Výlet na stupavskú biofarmu

Vychádzka – nedeľa 31.5.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Biofarma Stupava (parkuje sa na ceste pred vstupom na farmu)
Trasa: Biofarma Stupava – Červený domček – Biofarma Stupava
Vzdialenosť: cca. 9 km
Prevýšenie: cca. 220 m
Trvanie: cca. 2,5 hodiny
Počasie: polojasno, teplota cca. 16 – 20 °C, pravdepodobnosť zrážok nulová
Doprava: autami

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Cieľom výpravy je obhliadka stupavskej biofarmy, ale aby sme si to zaslúžili, dáme si predtým ľahký dvojhodinový pochod k Červenému domčeku a späť. Kto by mal záujem o ťažší výstup, môže pokračovať až na kopec Skala, prevýšenie je potom nejakých 350 m a časovo to vychádza približne na šesť hodín.
Na stupavskej biofarme chovajú rozličnú zverinu od kačíc až po slepého koníka Kubka a je tam aj celkom príjemná reštaurácia s domácimi špecialitami typu ovčí a kozí syr a halušky.

Účastníci: Boris, Štefka, Ľubo, Heňo, Hela, Juro, Palo, Janka, Anka R., Milka, Štefan, dve vnučky (jedna sa tuším volala Tara), Tomáš, Katka, Jazmínka, Viki, Sofia, Milan, Laura, Mário, Anka P., Falco

Správa z cesty:
O desiatej pristávame aj s Helou na parkovisku pred Biofarmou Stupava. Ľudí a áut je zatiaľ chvalabohu pomenej. Vedľa nás parkuje Jankin modrý tátoš, sme teda dobre. Pred orientačnou mapou vidíme Ľuba, ktorý sa tu zjavne výborne vyzná a špicatou palicou ukazuje Heňovi aj Jurovi, čo všetko sa v okolí nachádza.
Postupne sa nás zhromaždí 12, urobíme si úvodnú foto a chceme sa dať na pochod. Laura nás však zastavuje a pohárikom s výživou nám naznačuje, že bábätko sa najprv musí nadesiatovať, inak nebude vládať ležať v kočíku a spinkať. Čakáme. Z areálu biofarmy ešte na chvíľu vybehne Milka, aby nás pozdravila.
Z asfaltky prechádzame na lesnú cestu. Včera pomerne výdatne pršalo, je mokro a blatisto. Cesta mierne stúpa a je mi jasné, prečo sa v takomto teréne nikto nepreteká, aby mohol tlačiť kočík.
Volá Milka, ktorá sa aj so Štefanom a vnučkami predsa vybrala za nami, že to otáčajú a vracajú sa na farmu. My ostatní pokračujeme smerom na Červený domček.
Okolo štvrť na dvanásť sa bábätko zahemží a pozorní rodičia okamžite trúbia na ústup. Pridávajú sa k nám aj Janka s Palim. Velenie dobrovoľne preberá Juro.
Približne o štvrť na jednu vchádzame na Biofarmu. Janka s Palim sa idú naobedovať, my sa rozkladáme na tráve pod sympatickou borovicou. Laura kŕmi Anku, ja sa zatiaľ zvítam s Milanom, ktorý prišiel peši takmer až z Gajarov, a s Tomášom, ktorý je tu s celou rodinou a ešte si doviezli aj malinkú vnučku Sofiu. Program je voľný. Obedujeme, hojdáme sa, obzeráme zvieratká, ležíme…
Okolo jednej prichádzajú zmorení turisti. Vraj nakoniec dorazili až k Červenému domčeku, ktorý je v skutočnosti už niekoľko rokov oranžový, ale keďže tam nebola žiadna otvorená cukráreň ani stánok s čajom, protestne sa otočili a rezkým krokom zbehli späť na biofarmu. Modrá deka pod stromami sa stáva našou základňou, z ktorej podníkáme výjazdy do stajní, na súťažné polia aj do miestnej predajne s bačovskými špecialitami.
V súťažiach bodujú najmä Jazmínka a Vikinka. Obidvom ide výborne napríklad chôdza na chodúľoch a darí sa im aj v riadení dreveného rebrináka. Dopravný prostriedok je už staršieho dáta výroby, čo na vlastnej koži pociťuje Vikinka, keď sa jej rebriny rozpadávajú pod rukami priamo počas súťaže. Našťastie dostáva ešte jednu šancu.
Zvieratká sme popozerali, najedli sme sa, niečo sme aj nakúpili, zasúťažili sme si… a začíname sa postupne rozchádzať. Pane, ďakujeme za skvelé počasie, za pekné miesto a za výbornú partiu. Dovidenia nabudúce.

Čestný paroh: Milanovi. Napriek zlému dopravnému spojeniu neostal sedieť na ubytovni a dostal sa až k nám.