Výlet na Kuklu

Vychádzka – nedeľa 5.1.2014, 10:00

Miesto stretnutia: Zochova chata, parkovisko
Trasa: Zochova chata – Medvedia skala – Tri kopce – Fúgelka – Kukla – Tri kopce – Komárka – Zochova chata
Vzdialenosť: cca. 11,5 km
Prevýšenie: 220 m
Trvanie: cca. 4 hodiny
Doprava: autami, resp. autobusom z Autobusovej stanice Mlynské nivy, odjazd 8:35 z nástupišťa č. 43 (spoje smerom zo Zochovej chaty do Bratislavy idú o 15:00, 17:10 a 18:15)

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Mala by to byť veľmi príjemná túra po karpatských lesoch. Medvedia skala je známa prírodná pozoruhodnosť a na vrchu Kukla je rozhľadňa, tak si prajme priezračnú viditeľnosť, príp. bezvetrie. Asi bude zima a možno aj sneh, treba zobrať dobré boty, čaj a teplé oblečenie (rukavice, čiapky, ľadvinové pásy atď.).

Účastníci: Danka, Ivan, Marta, Alena, Vlado, Gabi, Philip, Zuzka, Ivetka R., Editka, Betka, Katka, Ďuri, Aďa, Ivetka L., Hanka, Vierka, Laura, Mário, Ashira
Správa z cesty:
Včera celú noc pršalo. Aspoň teda v Dúbravke. Ráno je síce pod mrakom, ale vyzerá to oveľa lepšie ako v noci. Volá Aďa, píše Ďuri. Ladíme posledné dopravné detaily. Pred Mladou Gardou nakladáme Editku, ktorú už obiehalo Vladove fáro. Pár minút pred desiatou sme na Zoške. Okrem Vladovej posádky je tu už aj Ivan so psíkom (šteniatko Ashira má dobrých 40 kíl) a Betka. O chvíľu prichádzajú dve čisto ženské posádky a Marta, Ďuri a Katka, ktorí išli autobusom. Robíme si úvodné foto (Vierka, ešte že si to stihla) a odchádzame po červenej smerom k Medvedej skale.
Cesta klesá a to nie je dobré znamenie. Hrdinsky si to nevšímame a radšej sa púšťame do intímnych rozhovorov alebo do obdivovania rôznych lesných tvorov so zelenými rukami, ktorí z oboch strán lemujú turistický chodník.
Prechádzame na modrú značku a po prechode asfaltkou sa vnárame do tichého zimného lesa. Cesta je čoraz strmšia a skupina sa začína drobiť podľa kondície. Konverzácia však zatiaľ neustáva, čiže nám evidentne stačia sily aj pľúca.
Na Medvedej skale chvíľu oddychujeme. Naozaj pekné miesto, skala má zvláštne fialové sfarbenie, asi ako pery v tuhej zime. Postojíme, pofotíme a pokračujeme. Strmým kopcom vychádzame až k rozdeľovníku Tri kopce, kde stretávame Ivanovych kamarátov športovcov. Svet je malý. Ivan s Ashirou oznamuje, že nejde na Fúgelku, ale vyjde rovno na Kuklu. Pridávajú sa k nemu Marta s Alenou, niežeby nevládali, ale nechcú nechať dedka samého v lese. Ostatní pokračujeme smerom k Fugelke.
Za Fugelkou sa cesta stáča do hory a začína byť pomerne neschodná. Nedáme sa odradiť a so zaťatými zubami trielime hore kopcom. Cesta je čoraz neschodnejšia, jediný, komu to nevadí, je Philip. Behá po lese ako jeleň a vyberá také cesty, aby nemusel moc klesať ani stúpať. Múdry chalanisko. Práve keď ideme kolektívne odpadnúť od vyčerpania, stretávame turistov, ktorí nám oznamujú, že si máme švihnúť, lebo našim kolegom na vrchole je zima. S vyplazenými jazykmi prichádzame pod rozhľadňu, kde nás čaká Ivan so sprievodom. Veselo sa usmievajú, dokonca aj Ashira sem tam mykne zvyškom chvosta.
Obedujeme. Hanka rozbaľuje domácu slaninku a klobásu, Vladino tradične zeleninu, Betka výborné domáce koláčiky. Častujeme sa čajom, sladkosťami a úsmevmi. Rozhľadňa udrží iba troch ľudí naraz, takže postupne vychádzame hore a predstavujeme si, aké by to bolo krásne, keby bolo niečo vidno. Ale hmla je všade, kam len oko dovidí. Iba na chvíľku sa mraky pretrhnú a vtedy zbadáme Šenkvice pod nami a Veľkú Homoľu v diaľke.
Balíme a púšťame sa do zostupu. Zrazu sa okolo Ivana vytvorí veľký krúžok poslucháčov. Ivan zúrivo gestikuluje a vysvetľuje, že po pravici máme prírodný útvar zvaný Čertove zuby, kam chodia skalolezci zo širokého okolia. Okamžite sa tam ideme pozrieť. Pekné miesto. Výhľad sa mierne zlepšil a dokonca sa na nás prišlo pozrieť aj slnko, ale dlho sa nezdržalo, asi sa mu nepáčilo, že sme zablatení až za ušami.
K Trom kopcom schádzame po neznačenom hrebeni, ktorý pozná iba Ivan, preto ho nespúšťame z očí, lebo kto sa v lese pri Čertových zuboch stratí, tomu vraj niet pomoci. Od Troch kopcov po Zochovu chatu máme asi trištvrte hodinu. Vytrvalo kráčame a pomáhame si rozhovormi, úsmevmi a inými pohladeniami na duši. Ivetka L. dokonca našla v lese melón, ale je už mierne nahnedlý, takže si radšej neprosíme. A vlastne ho ani neponúka, pravdepodobne si ho dá doma do vitrínky.
Pred Zochovou chatou sa ešte na chvíľu zhromaždíme, Danka nás počastuje tradičným zázvorovým čajom a rozchádzame sa domov. Naše autá však idú ešte dosť dlhý čas v jednom strapci, to asi že abstinenti majú veľmi podobný štýl jazdy.
Pane, ďakujeme ti za prekrásny voňavý les a prekrásnych ľudí a tu ti posielame za odmenu krátku básničku:
Kukla dnes z hmly nevykukla,
nebol to však ničí úklad.
Kto nemá hmlu v programe,
len sám seba oklame.
Čestný paroh Mladého srnca: Ivanovi. Celú túru navrhol a poukazoval nám všetky pekné veci, o ktorých vedel. A dokonca vedel aj správne odhadnúť svoje sily. Philipovi. Celú cestu bol na čele výpravy, vyberal pre nás najschodnejšie trasy a mal mimoriadne zdravú farbu. Adi. Zabojovala sama so sebou o svoju účasť na túre a vyhrala.