Všetky príspevky k téme „Nedeľné vychádzky“

Rozlúčka s turistickou sezónou

Vychádzka – nedeľa 9.12.2018, 10:00

 

Miesto stretnutia : Stupava, autobusová zastávka Obora

 

Trasa: Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Staré Hájne – Pod Kozliskom – Pajštún – Stupava, Obora

Prevýšenie: cca. 305 m

Trvanie: cca. 3,5 h

Doprava: autami

Predpoveď počasia: teplota 4 – 6 °C, oblačno, podľa predpovede by sme nemali mať žiadne zrážky; hore bude možno dosť fúkať, treba sa naozaj teplo obliecť

Kontakt: Mário, 0908 126 006

 

Poznámka:

Rituálna rozlúčka Mladých srncov s tohtoročnou turistickou sezónou. Nakoľko rešpektujeme prírodu a jej obyvateľstvo, po výstupe na Pajštún trikrát energicky zašepkáme Hurá!, úctivým sklonením hlavy poprosíme Najvyššieho, aby na nás dohliadal ďalší rok a poďakujeme mu za ten predchádzajúci. Teplý čajík, niečo pod zub a suché tričko na prezlečenie.

 

Účastníci: Michal, Mário, Laura

 

Správa z cesty:

Pár minút pred desiatou prichádzame na miesto stretnutia. Prebieha tu čulý stavebný ruch, obecná štvrť sa od našej poslednej návštevy zmenila na nepoznanie. Našťastie pribudli zatiaľ neoznačené parkovacie miesta, využívame ich teda a už pešmo sa presúvame na autobusovú zastávku. Píše Michal, je na ceste.
Parkuje na rovnakom mieste ako my, chvíľu ešte čakáme a po povinnom úvodnom fotení sa ako neohrozená trojica vydávame po modrej značke poza dedinu.
Je pomerne teplo, cesta je zatiaľ asfaltová, ale postupne sa mení na rozjazdené blato, do ktorého sa medzi rečou zabárame čoraz hlbšie. Reč sa inak točí väčšinou okolo našich klubových a potom aj umeleckých aktivít a miestami ju prerušujú stáda urastených laní. Raz sme dokonca zahliadli aj pomerne statného jeleňa.
Sme na hrebeni. Blato chvalabohu skončilo a dokonca sme už prešli aj najvyššie miesto dnešnej túry, takže ostatné bude za odmenu. Za odmenu je aj výhľad, aj mladý pár, ktorý nám pomáha so spoločnou fotkou, rituálna rozlúčka Mladých srncov s turistickou sezónou aj spoločný obed pri komfortnom drevenom stolíku.
Cesta dolu ubehne ako zimná (alebo v tomto prípade už skôr jarná) voda. Lúčime sa iba pro forma, pretože náš dnešný spoločný program ešte nekončí, ale o tom zase inokedy.
Pane, ďakujeme ti za dnešný deň a tešíme sa na ďalší spoločný rok.

Čestný paroh :

Chceli sme ho dať nášmu strážcovi hore nad nami, ale zdvorilo ho odmietol, takže si nájde príjemcu na ďalšej vychádzke.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na raketovú základňu

Vychádzka – nedeľa 11.11.2018, 10:00

 

Miesto stretnutia : Dubravka, dom kultury – zastavka Alexyho. Stoja tu spoje 4, 5, 20, 23, 27, 83, 84

Trasa: Dúbravka, dom kultúry – Dúbravská hlavica – Devínska Kobyla – Devín

Správa z vychádzky

Účastníci: Svetlana, Pišta, Arturko, Ľubka, Vladko, Matej, Miško, Milan, Peťo, Heňo, Jožko, Mário, Michal, psíci Dorka a Dodo.

Dva dni pred vychádzou mi volal Miško z Hraničnej, či môže prísť. Miško, si vždy vítaný, rovnako ako aj ostatní klubisti od vás.

Aj náš Matej volal, že ako vlastne tieto vychádzkyto fungujú a že by sa tiež rád pridal. Rád som Ťa videl Matej. A mimochodom všetko najlepšie k dnešným narodeninám.

Takže sme sa ráno zvítali, zagratulovali si a vyrazili smer raketová základňa.

Spočiatku som ako určovač smeru tápal, keďže som sa nevedel rozhodnúť, či pomáhať Jožkovi pri udržiavaní čistoty Dúbravských zelených plôch v zmysle zákona určujúceho povinnosti majiteľov psov, alebo či mám radšej udávať našej skupine smer a tempo. Do role majiteľa psa sa mi po krátkom, ale intenzívnom zamyslení dostať nepodarilo a tak som sa vydal k bezradne postávajúcej skupine, hľadajúcej turistickú značku, alebo iný záchytný bod dávajúci nádej, že sa domov dostaneme ešte dnes a ešte pred zotmením. Naštastie poradili Mário s Vladkom a pani v navigácii dodala istotu pokračovať v naplánovanej trase.

Na raketovú základňu sme došli už asi trošku vyčerpaní, lebo Svetkin a Pištov vnúčik Arturko sa potkol o porezal si rúčku na rozbitom skle. Našťastie to nebolo nič vážne a hlavne sme vybavení lekárničkou aj na takéto prípady.

