Výlet na Biely kríž

Vychádzka – nedeľa 6.1.2013, 10:00

Miesto stretnutia : Bratislava, Rača, zastávka električiek Detvianska

Trasa: Rača – Rača, amfiteáter – Zbojníčka – Biely kríž – Rača
Vzdialenosť: cca. 11,8 km
Prevýšenie: cca. 350 m
Trvanie: cca. 3:50 h

Dopravné spojenie:
MHD resp. autami, vrátime sa späť do východiskového bodu (teda dúfam).

Predpoveď počasia: Oblačno. Teplota 4 °C. Pravdepodobnosť zrážok nízka.
Kontakt: Mário 0908126006

Účastníci: Mišo, Janka, Miška, Janko, Ivan, Jarka, Hanka, Zuzka W., Roman, Zuzka V., Lucinka, Tomáš, Pali, Klaudika, Mário, Audrey, Dania, Jacky
Správa z cesty:
Pred desiatou prichádza na parkovisko pri Jednote v Rači naša ružinovská posádka. Hanka mi už volala, že sa pridá až na kruháči, volal aj Mišo, že už sú na mieste. Romanovci chystajú Lucinku na ťažký zimný výstup a mňa vysielajú zohnať ostatných ľudí. Schádzam na zastávku Detvianska. Nikde nikoho. Práve keď sa idem psychicky zosypať, objaví sa Tomáš na svojom striebornom blesku. Kým parkuje, objaví sa Michal s rodinou, zatiaľ bez rodičov. Tí prichádzajú o chvíľu zhora. Volám Palimu, nedvíha. Rozhodneme sa, že ešte pár minút počkáme a robíme dobre, pretože v húfe ľudí, ktorí vychádzajú z kostola, sa mihnú dve červené vetrovky a je to Pali s Klaudikou. Vyobjímame sa s nimi a pomaly sa vydávame na cestu.
Na kruhovom objazde nás čaká Hanka aj so Zuzkou W., ktorá je údajne chorá a tak s nami ide iba kúštik. Toto všetko sa dozvedáme na ostrovčeku pre chodcov v strede kruhového objazdu, ktorý má kapacitu asi sedem ľudí, takže prechádzame na chodník, aby sme v nedeľu ráno v Rači náhodou nespôsobili dopravný kolaps.
Prechádzame okolo zhoreného amfiteátra a Alpínky a po zelenej sa vydávame smerom na Zbojníčku. Začína jemne mrholiť. Ponúkam sa, že na chvíľku odnesiem Lucinku na krku, a robím zle, lebo sa mi radostne uvelebí na temene a tvári sa ako lovec mustangov. Hrdinsky obchádzame zľadovatené polia a vydýchneme si až po prestupe do cestovnej sedačky, ktorú má na šťastie na chrbte Roman.
Predtým, než nás Zuzka W. a Jacky opustia, si urobíme prvú skupinovú fotku.
Sme na Červenom kríži. Husto prší, preto sa dlho nezdržiavame a trielime ďalej smerom na Biely kríž. Ešteže máme so sebou Mišku, pretože nám vymýšľa kadejaké hry a nemáme čas myslieť na to, ako strašne prší a prečo sme si nezobrali rukavice a niečo na prezlečenie. Hráme napríklad hru, pri ktorej niekto povie slovo, ďalší ho zopakuje a pridá ďalšie slovo a tak ďalej a prehráva ten, kto si nezapamätá, ako veta vyzerala. Čiže naše vety postupne vyzerajú asi takto: Tomáš sa prechádza lesom, ktorý sa ale hrozne dymiac podchvíľou otáča smerom, ktorý niekto z nás možno ešte predsa len v takomto prípade ani…V tomto štádiu sa väčšinou dostala k slovu Hanka, ktorá zabila posledné slovo. Jednoducho dala vete botku.
Sme na Bielom kríži. Ukrývame sa pod prístrešok, pretože stále husto prší a sem tam už aj sneží. Je nula stupňov a Dania sa trasie ako osika. Asi sa teší na koláčky, určite to nie je tým, že je mokrá ako myš a stojí v mláke priviazaná o stĺp. Niektorí si kupujeme čaj, iní pijeme svoj prinesený, ponúkame sa koláčkami, sladkosťami a slaninou od Hanky. Výborná. Naraz Audrey začne prenikavo plakať. Najprv nevieme, čo sa deje, potom nám Janka vysvetľuje, že Mišo išiel do bufetu. Naozaj, Mišo vyšiel spod prístrešku a prešiel asi dva metre k okienku a Audrey ide odtrhnúť srdce, ako jej je za ním smutno. Ozajstná poctivá psia láska.
Opúšťajú nás Pali s Klaudikou a Hanka, Roman so Zuzkou a s Lucinkou sa tiež ponáhľajú. My ostatní pokračujeme svižným tempom po modrej smerom do Rače. Ostávame však na asfaltke, lebo cesta cez les vyzerá mimoriadne mazľavo. Janko napriek mokru a zime zaspáva Mišovi na chrbte a malá hlavička mu pôvabne ovísa nabok. Spí naozaj tvrdo, pretože z neho postupne opadávajú veci ako cumlík a šál, o ktorý mal pôvodne opretú bradu. Ešteže nás je toľko a že stíhame registrovať, čo mu padlo.
Sme na sídlisku, k autám je to kúsok. Lúčime sa, želáme si teplé vane naplnené po okraj a železné zdravie. Ďakujeme za hory, za vzduch aj za ľudí, pane.
Čestný paroh Mladého srnca: Všetkým deťom, ktoré zdolali výstup napriek nepriazni počasia a napriek nepohodlným krytým turistickým sedačkám. A špeciálne Miške za tvorivosť a hravosť.