkového klubu s rodinou. Tešíme sa si. Po večeri máme zhodnotenie terénky pod vedením Ivana. Jednohlasne odhlasujeme zopakovanie aj v roku 2019, termín presúvame na koniec januára. Personál nám ochotne vychádza v ústrety. Po zhodnotení sa ešte zahryzneme do témy Maslo na hlave v rodinných vzťahoch. Opäť téma, ktorá sa týka nás všetkých. Približne o štvrť na desať diskusia končí a rozchádzame sa do izieb, pretože ráno máme o 8:00 dohodnuté spoločné fotenie a chceme vyzerať odpočinutí a usmiati.

Nedeľa 14. januára

Fotenie zmeškali iba niektoré deti, ostatní sme všetci poctivo nastúpení najprv pred hotelom a potom na schodoch. Viacerí sa ideme ešte pozrieť na svah, niektorí lyžovať, niektorí len vyjsť lanovkou na vrchol a pozrieť sa na krajinu, pretože konečne vyšlo slnko. Hore je krásne (ozajstná nefalšovaná oravská zima) a podarí sa nám zísť siedmim na záverečnú kolektívnu fotku. Po obede sa srdečne lúčime s personálom aj medzi sebou navzájom a rozchádzame sa. Goro ostáva do stredy.

Pane, ďakujeme ti za ochrannú ruku, ktorú si nad nami niekoľko dní držal, aj za chuť stretávať sa a dívať sa na seba očami ostatných. Tešíme sa zase o rok.