Výlet na Vysokú, august 2014

Vychádzka –nedeľa 17.8.2014, 10:00

Miesto stretnutia: Zochova chata, parkovisko
Trasa: Zochova chata – Čermák – Hubalová – Panské Uhliská – Vysoká – Panské Uhliská – Hubalová – Zochova chata
Vzdialenosť: cca. 16,5 km
Prevýšenie: cca. 300 m
Trvanie: cca. 5 hodín
Kontakt: Betka – 0904 655 106
Poznámka:
Túto istú trasu sme si vytýčili v jednu zimnú nedeľu, ale Vysoká si vtedy povedala, že nás na vrchol nepustí a ostrým vetrom nás pekne otočila a zahnala naspäť k autám. Druhý pokus pod vedením Betky sa snáď podarí lepšie. Inak kopec Vysoká vyhral v nejakej turistickej ankete titul najkrajší kopec Malých Karpát. Je tuším druhý alebo tretí najvyšší (po Zárubách resp. po Vápennej) a je z neho parádny výhľad na všetky strany. Ak sa podarí pekné počasie, určite sa ukáže aj Betkin favorit Schneeberg.

Účastníci: Anka R., Betka, Danka, Editka, Hanka, Jarka, Katka, Ľubka, Monika, Silvia, Zuzka, Andrej, Milan, Vlado K., Vlado Z., Anička P., Laura, Mário, Sonička, Alo

Správa z túry

Ako bolo spomenuté v pozvánke: „túto istú trasu sme si vytýčili v jednu zimnú nedeľu“ … A na konci onoho márneho pokusu o zdolanie Vysokej sme si vtedy povedali, že je to kopec, na ktorý sa určite vrátime. Vtedy to proste nebolo až tak o výhľadoch, skôr o prežití.

Na Zochovu chatu prichádzame s predstihom, a to ešte kapitán našej osádky chcel vyraziť z Blavy o polhodinu skôr. Nič to nepomohlo, Anka s organizátorkou Betkou už stepujú na parkovisku. Postupne prichádzajú ďalší, objavia sa aj Sonička s Alom, aby vyrazili v predstihu a zamávali nám pri chatkách na Panskom dome. Dočkáme sa aj milej kontroly rodinkou pána prezidenta. Laura s Máriom a Aničkou nás vyprevádzajú na žltú značku, ale pri odbočke na lesnú cestičku sa lúčime, Aničkin kočík vraj nie je dostatočne terénny. Neva, nabudúce dáme niečo aj pre kočíky. Prvú väčšiu zastávku (menšie už ani nerátame) máme na Čermákovej lúčke, ktorá je pomenovaná po istom horárovi, ktorý je tu aj s rodinou pochovaný. Cesta na Hubalovú nám v rozhovoroch krásne ubieha a pamätníci zo zimného pokusu o výstup sa nestíhajú čudovať, čo všetko je vidno. Za Hubalovou máme prvé vynútené meškanie: Danka našla kuriatka, za chvíľu ich má tak pre menší kurník, ale ani ostatní nevyšli s hubami na prázdno. Stále hovorím v mykologickej rovine. Tak a je to tu – stúpak na Vysokú. Frflanie na terén, sklon svahu a podobne nie je akceptovateľné, pretože by sa hneď ozvali zimní preborníci, ktorí v snehu a namŕzajúcom mrholení nemali ani páru, kde je chodník. Ako sa presviedčame na príklade podaktorých aj teraz, zblúdiť zo správnej cesty sa dá kedykoľvek. Naše trápenie netrvá dlho a k vrcholu sa ide už v pohodičke. Výhľady sem – výhľady tam, najprv bolo potrebné zasýtiť sa. Dnes sa v dobrom svetle vynikajúcich pekárok predviedli Betka, Anka a Monika, avšak iba Monika vydržala so svojimi návnadami (koláčikovými) až na vrchol. Po takej hostine sa Betke už ťažko presviedčalo ostatných, že ešte krajšie výhľady sú o kúsok ďalej pri kríži. Anka neváha a vyrobí si svoj kríž na mieste, asi podľa zásady tu a teraz. Ešte že si ten svoj kríž nenesie naďalej. Nakoniec sa predsa len presunieme a naozaj spod kríža je toho na južnú stranu a dookola vidieť viac. Betka nás opäť presviedča, že hen-tam-to je určite jej zaľúbený Schneeberg. Pri návrate nachádzame aj Malokarpatský symbolický cintorín. Zostup z druhého najvyššieho kopca Malých Karpát najviac potrápi Monikine kolienko, ale s Hankinou navigáciou aj túto tortúru zvláda. Na Zošku sa od Hubalovej vraciame po alternatívnej modrej značke. Túra sa nám časovo opäť predĺžila, ale nikomu z nás to nevadí, mali sme krásny čas, a to platí nielen o počasí.

Paroh Mladého srnca udeľujeme Betke za vedenie a za nezlomnú vôľu zdolať Vysokú a zazrieť Schneeberg aj z nového uhla pohľadu.

zapísal Vlado Z.