Vychádzka na Pajštún

Vychádzka – nedeľa 8.1.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Stupava, autobusová zastávka Obora
Trasa: Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Staré Hájne – Pod Kozliskom – Pajštún – Stupava, Obora
Vzdialenosť: cca. 11 km
Prevýšenie: 305 m
Trvanie: cca. 3,5 hodiny
Doprava: autami resp. autobusom z AS Mlynské Nivy, odjazd 8:40 z nástupišťa č. 65
Počasie: teplota 2 – 4 °C, malá oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok nízka, možno zo začiatku mierne zamrholí alebo zasneží

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Rituálna rozlúčka Mladých srncov s vlaňajšou sezónou pánovi organizátorovi akosi vyfučala z hlavy, takže ju po zrelej úvahe zmenil na rituálne uvítanie novej sezóny. Nakoľko rešpektujeme prírodu a jej obyvateľstvo, po výstupe na Pajštún trikrát energicky zašepkáme Hurá!, úctivým sklonením hlavy poprosíme Najvyššieho, aby na nás dohliadal ďalší rok a poďakujeme mu za ten predchádzajúci. Teplý čajík, niečo pod zub (môže byť už aj povianočné pečivko) a suché tričko na prezlečenie. Podľa predpovede sa možno bude topiť zamrznutá zem, treba sa pripraviť na blato, aj keď v lese to ešte možno pár hodín vydrží tvrdé.

Účastníci:
Jožo, Monika, Tomáš Ď., Tomáš H., Erika, Palo, Ivana, Betka, Monika Zsolt, Hanka, Mišo, Janka, kamarát, Mário, Laura, Jerry

Správa z vychádzky :

Po pol desiatej nastupujeme do Jožovho ukrajinského blesku a rútime sa po diaľnici na Stupavu. Parkujeme za Oborou na začiatku žltej značky a nahadzujeme na seba všetko teplé oblečenie, čo máme. Je približne -8 °C a nevyzerá, že by sa teplota chystala stúpať. To len my.
10:10 sme všetci na miestach, dáme si jednu uzimenú fotku a poza domčeky sa preštrikujeme na modrú značku, ktorá nás v podstate bez prestávky dovedie popod Pajštún až k rozdeľovníku Staré Hájne.
Zastavujeme doplniť tekutiny. Stojíme na severnej strane kopca a je tu ešte zimšie ako dolu. V predpovedi sľubované slnko zatiaľ iba presvitá pomedzi stromy na hrebeni. Hodíme do seba Betkin koláčový mix a uháňame ďalej.
Pribúda snehu a otázok typu „Toto bolo posledné stúpanie?“ a „Neobišli sme to náhodou?“. Pajštún je však niekde tesne pred nami, cítim, ako mi do tváre dýcha história a na krk funí naša vyšportovaná družina. Musím povedať, že dnes máme ozaj slušné tempo, ako za mladi.
Ešte jedna dolinka a sme pod hradbami. Vyštveráme sa na ne, dáme si jednu spoločnú vrcholovú fotku a zašepkáme svoje poctivé Hurá a úctivé Ďakujem smerom k lesu. Mám pocit, že nám máva vetvami a trošku sa jeduje, že sme sa zabudli prísť rozlúčiť s vlaňajšou sezónou. Ale iba trošku.
Kolujú zvyšky Betkiných koláčov, čerstvý makovník vyberá Monika a okrem vyhladovaného Jerryho okolo nás poletujú aj cesnakové rohlíky z Ivankinej pece. Pali nenápadne pripomína, že ich natieral masťou, a okamžite dostáva ponuku, že tá je z celých rohlíkov najlepšia. Na svoj pekársky výkon je patrične hrdý.
Tesne pred odchodom ešte Erika vytiahne nelúpané arašidy a ukazuje nám, ako treba rozpliesť skrehnuté prsty na jednej ruke, aby sa dal arašid chytiť, a ako na druhej ruke, aby sa dal vylúsknuť. Naše ruky sa však medzičasom utiahli do bezpečia rukavíc, tak len zdvorilo mávajú, že možno neskôr.
Vraciame sa po žltej. Je to trošku strmšie. Mierne spomalíme a do vedenia sa dostáva Monika ozbrojená dvomi turistickými palicami s premenlivou dĺžkou a štyrmi chlapmi, ktorí sa približne po piatich krokoch striedajú. Ešteže sa terén asi po dvadsiatich metroch vyrovnáva, lebo akosi nám začínajú dochádzať čerství chlapi.
O necelú hodinku sme pri autách. Dali sme to. Lúčime sa, želáme si pekný zvyšok nedele a vraciame sa do Bratislavy (prípadne do Zlatých Klasov a do Senice). Pane, na to, že sme si na teba spomenuli až po sviatkoch, si nám pripravil nádherné počasie. Takúto zimu, takéto slnko a takúto rýchlu a zároveň súdržnú partiu (hlavne hore kopcom) sme už dávno nemali.

Čestný paroh :
Janke. Aby ochránila Miša pred závislosťou, začala chodiť na box, a pána prezidenta úctivo oslovovala Majko. Erike. Bola s nami prvý raz, myslela aj na druhých (arašidy) a hádam ešte niekedy príde.