Výlet na Biely kríž

Miesto stretnutia : Svätý Jur, Neštich

Trasa: Neštich – Hradisko – Salaš – Biely kríž – Neštich

Prevýšenie: cca. 300 m

Trvanie: cca. 4 h

Dopravné spojenie:

Tam:

9:10 odjazd autobusu z Bratislavy, aut. stanica Mlynské nivy, zastávka č. 45, príjazd na zastávku Svätý Jur, Krajinská ul. 9:40.

Späť:

14:53, 14:56 odjazd autobusu zo zastávky Svätý Jur, Krajinská ul. smer Bratislava

Dá sa ísť aj autom, prídeme na to isté miesto, odkiaľ vyrážame. Prípadne treba zavolať mne a dohodnúť odvoz.

Predpoveď počasia: zamračené, teplota 10 – 14 °C, pravdepodobnosť zrážok nízka.

Poznámka: Tesne pred koncom trasy sa nachádza zrúcanina hradu Biely kameň. Ak budeme vládať, tak sa tam zastavíme a pobeháme po tajomných ruinách.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Účastníci: Hanka, Pali, Matúš, Laura, Mário
Správa z cesty:
Na parkovisko v Neštichu prichádzame o desať desať. Sme na seba pyšní presne do momentu, kedy objavíme Hankine auto. Hanka sa na miesto stretnutia dorútila o pol hodinu skôr a do nášho príjazdu sa stihla poprechádzať okolo kostola a splynúť s davom vychádzajúcich veriacich. Keby na sebe nemala batoh, tak by sme si ju medzi babkami v šatkách ani nevšimli.
Okolo desiatej prichádza Pali, Klaudiku musel kvôli chorobe nechať doma. Ešte počkáme na Matúša, ktorý nás čakal o kúsok vyššie, a udatná pätica vyráža na pochod. S Matúšom sa pozná iba Hanka, aj to len zbežne, takže ešte v dedine od neho povyzvedáme, ako sa dostal do klubu, ako žije a tak. Je to zhovorčivý sympaťák, cesta nám v rozhovore rýchlo ubieha. O chvíľku sme pri rozdeľovníku Hradisko a opúšťame bezpečnú asfaltku. Príroda nám tentoraz nadelila naozaj príjemne teplé počasie, vetrovky máme dávno vyzlečené a nechávame sa hladiť neskorými jesennými lúčmi. Cesta je síce mokrá, ale zapadaná obrovskými listiskami bukov a javorov, takže blato sa k nám chvalabohu nedostane.
Pred pol dvanástou sme na Salaši, odbočujeme na červenú a mierime na Biely kríž. Cesta vedie krížom cez les, je tu tak pekne, že miestami aj zabúdame rozprávať a iba sa tak tešíme, že sme v prírode. Približne o hodinu sa vynárame na asfaltke pred Bielym krížom a dávame si malú obedňajšiu prestávku. Pali sa zarozpráva s pani, ktorá vedie na vodítku obrovského ridgebacka. A vedľa neho je druhý, presnejšie druhá. Hrozivý párik. Našťastie miznú v diaľke, takže prechádzame na žltú značku a mierime späť do Neštichu. Cestou nás Pali poúča, čo znamená termín boží muka. Prechádzame okolo dvoch božích mukov a pri tzv. svätom za dedinou opäť stretávame skupinu s dvomi obrovskými psiskami. Pali sa znovu prihovára spomínanej dáme (mimochodom bývalá Klaudikina kolegyňa) a je rozhodnutý, že milého psíka pohladí. Milý psík sa stiahne dozadu a vydá medvedie zavrčanie. Pali posmutnie a keď jeho známa hneď nato psiska púšťa z vodítka, očividne zdrevenie. Pani však tvrdí, že pes nám nič neurobí, len nesmieme dvíhať ruky, zvyšovať hlas, robiť prudké pohyby a hlavne sa nesmieme ani trochu báť. Odvážne teda stojíme ako pribití, kým si nás všetkých neoňuchá. Matúš sa mu zdá najpodozrivejší, oňucháva ho až za ušami. Potom si povie, že sme OK a uteká do lesa. Kývame mu a je nám ľúto, že odchádza iným smerom.
Naša pätica pokračuje popri zrúcanine Biely kameň späť na parkovisko. V zdraví sme došli, lúčime sa a želáme si pekný zvyšok víkendu. Dovidenia na ďalšej túre.
Čestný paroh Mladého srnca: Matúšovi. Bol s nami na výlete prvý raz, nevadil mu náš krížový výsluch a pri fajčení sa ohľaduplne držal bokom.