Výlet do Kuchyne

Vychádzka – nedeľa 30.10.2016, 10:00

Miesto stretnutia: Kuchyňa, rozdeľovník zelenej a modrej značky
Trasa: Kuchyňa – Vývrat a späť
Vzdialenosť: cca. 7 km
Prevýšenie: 140 m
Trvanie: cca. 2 hodiny
Doprava: autami
Počasie: teplota okolo 10 – 12 °C, zvýšená oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok zatiaľ nulová

Kontakt: Mário 0908 126 006

Poznámka:
Krátky výstup k bývalému kaštieľu a k vodnej nádrží Vývrat. Kaštieľ nedávno zbúrali, pretože chudák nebol pamiatkovo chránený, ináč by určite ešte stál. Dúfam, že tam nechali aspoň nejaké fotky. Možnosť pokračovať po modrej značke až na kopec Vysoká (upozorňujem, že tento kopec Mladým srncom pripravil už nejedno krušnejšie predpoludnie, treba si dávať pozor). V tom prípade by sa zišiel vodca, ktorý potiahne zdatnejšiu skupinu na Vysokú a naspäť. Po návrate do dediny Kuchyňa je plánovaná zastávka pri vodnej nádrži Kuchyňa, cez ktorú je vraj postavená nová bobria hrádza, miestna turistická atrakcia.

Účastníci:
Monika, Ľubo, Vlado, Ivan, Tomáš, Palo, Klaudika, Mário

Správa z vychádzky :
Vlado s Ivanom ma nakladajú pred pol desiatou v Dúbravke a rútime sa na Záhorie. Cieľ našej cesty, Vysoká, na nás z diaľky žmurká a vypína svoju strmú hruď. V Kuchyni už čaká Monika s Tomášom vo svojom pancierovom služobnom vozidle, pár sekúnd po nás prichádza Ľubo a za ním Palko s Klaudikou. Počkáme povinných 12 minút, jedno auto nechávame v dedine a vyrážame na Vývrat.
O Vysokú je túto nedeľu mimoriadny záujem, nemáme kde zaparkovať. Nakoniec sa všetci nahrnieme do zákazu vjazdu a tvárime sa mimoriadne nenápadne. Po povinnom úvodnom fotení nás horský vodca Ivan povodí po miestnych zatiaľ neobsadených pozemkoch a potom nám konečne ukáže modrú značku. Srdnato sa zakusujeme do čoraz strmšieho kopca.
Tomáš sa dobrovoľne ujíma úlohy prieskumníka a zo začiatku z neho vidíme iba modrú nepremokavú vetrovku. Dobiehame ho až v horskom sedle, kde čaká obklopený energickými deťmi a ich zmorenými rodičmi. Toto miesto je zároveň posledná šanca odpojiť sa na pôvodne ponúkaný kratší okruh, nikto ju však nevyužije a pokračujeme spolu ďalej k vrcholu.
Začína nepríjemne fúkať. Naťahujeme si kapucne a družné rozhovory nechávame na neskôr. Za touto skalou… Za tamtým stromom… Záverečný výstup je nekonečný, ale odmena je parádna. Výhľad na všetky strany, relatívne bezvetrie a SLNKO! A k tomu samozrejme horský obed, povestné Monikine tvarohové koláčiky a povestná Vladinova zeleninová dózka.
Po skupinovom horskom fotení schádzame východnou stranou smerom na Hubalovú. Je to tu o poznanie mokrejšie, máme čo robiť, aby sme sa udržali na nohách. Monikine palice často menia pána a zachraňujú väčšinou ľudskú dôstojnosť a niekedy aj zdravie. Ľubo nám napriek svojmu pokročilému veku predvedie jeden veľmi vydarený flop cez práchnivé poleno, svižne vstane a kráča ďalej, akoby sa nič nestalo.
Pri Hubalovej si dávame poslednú pauzu na občerstvenie, pozdravíme sa s miestnymi horalmi a s ich kamarátskym psíkom a pokračujeme po asfaltovej cyklotrase späť na Vývrat. Klaudika s Monikou preberajú ženské veci, predný voj preberá chlapské veci, a Ľubo behá od jedného pňa k druhému a spod každého vyloví nejakú netradičnú hubu. Niektoré sme pre istotu zvečnili, keby im náhodou hrozilo vyhynutie.
Pane, ďakujeme za nádherné počasie aj za súdržnosť, ktorá nám vydržala do samého konca.

Čestný paroh :
Vladinovi. Celú cestu sa niekomu zo svojho povestného srdca venoval.