Výlet na Königswarte

Vychádzka – nedeľa 23.2.2014, 10:00

Miesto stretnutia: pred vchodom do reštaurácie na cyklotrase do Wolfsthalu kúsok za hraničným prechodom Berg (dá sa tam parkovať)
Trasa: hraničný prechod Berg – Berg (dedina) – Berg II. – Königswarte – Schafberg – hraničný prechod Berg
Vzdialenosť: cca. 12,5 km
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 3,5 hodín
Doprava: autami resp. peši od mosta Lafranconi

Počasie: teplota 4 – 8 °C, oblačno, pravdepodobnosť zrážok nízka
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Königswarte je najbližší rakúsky kopec za štátnou hranicou. Cesta k nemu vedie cez rozľahlé polia a zo začiatku má nulový sklon, takže budeme mať možnosť dôkladne si rozhýbať svaly pred následným miernym stúpaním. Na vrchole kopca je nenápadná rozhľadňa a observatórium, do ktorého nás pravdepodobne nepustia. Mám taký dojem, že vrch Königswarte je zvečnený aj v jednej zo slovenských ľudových piesní, konkrétne Stojí vojak na varte… Pôvodne sa vraj v piesni spievalo „Stojí vojak na Königswarte“, ale rytmicky to nevychádzalo, a preto vojenský dychový orchester text skrátil do dnešnej podoby.
Z vrcholu sa potom po červenej značke spustíme pred dedinu Wolfsthal a vrátime sa na hranicu. Odporúčam pribaliť si k turistickej saláme a termoske aj občiansky preukaz. Minule vraj slovenskí turisti v lesoch, ktorými budeme prechádzať, zahliadli aj služobného psa s maskovaným mužom na vôdzke (to je správne po slovensky vodítko).

Účastníci: Stano, Jožo Su., Juro, Ľubor, Jano Mi., Martin, Janko K., Betka, Pali, Klaudika, Marta, Zuzka, Jožo St., Janko Ma., Gabika, Hanka, Vlado, Ľubka, Danka, Boris, Jožko Ž., Magda, Laura, Mário, Čiba, Lara, Sofia
Správa z vychádzky:
Približne o trištvrte na desať volá Ľubor. Sú na mieste, čakajú nás. Postupne sa schádzame, zdravíme, fotíme…Na úvodnú fotku sa nepodarilo dostať iba Borisovi, ale aj tak mal nejakú smutnú tvár, tak možno mu to ani nevadí. Nám trochu vadí, že je smutný, ale nie je mu moc do reči, tak ho ďalej netrápime.
Po úvodnej fotke vyrážame plánovanou trasou smerom do Bergu. Máme prenádherné počasie, síce dosť pofukuje, ale je slnečno a pomerne teplo. Na február určite. A aj snežienkam pri ceste sa zdá, že už je dávno jar, je ich tu more.
V Bergu sa nám rúti oproti podozrivá dvojica. Najprv sa tvária nenápadne, Vlado ich však okamžite odhalí a spoznáva v nich rakúskych zbohatlíkov Josefa Zernowitza s pani manželkou. Pridávajú sa k nám a idú s nami takmer celou dedinou, potom sa s nami rozlúčia a vracajú sa k autu. My ostatní po niekoľkých navigačných sporoch pokračujeme až za dedinu a tam odbočujeme po modrej smerom na Königswarte. Dnešné prvé a posledné vážne stúpanie zdolávame za výdatnej debaty, takže pod rozhľadňu prichádzame bez podstatnejších známok únavy.
Rozhľadňu berieme útokom. Zhora je parádny výhľad na Bratislavu. Pekné mesto, priatelia. Iba Dlhé diely vyzerajú trochu stroho, asi ako vycerené zuby.
Pod rozhľadňou sa opäť rozkladajú nádoby s poživňou. Vladinova povestná zeleninová dózka, Betkine tvarohové koláčky, čaje, chlebíky, dobroty. Na nohy nás stavia až stále prítomný vietor a chlad. Balíme a pokračujeme smerom k zrúcanine Pottenburg (vo voľnom slovenskom preklade Potentný hrad (alebo Hrad potentátov?)). Potentát znamená niečo ako vladár alebo vrcholový politik. U nás je ich charakteristickým znakom, že potentujú, čo sa dá.
V lese prechádzame dvomi komplikovanými miestami, kedy treba preliezť plot nabitý elektrinou. Problémy majú hlavne naši štvornohí spoločníci. Spoločnými silami sa nám však darí dostať ich na druhú stranu plota. Lara sa od samej vďačnosti dokonca rozhodla, že vezme celú elektrinu plota na seba a za veľkého pišťotu sa vrhá priamo na aktívne vlákno. Mierne omráčená sa na roztrasených nožičkách opatrne presúva ďalej po červenej.
Po prehliadke zrúcaniny a krátkom zostupe sa vynárame na poliach kúsok od štátnej hranice, vychádzame na hrádzu a vraciame sa späť na Slovensko. Mladí srnci majú už pomerne vysoké turistické sebavedomie a bezohľadne okupujú celú šírku hrádze. Prítomní cyklisti iba vystrašene brzdia a obchádzajú našu hordu z úctivej vzdialenosti. Niekto vraj dokonca videl a začul, ako sa následne prežehnávali a spomínali nejaké maringotky (v nemčine to znelo zhruba ako Marin Got!).
Výlet zakončujeme záverečným foto pred orientačnou mapou a postupným rozchodom.
Pane, ďakujeme ti za početnú dobre naladenú družinu, ktorú si nám dnes nadelil, a hlavne za parádne počasie. Vždy sme si mysleli, že na Rakúšanov si lepší, ale nie si. Keď sme v Rakúsku, si rovnako dobrý aj na nás.
Čestný paroh Mladého srnca: Vladinovi za to, že celú túru vymyslel a výdatne pomáhal pri počiatočnej neistej navigácii. Jankovi Ma. za to, že sa nedal zlákať ľahšou cestou a na miesto stretnutia prišiel ráno peši (6 km, vážení, to už nie je len tak hocikoľko).