Vychádzka na Sandberg

Vychádzka – nedeľa 14.4.2013, 10:00

Miesto stretnutia : Devín, parkovisko pod hradom

Trasa: Devín, hrad – Pod Devínskou Kobylou – Rovnica (Sandberg) – Bočná cesta – Devínska Kobyla, rázc. – Úzky les – Devín, hrad
Vzdialenosť: cca. 9,9 km
Trvanie: cca. 3:30 h

Doprava: autami resp. MHDPredpoveď počasia: veľká oblačnosť, zrážky minimálne, teplota 10 – 13 °C

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Vychádzka má byť zameraná na obzeranie jarného kvietia. Môže sa stať, že v dôsledku dlhej zimy bude kvietia pomenej, v tom prípade sa zameriame na intenzívne dýchanie čerstvého jarného vzduchu a obzeranie krás vo vlastných čistých dušiach.

Účastníci: Daniela, Pali, Števo, Jožo, Danka, Tomáš, Laura, Mário, Rony.
Správa z cesty:
Pár minút pred pol desiatou nakladáme Števa pred Malou scénou. Na parkovisko pod hradom prichádzame so štvrťhodinovým predstihom. Zdá sa, že sme prví. Prvému nutkaniu dať si kofolu odolávame z vlastnej vôle, druhé nutkanie zruší zatvorený bufet. Sedíme teda pri stole a čakáme.
Na parkovisko vchádza červený Volkswagen a vezie za volantom Paliho. Tesne za ním sa objavia Jožko s Dankou, o chvíľu sa prirúti Tomášov strieborný Opel. Vystúpia z neho Tomáš a akási roztrasená biela ovečka. Tomáš nám vysvetľuje, že to je jeho starý pes Rony, ibaže ho svojpomocne ostrihal. Pohľad mi mimovoľne zablúdi k Tomášovej hlave.
Posledná prichádza Daniela. Počkáme, kým si zapáli cigaretu, aby sme sa mohli odfotiť. Do záberu si ju však so sebou nezoberie. Robíme si zo tri úvodné fotky a vyrážame po modrej smerom na Sandberg. Vyšlo nám prekrásne počasie, prvý naozaj teplý a slnečný deň za posledného hádam aj pol roka. Lesy sú plné ľudí a kvietia, pod nohami máme koberce hlaváčikov jarných, pečeňovníkov, prvosienok, poniklecov a snežienok. V tráve každú chvíľu zašuchoce jašterica, niektoré sa dokonca začínajú driapať do konárov nízkych kríkov. Určite sa raz naučia aj lietať. Popri ceste alebo aj priamo na chodníku sa pária čierne chrobáky. Zdvorilo sa pozeráme radšej jeden druhému do očí a opatrne našľapujeme, aby sme niekomu omylom nestupili na ohanbie.
Ešte prechod cez Weitov lom a sme na Sandbergu. Usádzame sa na lavičke s výhľadom na Moravu a na Rakúsko, fotíme, kŕmime sa, napájame Ronyho. Po výdatnej prestávke pokračujeme ponad Sandberg. Zle odbočíme na žltú a vraciame sa ponad Weitov lom, čím si ušetríme asi pol hodinku cesty lesom a štvrťhodinku návratu cez dedinu k autám. Na parkovisko teda prichádzame okolo jednej. Lúčime sa s Danielou a s Palim a na radu Daniely si ideme dať obed do reštaurácie Pod dubom v Petržalke. Dojmy z obedu sú však naozaj zlé, pravdepodobne sa sem už nikdy nevrátime.
Pane, ďakujeme za ochrannú ruku, ktorú nad nami stále držíš, aj za pokoru, ktorú nás nútiš v sebe pestovať. Dovi nabudúce.
Čestný paroh Mladého srnca: Ronymu. Celý deň mu robili zle a napriek tomu nás má rád.