Cyklotúra do Lozorna

Cyklotúra – nedeľa, 30.6.2013, 10:00

Miesto: Bratislava, Vojenská nemocnica

Trasa: Vojenská nemocnica – Snežienka – U Slivu – Spariská – Zbojníčka – Biely kríž – Pod Horvátkou – Košarisko – vodná nádrž Lozorno a späť
Vzdialenosť: cca 60 km
Prevýšenie: 350 m
Trvanie: cca. celý deň
Počasie: teplota 18 – 20 °C, oblačno, pravdepodobne bez dažďa

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Cieľom cesty je vodná nádrž v Lozorne. Ak sa nám podarí udržať cestovnú rýchlosť tých 15 km/h, mali by sme tam prísť dostatočne upachtení na to, aby sme mali chuť hodiť sa do nádrže aj na vlastné nebezpečenstvo a výdatne si zaplávať. Na Bielom kríži stojíme cestou tam aj späť na občerstvení a dobití energie.

Účastníci: Jožko, Edita, Peťo, Laura, Mário.
Správa z cesty:
Približne o trištvrte na desať parkujeme bicykle na trolejbusovej zastávke pri Vojenskej nemocnici. Z neba padá drobný vodný materiál, nie je to vyslovene dážď, ale je to mokré a lieta to. Rozmýšľame, koho všetkého by takéto počasie mohlo odradiť. Z chmúrnych myšlienok nás vytŕha Edita, ktorá sa usmiata rúti z druhej strany cesty. Ešte sa ani nestihneme poriadne zarozprávať a objaví sa čierny Chevrolet s poznávacou značkou DS. Nie je to náhodou Jožo? Jasné, že je. Chvíľku sa krúti na ceste, potom sa pohodlne uhniezdi na kraji chodníka. Čakáme, že vyloží bicykel a pridá sa k nám, ale on nám iba prišiel oznámiť, že s nami nejde. Ešte prichádza Peťo a keďže čas pokročil a nikto ďalší sa nevynára, robíme si úvodné foto a štartujeme smerom na Železnú studničku. Joža sme prehovorili, nech preparkuje hore pod Červený most a nech sa s nami kúsok prevezie.
Na Partizánskej lúke je veľká akcia, poobede sa chystá Bratislavský polmaratón a dovtedy majú prebiehať rôzne záujmové a zaujímavé akcie. Les je plný moderátorovho sýteho barytónu a po lesných chodníkoch sa rozcvičujú bežci všetkých kategórií.
Je pomerne chladno a stále jemne mrholí, miestami až prší. Zo začiatku sa snažíme držať pod stromami, potom práve naopak. Vietor na nás totiž zhadzuje kvapky ako čerešne a začíname byť celí nejakí zmoknutí. Jožo už dávno ľutuje, že sa k nám pridal a je pevne rozhodnutý, že na Červenom kríži to otočí. „Ja z toho v takomto počasí nič nemám.“ Vlastne ani my. Iba že sa celkom dobre dýcha a že les je pekný ako vždy.
Na Červenom kríži si robíme malú plánovaciu prestávku. Jožo teda drží svoj sľub a navlieka si na hlavu šatku, aby potvrdil, že sa práve chystá na veľký zjazd z kopca. Peťo sa pridáva, pretože ho poobede čaká rodinná oslava. Edita je rozhodnutá, že s nami potiahne na Biely kríž.
Po stručnej, ale srdečnej rozlúčke (Chlapi, čaute!) pokračujeme v čoraz strmšom stúpaní na Biely kríž. Mraky sa postupne rozostupujú a pri bufete, kde sme si po výstupe rozložili malý vysokohorský piknik, sa dokonca zjavuje slnko. Rozprestierame k nemu vymrznuté podpažia a nechávame sa láskať lúčmi. Je tu inak pomerne ľudnato, cyklisti oblečení do nepremokavých búnd sa zbiehajú zo všetkých strán.
Po malom poľnom obede sadáme na bicykle, ešte sa pozrieme na bývalý výbeh pre divé svine a jednomyseľne sa rozhodujeme pre návrat k Vojenskej nemocnici. Lozorno je síce lákavý cieľ, ale dáme to inokedy, nech majú aj plavky zážitok.
Dolu sme približne za polhodinu, lúčime sa, prajeme si pekný zvyšok víkendu a pokračujeme každý svojím smerom. Pane, ďakujeme za vytrvalosť, za dobré brzdy aj za tých pár chvíľ tepla, ktoré si nám dnes venoval.
Čestný paroh Mladého srnca: Edite. Bola s nami na takejto bicyklovačke prvý raz, držala sa mimoriadne hrdinsky a na Červenom kríži odolala lákadlám ľahšej cesty návratu a rozhodla sa radšej pre mozoľnatý výstup až na Biely kríž.