Výlet Baba – Rača

Miesto stretnutia: Autobusová stanica Mlynské Nivy– Nedeľa 10.4. o 7:00 (autobus na Babu odchádza o 7:25)

kto by chcel ľahšiu variantu s návratom na Babu, tak príde autom o 8:45 na Pezinskú Babu-parkovisko.

Trasa: Pezinská Baba – Konské hlavy – Tri kamenné kopce – Somár – Kozí chrbát – Biely kríž – Rača

Prevýšenie: stúpanie 635 m, klesanie 925 m

Vzdialenosť: 20,5km, 5 hodín

Počasie: Podľa dostupných predpovedí dobré, 13 °C, bez zrážok

Kontakt: Jožo S. – 0910 230 231, Betka K. – 0904 655 106

Poznámka: Výkop náročnejšej turistickej sezóny – hneď z rána autobusom o 7:25 do Pezinka a odtiaľ na Pezinskú Babu. Poobdivujeme výhľad zo Somára a domotáme sa lesom späť na červenú, oddýchneme na Bielom kríži a už tu máme milovanú Bratislavu, jej výfuky a MHD, ktoré nás dovedie do centra.

Variant pre menej náročných sa otáča na Somárovi a vracia sa späť na Babu.

Berte vodu, čaj, jedlo a motiváciu.

Účastníci:
Betka, Mário, Laura, Anička, Tomáš, Pavol, Klaudia, Danka, Jožo Su., Peter Š. Peter, Jožo St., Vlado, Monika, Daniela a Čiba.
Správa z vychádzky:
Ráno som sa zmieroval, že na polodaždivom polomaratóne (cez 20km) – budeme len organizátori. Vyzeralo to tak. Prišli sme s Dankou, čakala tam spoluorganizátorka Betka a dosť.
Ale potom sa dohrnul Vladino, ktorý ako čerstvý predseda Endorfínu musí zo zákona kontrolovať všetky akcie…
…a náš kamarát Peter, bez ruksaku …
…a hneď aj druhý Peter Š. bez Vukiho….a Jožko St. s Čibou.
Átrojkári sľúbili nastúpiť v Rači. Nenastúpili.
Paľo s Klaudikou síce nesľubovali – ale nastúpili.
Jožko St. zas vystúpil ukázať Čibe Pezinskú protialkoholickú liečebňu aby vedela o ňom všetko.
A vystúpili sme na Babe.
Obzerám sa…Nikto. Neparkoval tam nikto.
Vyzeralo, že tam nebol nikto pol roka.
Prosil som rozbehnuvších sa o akademické minútky pre tých, ktorí mali prísť na ľahší variant Baba-Baba.
Ako Zuzka. Druhá Zuzka. Monika. Mário. Volám mu. Nedvíha. Volám Laure. Nedvíha.Asi majú lepší program ako sa triasť na Sychrave.
Psica Čiba robila psie oči aby sme sa už pohli. Skoro uspela.
Bolo už po akademických minútach, keď zavolal Mário že príde.
A prišiel s Laurou a Aničkou vo Forde rodinnom.
A nakoniec Monika v služobnom – s Danielou a Tomášom tentoraz v turistickom.
Vyzdvihla podľa svojho programu Tomáša, ktorý nastúpil podľa svojho programu.
Prezenčne odfotiac sme sa konečne rozbehli.
Do kopca.Do blata.Do sychrava
Do aprílovej prírody proste.
Rozbehli sa aj tradičné debaty každého s každým.
O živote. O filmoch. O koncertoch. O zdraví. O tom ako to je.
A ako to bude. S nami. So sanatkom. S májovou gardenparty. S ministrom vnútra.
S inými našincami. Ktorí tradične dostávali dobré ponuky v neprítomnosti.
Poháňal nás vietor. Osedlaného Mária poháňala prútikom aj Anička. To dieťa bude vedieť čo je výkon ešte kým sa naučí rozprávať.
Zastávali sme piť teplý čaj. Jesť Betkine a Monikine koláčiky. Anička si musela dať kašičku čo jej Laura navarila.
Každý si musí zjesť tú svoju. Navaril si ju sám.
Trocha nám to zdvihlo teplotu.
Anička však začala naberať teplotu okolia, tak sa Máriovci otočili.
Moniku, Danielu a Tomáša som presviedčal, že stojí zato vidieť aj Somára.
(Myslím tým vrch – 649 m.n.m.). Uvideli ho a hneď sa otočili.
A my zbylí sme dokončili polmaratón.
Hmla ustala. Debaty nie. Začalo byť pekne.
Ustali sme až v Rači. Okolo chodili autá. MHD .Skútre.
Mal som dosť.
Chcel som byť už vnútri.
Chcel som ísť na skútri.
Z Dvoch levov sú už tri.
Ak chceš sa vidieť zvnútra.
Sa vnútri musíš kutrať.
Jak Ministerko Vnútra.
Čestný paroh patrí nášmu mladému kamarátovi Petrovi, bez bázne a bez ruksaku túrujúceho s nami.
Vďaka zvýšenej energii (Higher Power) za to, že nás ušetrila dažďa.
Túrisko z nás zvnútra vytiahlo čo malo.
Bol tam kto mal a tak dlho ako mal.
A o 2 týždne vytáhneme už aj bicykle.