Výlet na Červený kameň

Vychádzka – nedeľa 16.10.2016, 10:00

Miesto stretnutia: Zochova chata, autobusová zastávka
Trasa: Zochova chata – Kukla – Červený kameň a späť
Vzdialenosť: cca. 15 km
Prevýšenie: 235 m
Trvanie: cca. 4,5 hodiny
Doprava: autami resp. autobusom, odjazd 8:35 z AS Mlynské nivy, nástupište č. 43
Počasie: teplota okolo 14 °C, zvýšená oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok mierna, ale iba skoro ráno, to by sme mohli ešte úspešne prespať

Kontakt: Mário 0908 126 006

Poznámka:
Pekná túra cez karpatské lesy s možnosťou zastávky na rozhľadni Kukla (mierna zachádzka). Cez dedinku Píla sa potom dostaneme na hrad Červený kameň, kde sa dá občerstviť a poprechádzať po nádvorí. Vnútri je stála platená expozícia. Turisti v zábehu (naša Anička) sa odvezú až do Píly autom a peši vyjdú iba kopec na Červený kameň. Keby sa niekto necítil na celý pochod, môže sa k nám pridať alebo môže prísť rovno na hrad, hlavná turistická skupina by tam mala byť okolo obeda.

Účastníci hlavnej skupiny :
Betka, Monika, Zdenka, Alenka, Tonka, Ľubo, Miro, Vlado, Marcel

Účastníci podpornej skupiny :
Danka, Laura, Anička, Mário, Jožo, Milan, Dorka (čivava)

Správa z vychádzky :
Cieľ výletu vymyslela Monika, trasu aj počasie naplánoval Mário. Vedením hlavnej skupiny však alibisticky poveril Betku a sám sa zaradil do podpornej skupiny, ktorá dobyla Červený kameň z obce Píla. Hlavná skupina sa stretla na Zochovej chate v plánovanom čase 10:00. Veliteľka zájazdu Betka operatívne rozhodla, že plánovaný výstup na Kuklu vzhľadom na počasie a prítomnosť „kolenáčov“ vynecháme a strihneme si to priamo do cieľa.
Po akademických 15 minútach a telefonáte od Vlada, že bude meškať ďalších neakademických 15 minút sme teda vyrazili po žltej značke smer Červený kameň. Vzhľadom na Máriom avizovanú predpoveď počasia, podporenú Dr. Iľkom a jemným mrholením sme pribalili pršiplášte, goráčky, gumáky, pončá a iné waterproof záležitosti. Monika ako vždy pribalia aj koláčiky ale o tom potom. Na úvod sme vyrazili veľmi zľahka, aby sme dali Vladinovi šancu dobehnúť nás skôr ako v cieli. Podcenili sme však jeho výkonnosť a po necelých 10 minútach nám to naložil ako Sagan Cavendishovi v Dohe. Našťastie sa nám ho podarilo ubrzdiť a ďalej sme už pokračovali ako organizovaná skupina držiaca sa značkovej žltej trasy na čele s Betkou.
Táto idylka nám vydržala až do obce Píla. Tu sa Ľubo odvolávajúc sa na svoju skautskú minulosť, orientačné schopnosti v známom i neznámom teréne a znalosti z mykológie rozhodol prevziať velenie a vyrazil treťou z dvoch výstupových trás na hrad. Betka sa však nedala zlomiť a podporená skupinou lojálnych dezorientovancov zamierila miernou obchádzkou späť na plánovanú trasu. Cestou po obci Píla sme mohli obdivovať „lienkový stĺp“ s osadenstvom niekoľko stoviek lienok. Veľmi rýchlo sme však identifikovali, že to nie sú naše slovenské lienky sedembodkované ale imigranti z Ázie. Okrem iného sfarbenia sa vyznačujú aj tým že hryzú, takže túto atrakciu sme veľmi rýchlo opustili.
Po krátkom presune obcou Píla sme zabočili na finálny výstup na hrad. Z radov starších (ba dokonca najstarších) účastníkov boli vznesené pripomienky, že vhodnejšie by bolo ísť do kopca po vrstevnici. So zvyšovaním strmosti kopca však klesala frekvencia pripomienok a nakoniec sa každý sústredil len na vlastné fučanie a náhle lokálne oteplenie sa. Zimná výstroj putovala do ruksakov a letne nahodený aj naladený sme dorazili pod hrad. Tu nás už očakávala podporná skupina vedená Aničkou a Dorkou. Nasledovalo obligátne prezenčné foto a potom sme zamierili do reštaurácie na hrade. Tí čo mali z domu prinesené lepáše si mohli vychutnávať na terase slniečko a ďalšie nálety lienok, tí čo nemali sa museli uspokojiť s ponukou závodného stravovania. Gastronomickým vrcholom boli ako vždy Monikine koláčiky, tento krát pudingovo ovocné. A ako vždy najlepšie. Ľubo navyše povolil povolený doping v podobe ďatlí. Po obede sme sa opäť rozdelili a hlavná skupina sa ešte viac zredukovala, keďže Miro s Tonkou sa išli venovať rodinným povinnostiam.
Na Zochovu chatu sme vyrazili cez Papierničku po modrej značke, ktorá bola na úvod trochu zelená ale nakoniec našťastie zmodrala. Po príchode do Papierničky nás čakal už len záverečný výstup, ktorý opäť nebol po vrstevnici. Výstupom nás potiahli Zdenka a Alenka tesne nasledované Ľubošom. Ako sám konštatoval, mal si dať ešte jednu datľu navyše.

Čestný paroh :
Čestný paroh získava Ľubo, ktorý (síce s podporou ďatľového dopingu) predviedol, že dokáže po horách behať ako mladý sedemdesiatnik.

Zapísal Marcel R.