Výlet na Skalu a na biofarmu Stupava

Vychádzka –nedeľa 1.6.2014, 9:00

Miesto stretnutia: Lozorno – rozcestník modrej a zelenej turistickej značky
Trasa: Lozorno – Rusniaky – Vŕšky – Skala – Lintavy – Biofarma Stupava – Lozorno
Vzdialenosť: cca. 23 km
Prevýšenie: cca. 300 m
Trvanie: cca. 7:30 hod.
Počasie: oblačno, teplota 16 – 20 °C, nízka pravdepodobnosť zrážok
Kontakt: Mário – 0908 126 006
Poznámka:
Ďalšia trochu dlhšia a fyzicky náročnejšia túra. Po niekoľkohodinových potulkách po kopcoch Malých Karpát (obedujeme pravdepodobne na vrchu Skaly) prídeme okolo tretej poobede na biofarmu Stupava, kde si dáme prestávku na prechádzku po areáli a na občerstvenie vo forme eko žinčice, syru a bryndzových halušiek. Potom treba dávať pozor na skonzumované množstvo, lebo do Lozorna k autám to bude stále približne hodinka cesty.
Účastníci:
Milan, Monika, Pali, Klaudika, Vlado, Jožko Su., Danka, Betka, Štefan, Jano, Jožko St., Juro, Andy, Yvet, Laura, Mário, Čiba.
Správa z výletu:
O pol deviatej nakladáme Milana, Moniku a Štefana a uháňame po diaľnici do Lozorna. Čaká tam vysmiata trojica zo štvrtkového klubu aj s večne veselou Čibou. Postupne prichádzajú ostatné posádky, ako posledný presne na hranici povinnej čakacej doby Jožko Su. s Dankou. Do poslednej chvíle čakali, či predsa nezačne pršať, a ono nie a nie.
Po úvodnej fotke sa horlivo domáha pozornosti Milan, ktorý celú túru navrhol a chce nám silou mocou povedať, kade pôjdeme a čo nás cestou čaká. Keď už popisuje asi siedme prudké stúpanie, ktosi ho násilne preruší a zavelí na odchod. Vyrážame.
Zelená značka nás najprv vlečie po ceste pre autá a nejaké sa nám veru aj vyhýbajú. Prefrčíme okolo vodnej nádrže a ranča Abeland a vchádzame do hustého bukového lesa. Otepľuje sa a nastáva prekrásny lesný deň, jediný, kto si to húževnato nevšíma, je Jožko Su. s dvomi termo svetrami a zimnou vetrovkou. Tvrdí, že sa takto výdatne potí vždy a že mu býva večne zima.
Desiatovú prestávku si dávame na ceste s krásnym výhľadom do doliny na dedinku Jabloňové. Je tu bohužiaľ záchod iba pre jedného a kým sa na ňom postupne všetci vystriedame, uplynie dobrá polhodina. Tempo však máme dobré a už pred dvanástou sme na kopci Skala (502 m.n.m.), čo je najvyšší bod dnešnej túry. Je tu pamätník, stoly a výhľad na vodnú nádrž v Lozorne. Veľmi pekné miesto.
Obedujeme, rozprávame si príhody z vlastných aj cudzích životov, polihujeme na tráve, fotíme. Betkine výborné koláčiky sa minuli ešte počas desiatovej prestávky, takže sa bezohľadne vrháme na Vladovu zeleninovú dózku. Jediná totiž vykazuje známky erárnosti.
S miernou nevôľou vstávame a spúšťame sa po žltej značke do lesa. Dobieha nás jazdecký koník s krásnou jazdkyňou v sedle. Utvárame zdvorilý koridor po oboch stranách cesty, koník však nečakane odbočí vľavo a zmizne za ohybom cesty. Áno, to je náš chodník, musíme menej rozprávať a viacej kukať na značky.
Ďalšiu prestávku máme kúsok nad Lintavami, potom schádzame dolu k potoku. Tu začínajú strmé stúpania, o ktorých hovoril Milan na začiatku, a začína nám byť ľúto, že sme ho nedopočúvali do konca, pretože sedem z nich sme už prešli a stále sme sa nikam nedostali. Nakoniec smädní a zmorení vychádzame na asfaltku kúsok od biofarmy Stupava.
Morálka nám poklesla a ľudia sa dožadujú okamžitého návratu domov. Veď aha, koľko je tu áut, tam sa nebude dať pohnúť. Alebo žeby sme predsa aspoň nakukli? Ále, načo, však biofarma je na každom rohu. Či aspoň na jeden syrový korbáčik zájdeme?
Prichádzame k vchodu do areálu, kde si dávame na trištvrte hodiny rozchod. Andy s Yvet okamžite využívajú príležitosť a utekajú z miesta činu, my ostatní sa rozídeme po areáli. Husi, svinky, poloslepý koník Kubo, kozičky, holuby…všeličo tu majú. Nakoniec končíme v reštaurácii a ochutnávame miestne syrové dobroty.
Do Lozorna máme ešte asi hodinu a sme už aj celkom uchodení a spečení od slnka. Pred autami si dáme poslednú skupinovú foto (pridáva sa k nám Peťo zo štvrtkového klubu, ktorého tu chalani náhodou ulovili) a po srdečných objatiach sa rozchádzame.
Pane, ďakujeme za všetkých udatných turistov, ktorých si s nami dnes vyhnal do lesov, za prekrásny deň, čo si pre nás vyčaroval, aj za všetky slová, ktoré sme si mohli povedať. A ďakujeme Milanovi, že pre nás túto trasu nachystal, jedna z najkrajších, aké sme kedy v Karpatoch išli.
Čestný paroh Mladého srnca: Jožkovi Su. Bojoval s túrou od samého rána až do samého večera a zakaždým vyhral.