Cyklovýlet z Viedne do Bratislavy, 31.8.2013

Cyklotúra – sobota, 31.8.2013, 8:00

Miesto stretnutia: Bratislava, železničná stanica Petržalka

Trasa: vlakom do Viedne, odtiaľ bicyklami tzv. Dunajskou cyklistickou cestou späť do Bratislavy.
Vzdialenosť: cca 80 km
Prevýšenie: malé, v podstate celú cestu veľmi mierne z kopca.
Trvanie: cca. celý deň (jazda na bicykli cca. 80 km).
Dopravné spojenie:
8:30 odjazd vlaku zo železničnej stanice Petržalka. Lístok stačí kúpiť na stanici. Cesta vlakom trvá približne hodinu, 9:37 by sme mali byť na stanici Miedling vo Viedni.
Späť:
Bicyklami. Možnosť zastaviť sa v zámku Schloss Orth a Eckartsau.

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Túto akciu sme už raz absolvovali a pre veľký úspech sme sa rozhodli, že si ju zopakujeme. Takže, prilby nasadiť, priatelia.

Účastníci: Ľubka, Hanka, Danka, Ľubor, Martina, Stano, Jožo, Tomáš, Vlado, Dežo, Boris, Laura, Mário
Správa z cesty:
Deň pred akciou mi volá neznámy pán z Nitry, či by sa k nám mohli s manželkou pridať. Samozrejme súhlasím, tak sa ma pýta, ako máme poriešenú dopravu bicyklov, či sme hlásili železnici počty atď. Trochu ma zneistí, tak volám na železnicu. Dozvedám sa, že vezmú 8 bicyklov, delím teda partiu na dve časti a traja ideme z Hlavnej stanice. O trištvrte na desať si padáme do náručí pred Hauptbahnhof vo Viedni. Z avizovanej zostavy chýba iba Tomáš, ktorému zle zafungoval budík, ale v plnom nasadení sa nám rúti oproti na bicykli. Tešíme sa naňho.
Danka nás prišla iba skontrolovať, či máme nabalené desiaty, naplnené fľaše a či sme pekne učesaní. Vyhovujeme jej estetickým kritériám, tak si nás uspokojená odfotí a ostáva vo Viedni, aby sa trochu poprechádzala a oddýchla si, kým my sa budeme pachtiť po druhom brehu do Bratislavy.
Cestu cez Viedeň zvládame profesionálne s výnimkou dvoch prejazdov na červenú a jedného úseku jazdeného v protismere. Po poslednom zlom odbočení sa vynárame na ľavom brehu Dunaja a smerujeme na východ, domov.
Prvú zastávku máme v cyklistickej pizzerii na začiatku FKK pláže. Klubisti z A3 zobrali občerstvenie vo veľkom štýle, na stole pristávajú pizze a palacinky. Ostatní si dávajú niečo na pitie a nejaké kávy. Boris je so svojou úbohou riedkou mokou, najmä po porovnaní s Vladovým napeneným pudingom, zjavne nespokojný a pri najbližšej príležitosti sa odvážne dožaduje nápravy. Okamžite mu prinášajú novú porciu, na ktorú zase závistlivo pokukuje Vlado.
Občerstvenie, ktoré malo byť vlastne desiatovou prestávkou, končíme o dvanástej, takže obed sa odsúva na neurčito. Chvatne sadáme na bicykle, pretože telefonuje Tomáš, že má do Viedne 35 km a týmto tempom hrozí, že ho stretneme za najbližším rohom. Zvyšok FKK pláže preletíme bez zastavenia a bez fotenia, obídeme fabriku OMV a sme na hrádzi.
Tomáša stretávame kúsok pred mestečkom Orth. Je vo výbornej forme aj nálade, otáča sa naším smerom a pokračujeme v pôvodnej trase.
V mestečku Orth zastavujeme v miestnej reštaurácii na obede, po prehodnotení situácie sa nám však skupina delí na reznechtivcov a reznenechtivcov. Prvá časť ostáva v reštaurácii, druhá sa presúva na námestie, kde obeduje vlastné zásoby a pokukáva po cukrárni na druhej strane cesty. Pripravené rožky a chleby hlceme na dva hryzy a nenápadne sa všetci naraz odkrádame k lahôdkam. Nakoniec to vyhráva zmrzlina a lavičky v strede námestia, kde nesvieti toľko slnka a kde nám Tomáš podrobne popisuje momentálne vzťahy v rodine. Dozvedáme sa naozaj pikantné veci, podrobnosti asi radšej osobne.
Jožko s plným bruchom rezňa volá klubistom z A3, či už zaplatili, lebo inak že práve odchádzame a na nikoho sa nečaká. Majú dávno zaplatené a čakajú nás na hrádzi. Zahanbene sa k nim pripájame a márne sa snažíme udržať tempo s nablýskanými Cannondaleami. Jediný, kto sa ich tempu vyrovnáva, je Boris s Hankou po boku. Hanke je však na špici peletónu otupno, preto nás pri najbližšom odpočívadle čaká. Boris definitívne mizne v diaľke.
Ďalšiu prestávku máme v Hainburgu, najprv doplňujeme vodu, potom olovrantujeme. Smerom k Bratislave sa sťahujú podozrivé mračná a navzájom sa nabádame, aby sme si pohli, lebo zmokneme. Uvážlivo prežúvame keksíky a medovníky a znalecky sledujeme oblohu. Verdikt je nasadnúť na bicykle a kolektívnou silou vôle vytlačiť mračná do Rakúska, prípadne, ak sa podarí, až do Maďarska. Darí sa nám výborne, zvyšok cesty na nás nepadne jediná kvapka.
Na hraničnom prechode Berg si robíme záverečné foto v redukovanej zostave, pretože okrem Borisa, ktorý volal z domu, že sa pozabudol a zrazu sa našiel v obývačke pred telkou, nám ušli aj klubisti z A3. Zvyšok výpravy pokračuje pod most Lafranconi, kde sa po veľkonočnej častovačke nevypitou vodou vyprovokovanej bojovne naladenou Ľubkou lúčime a rozchádzame.
Pane, ďakujeme za všetky nástrahy, ktoré si na nás cestou nachystal (nebolo ich veľa, si kamoš), aj za všetky príjemné pohľady a chvíle. Dovidenia nabudúce a polepši sa.
Čestný paroh Mladého srnca: Vladovi. V rámci Mladých srncov sa ako prvojazdec vydal s nami na túto pomerne náročnú túru a bez reptania došiel do cieľa. Dežovi. Zabezpečil navigáciu a celú cestu kontroloval a uzatváral zadný voj. Tomášovi. Otriasol sa z technických problémov a našiel plnohodnotné náhradné riešenie.