Výlet okolo Zochovej chaty

Miesto stretnutia: Zochova chata parkovisko – Nedeľa 24.1. o 10:00

Trasa: Zochova chata – Čermáková lúka – Hubalová – Zochova chata

Prevýšenie: 211 m

Vzdialenosť: cca 9,5 km, cca. 3 hodiny

Počasie: Podľa dostupných predpovedí dobré, 0-2 °C, bez zrážok

Kontakt: Jožo S. – 0910 230 231, Betka K. – 0904 655 106

Poznámka: Toto je ľahká a krátka horská túra, bez veľkých stúpakov a klesákov, je však treba rátať s prípadným snehom ak perinababa dá. Bodne aj teplý čaj.

Účastníci:
Mário, Tomáš, Paľo, Klaudika, Iveta, Andrej, Denis, Philip, Gaby, Danka, Jožo Su., Zuzka, Betka, Jožo St., Jano, Monika, Daniela, Eva, Dominik, Jana, psice Kira a Čiba.
Správa z vychádzky:
Jožo Su. – organizátor č.1 rútiac sa po diaľnici s Dankou, Gabi a Philippom za organizátorkou č. 2 Betkou do Zlatých klasov veľkoryso prehliadol novú odbočku na Senec.
Tak musel chybu naprávať na diaľnici, čo je náročné.
Ako naprávanie každej chyby.
Nielen na diaľnici.
Otočil sa o 180 stupňov až skoro v Trnave, vrátil sa do Klasov po Betku a so zanedbateľným 29 minútovým meškaním zapikoval v 29 cm snehu na parkovisku pred Zoškou.
Okrem asi celej Bratislavy ho tam čakalo 17 ľudí, detí a psov. Nestihol ani začať svoje ospravedlňujúci prejav a skupina sa už netrpezlivo pohla pomedzi autá celej Bratislavy po žltej.
V čele Monika s Tomášom, Jankom a Danielou. Potom Pali s Kladiou, Ivetka s Denisom, Jožko St Čibou, Gabi s Philippom, Zuzka, Betka s koláčikmi, Evka s Dominikom, Mário bez Laury, Janko bez záväzkov, Tomáš s veselými historkami z natáčania klipu, Jožo Su. s Dankou a výčitkami svedomia a Andrej s cigaretou.
Všade bol biely sneh, išli sme však po žltej značke, takže občas bol aj žltý. K tomu dopomáhali žltým značkovaním obaja psi.
Sú to proste značkoví psi, atletická Čiba a značkovo elegantne nahodená Kira.
Sneh sa topil, rozhovory sa miešali od vážnych až po zásadné a čoskoro sme jedli koláčiky na Čermákovej lúke čo je veľmi príjemné miesto.
(…Pomenovaná je po miestnom horárovi a vynálezcovi Josefovi Csermakovi,
ktorý tu v roku v roku 1842 vynašiel párové turistické palice keď tu hľadal miestnemu sedliakovi Aloisovi Hirnerovi zabehnutého tura.
Tura mu dvoma palicami zahnal do maštale a cestou späť zistil, že sa mu omnoho ľahšie kráča s dvoma palicami s prenášaním váhy na ruky.
Nedal si to však patentovať, a palice po pol roku zahodil,
takže mu vynález vyfúkol Nór Norbert Walking ktorý ich znovuobjavil v roku 1886 a vylepšil ich do dokonalosti pridaním remienkov na ruky.
Modrania však boli a sú na svojho rodáka hrdí, dvojo palíc nosieva ako súčasť kroja celý Modranský chotár.
Ľudovít Štúr s nimi chodil dokonca aj na poľovačky aj keď to bolo nebezpečné, nakoľko sa mu puška potom voľne hompáľala okolo krku.
Koniec historického okienka…)
Sneh sa statočne topil , občas boli aj výhľady a na otočke Hubalová (chodievajú tam totiž hľadať huby hubáli) – sme sa ani nezastavili.
Dole to išlo rýchlejšie a pelotón sa predĺžil na kilometer – aj rozhovory každého s každým sa rýchlili – občas až do podoby ponuky.
Bolo bezvetrie, priam teplo.
Odmäk.
Psi sa naťahovali navzájom o svoju haluz, my sme sa sa naťahovali navzájom o svoju pravdu.
A boli sme radi, že sme po 3 a pol hodinách zas na parkovisku,skoro v stanovenom čase.
Lúčiac a sadiac sa do teplých a suchých áut,
a ďakujúc zvýšenej energii (Higher Power) za peknú miernu zimnú potulku.
Čestný paroh mladého srnca patrí novým turistkám Janke a Evke za ich prvoturistiku medzi nami.
Končím opäť spomienkou na Ľudevíta Štúra, ktorý tadiaľto chodieval s túr-palicami a veršoval svoje Dumki večerný (vtedy bolo ešte mäkké a tvrdé i obrátené) :
Choďže my rýchlo brat !
Y z palicami dvoma…
Y zletíš z Homôľ rád,
Keď večernia sa háj,
Y z temna sy už doma !
Zapísal Jožo Su.