Výlet na Braunsberg

Vychádzka – nedeľa 22.12.2013, 11:00

Miesto stretnutia: Wolfsthal, Rakúsko (na námestí, kde odbočuje červená turistická značka z hlavnej cesty pre autá)
Trasa: Wolfsthal – most Schlossau – Röthelstein – Braunsberg a späť
Vzdialenosť: cca. 15 km
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 4 hodiny
Doprava: autami, resp. autobusom 10:20 spod Nového mosta (odjazdy späť 16:35 z Wolfsthalu alebo 13:45 a 15:45 z Hainburgu)
Počasie: teplota 5°C, polooblačno, zrážky žiadne

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Prechádzka okolo rakúskeho úseku Dunaja. Zimná príroda, šušťanie vody, veľa vtáctva a rastlinstva. Z kopca Braunberg je pekný výhľad na Devín a Bratislavu aj na hainburgský hrad a Dunaj. Hore sa nachádza orientačná tabuľa s názvami slovenských miest v dobovej rakúštine. Celkom vtipné. Keby sme náhodou nezvládali peší návrat do Wolfsthalu, môžeme počkať na autobus.

Účastníci: Betka, Vlado, Gabi, Philip, Anka, Laura, Mário, Max
Správa z cesty:
Je nepríjemná hmla a vlhko. Vlado odchádza z ranného tenisu pre Gabi s Philipom, my s Laurou ideme vyzdvihnúť pod Nový most Betku. Do Wolfsthalu prichádzame pár minút pred jedenástou. Okrem Vladovej novučičkej Hondy je tam ešte Ankina nablýskaná Dacia. Anke sa okolo nôh motá zvieratko oblečené v červenom háčkovanom svetríku a strašne sa trasie. Anka nám ho predstavuje ako Maxa.
Počkáme do jedenástej, ochutnáme Betkine a Laurine koláčky, urobíme úvodné foto a vyrážame smerom k Dunaju. Najprv kopírujeme cyklistickú trasu, potom sa od nej odpájame do strašidelného lužného lesa plného nepreniknuteľných chuchvalcov hmly. Odvahu nám dodá až pohľad na mohutný Dunaj a devínsky kameňolom.
Popri Dunaji pokračujeme až k Röthelsteinu, kde si robíme krátku prestávku na obzeranie okolia. Svetaznalo rozhadzujem rukami a uvádzam rôzne miestne pozoruhodnosti ako sú Devín, Hainburg, most za Hainburgom…Všade, kam ukážem, je však len čoraz hustejšia biela hmla.
Pokračujeme teda po modrej smerom na Braunsberg, kde má byť plánovaná obedová prestávka. Cesta vedie po premočenom a miestam aj zasneženom lese a Gabikine kovbojské čižmy čaká náročná skúška. Nakoľko sú celkom obstojné, v skúške obstoja. Modrá značka sa však podozrivo točí okolo kopca a vôbec nestúpa. Zo začiatku nám to nevadí, potom si však spomenieme na obed a na to, že sme ukrutne hladní. Prehodnocujeme trasu a vraciame sa na asfaltku, ktorá nás o pár minút dovedie na kopec.
Je tu mapa a ďalekohľad, ale myslíme, že dnes sa doňho fakt neoplatí pchať eurocenty. Niežeby tu nebolo pekne, to nie, ale…Nie je tu žiadne miesto na sedenie, presúvame sa teda ešte kúsok po náhornej rovine. Nájdeme avizovanú dosku s nemeckými názvami slovenských miest (Preschau, Rosenberg, Kremnitz…) a zvoníme na obedovú pauzu. Je nepríjemná zima. Pokúšame sa ju zahnať jedlom, čajom a vrúcnymi rečami, ale moc sa nám nedarí. Nepomáhajú ani Betkine a Laurine koláčiky ani Vladova zelenina. Najviac zo všetkých pravdepodobne trpí Max, ktorý začal podozrivo prudko meniť názory a každú chvíľu sa pýta buď do náručia alebo na zem. Má oblečenú novú zimnú kombinézu, vetché nožičky sa mu však chvejú ako v tranze.
Nemôžeme sa na to dívať, velíme radšej na návrat a schádzame tou istou cestou dolu. Zostup je rýchlejší ako výstup a jediný, kto s ním má problémy, je Betka, pretože v sobotu absolvovala celodennú túru na snežniciach a dnes si vlastne prišla iba oddýchnuť.
Vlado prehodí nevinnú poznámku, že v decembri sa pomerne rýchlo stmieva. Je pol tretej. Okamžite skontrolujeme nočnú výstroj a zisťujeme, že máme jednu Vladovu čelovku a šesť mobilov. To by nám mohlo po Wolfsthal vydržať. A dedinu určite nepomenovali podľa toho, že sa tam v noci túlajú vlky. Nie, to určite nie.
Cesta naspäť akoby nemala konca. Niekoľkokrát sa nám dokonca zdá, že sme sa úplne stratili, ale našťastie máme Philipa, ktorý si pamätá každý krík a každý strom a ktorý tvrdí, že ideme dobre. Spoliehame sa na neho a robíme dobre, pretože tesne pred zotmením prichádzame k prvým domom Wolsthalu. Vladino ešte kontroluje čelovku, ale už netreba, tak si len tak pre radosť postojí v kríkoch a dobieha nás. Dojedáme posledný proviant, častujeme sa sviatočnými vinšami a rozchádzame sa domov.
Pane, ďakujeme za tvrdé podmienky, ktoré si dnes na nás zoslal, aj za výdrž, s akou sme ich zvládli. Len tak ďalej.
Čestný paroh Mladého srnca: Vladovi. Dnešnú túru navrhol, napriek pľušti, hladu a nepohode sa celú cestu neprestával usmievať a staral sa o všetky dámy, ktoré potrebovali mužské oporné rameno.