Výlet na Kačín

Vychádzka – nedeľa 11.11.2012, 10:00

Miesto stretnutia : Bratislava, Pod Červeným mostom

Trasa: Pod Červeným mostom – Klanec – Kačín – Za Kačínom – Snežienka – Železná studnička – Pod Červeným mostom
Prevýšenie: cca. 195 m
Trvanie: cca. 4:00 h

Dopravné spojenie:
MHD

Predpoveď počasia: Polojasno. Teplota 4 – 8 °C. Zrážky asi že žiadne.
Kontakt: Mário 0908126006

Účastníci: Vlado, Ľubka, Jerguš, Šimon, Jožko Ž., Magda, Klaudia, Erika, Filip, Milan, Jožko S., Danka, Ivetka, Eva, Zuzka, Laura, Mário, Tasso
Správa z cesty:
Okolo trištvrte na jedenásť prechádzame kruhovým objazdom pri Vojenskej nemocnici. Ivetka už stojí na zastávke a čaká na svoju kamarátku Evu. Hore na parkovisku vidíme Milana a Zuzku. Kým sa stihnem prezuť, prichádza tzv. Kukubus a vystupuje z neho celá Vladova rodina aj s obrovským huňatým psiskom. Na druhej strane cesty sa objavia Jožko Ž. s Magdou. Bežíme sa s nimi vyobjímať a za chrbtom nám prefrčia Jožko S. s Dankou, naši kamaráti z Košicov. Skupina sa nám utešene rozrastá, už prichádza aj Ivetka s Evou a za ňou sa valia Erika s po uši ozbrojeným Filipom. Na nohaviciach sa mu hompáľa zlovestný lovecký nôž a vo vrecku má nenápadne ukrytý bojový ďalekohľad. S takýmto zálesákom sa môžeme smelo postaviť aj medveďovi! Posledná prichádza usmiata Klaudika.
Je nás dosť. Po počiatočných problémoch s rozjazdom sa skupina dáva do pohybu a mieri na Klanec. Raz sa nám podarí zísť z cesty, ale bez problémov sa zorientujeme a pokračujeme žľabom, ktorý nás bezpečne dovedie späť na červenú. Na prvom vážnejšom stúpaní mi zazvoní telefón. Volá Ľubka, že Šimonovi sa ozvalo čerstvé zranenie a že to musia otočiť. Nakladá si Šimona na ramená a celá rodina solidárne zostupuje späť do východiskového tábora. Berú so sebou aj Tassa.
Pri Klanci sa zdržíme iba chvíľu, dáme si nejakú vodu a pokračujeme smerom na Kačín. Na čele kráča Laura a pevne nás drží na červenej, takže po nejakej hodine svižnej chôdze prichádzame k odpočívadlu na Kačíne. Vybaľujeme občerstvenie, hostíme sa, debatujeme. Klaudika hovorí o svojej novej robote v materskej škole a hneď aj profesionálne okrikuje Joža S., že si obliekol sveter naopak. Jožo S. okamžite prechádza do vzdoru a odmieta sa prezliecť. Sveter na hrudi sa mu čudne vydúva. Ivetke je zima a súri nás, aby sme sa pohli ďalej, voláme teda na Filipa, ktorý visí dole hlavou na blízkych preliezkach, a vraciame sa späť po asfaltke. Pôvodnú trasu si nechávame na inokedy, pretože je klzko a listnato a zostup po strmom zráze by opäť mohol skončiť elegantnými pádmi na zadok.
Cestou späť sme zabratí v príjemných rozhovoroch a ani sa nenazdáme a sme na Železnej studničke. Na sedenie vonku je pomerne chladno, takže sa zbytočne nezdržujeme a pod Klaudikiným vedením trielime popri jazerách a amfiteátri k parkoviskám. Lúčime sa, ďakujeme si za peknú nedeľu a rozchádzame sa. Najbližšia vychádzka nás čaká až v nedeľu po výročnom plese, dovtedy dovidenia.
Čestný paroh Mladého srnca: Filipovi. Bez problémov s nami zdolal celú trasu, na Kačíne si stihol zacvičiť na lanoví a nezištne sa staral o našu bezpečnosť. Dokonca aj ďalekohľad nám požičal a naučil nás, ako sa s ním narába.