Mňa raketová základňa celkom prekvapila, ale aj pobavila. Ani neviem ako, ale plynule som v reči прешиел до рускэго языка. Och prepáčte, ospravedlňujem sa. Ale naozaj som nebol jediný, kto sa takto rozcitlivel. Tento nostalgický  zážitok zahnal až strach o Mateja, ktorého priestory hangárov pre rakety protivzdušnej obrany z dôb nie až tak dávno minulých uchvátili natoľko, že sa vybral na prieskum útrob pahorku Dúbravská Hlavica. ”Mateeeej, kde siiii, vraaaaať saaaa, saaaa, saaaa”.

Potom sme ešte vybehli na vyhliadkovú vežu, čo je, ako sme sa dozvedeli, pozostatok rakety, trochu si vydýchli a vydali sme sa ďalej

No a vtedy sa začali diať zvláštne veci, ktorých pravý zmysel mi zostal utajený, ale som si istý, že Peťo mi uspokojivé vysvetlenie podá. Malý Artutko, ktorý, sa ešte pred chvíľou viezol na Vladkovi, chytil druhý dych, vytvoril s Peťom pakt proti bielovlasému deduškovi ( Heňo ), Pištovi a Milanovi a nastala nemilosrdná slovná vojna zahŕňajúca rôzne laserové obranné systémy, neviditeľné oblečenia, nadprirodzené schopnosti a taktické skrývanie sa v lese. Veľa som z toho nepochopil, ale čo mi bolo jasné je, že Arturko s Peťom rozobrali deduškov do stavu, v ktorom by aj transformer usedavo plakal.

V takomto bojovom rozpoložení sme došli až k Vladkovmu záhradnému domčeku, kde sme sa naobedovali. Vďaka za pozvanie Vladino.

Ozaj a na ceste späť sme ešte stretli strom MNOHO. To je taký veľmi pekný strom, ktorý sa oplatí vidieť. Ja si myslím, že na novoročnej vychádzke na Kobylu sa pri ňom určite zastavíme.

Ďakujem vám všetkým za dnešnú vychádzku. Dávam 9 protileteckých obranných rakiet z 10-tich, kvoli, z mojej strany, pokrivkávajúcemu začiatku.

PS1: Pre tých, čo sa o Mateja trochu báli, mám potešujúcu správu. Matej sa našiel a vrátil.

PS2: Čestný paroh by som dal rád Arturkovi, lebo napriek chorému srdiečku je veľký bojovník a kamoš.

Zapísal: Michal B.

/0 Podľa komentárov/od

Vychádzka na Kamzík

Dna 1.XI sme využili pekný jesenný deň a vyrazili na malú vychádzku zo Sliačskej (odbočka z Račianskej oproti Figaru) najskôr pomedzi domy a vilky, neskôr lesom až na Somársku lúku na Kolibe a potom na zastávku MHD.

Prechádzku sme stihli v naplánovanom rytme a čase.

Medzi turistami boli:
Mario a Laura, Michal, Marianka, Vlado. Kvôli deťom sme zobrali našu kamarátku Emoke a jej dcérku Lauru s psom Rubi, Katka, Jasminka, Viki a ja. Na bicykli okolo nás pár krát presvišťal Ivan B.

A potajomky nám oproti išiel Bohuš, ktorý sa pred nami zrazu zjavil ako duch lesa

Ďakujem všetkým zúčastneným. Na záver sme si dali spoločný desiato-obed.

Tomáš

/0 Podľa komentárov/od

Vychádzka popri Morave

Vychádzka – nedeľa 21.10.2018, 10:00

 

Miesto stretnutia : Devínska Nová Ves, zastávka MHD Hradištná

Trasa: Devínska Nová Ves – cyklochodník smer Vysoká pri Morave a späť

Správa z vychádzky Devínska Nová Ves – náučný chodník

 

Účastníci: Klaudia, Paľo B., Paľo Z., Patrik A3, Tomáš + Nelka, Katka, Mariánka, Monika, Roman, Vlado, Luboš, Bohuš, Janka, Barča + Leo + Lujza, hafovia: Tero a Kevin

 

21.10.18, 10:00 hod.

 

Dlho som čakal pozvánku na vychádzku a stále žiadna nechodila… Tak som sa rozhodol, a zorganizoval stretnutie s kamarátmi na mieste, ktoré mi je srdcu blízke; náučný chodník Devínska Nová Ves smer Vysoká pri Morave.

Na určené miesto som dorazil 9.45 hod. a vtom parkoval svoje auto kamarát Peter K. s priateľkou a malým 14 mesačným Maximiliánom, ktorí sa rozhodli vzhľadom na začínajúci dážď nás iba pozdraviť a nepokračovať s nami.

10.08 hod. sme boli už skoro všetci zídení, a rozhodol som sa vyraziť… V tom mi doletela informácia „čakáme 15 min.“, tak som tempo spomalil a oproti nám išla Monika, ktorá práve v uličke zaparkovala svoje auto.

Po chvíli prestalo mrholiť a smerom tam fúkal vetrík, ktorý je adekvátny tomuto ročnému obdobiu. Čas plynul tak rýchlo ako voda v Morave, a ani sme sa nenazdali a prvú polovicu sme mali za sebou. Za 90 min. sme dali 7 km, najedli sme sa, ponúkli dobrotami a pokračovali sme späť ďalších 7 km…  Ani neviem ako, ale v pohode sme urobili 14 km za 3 hodiny… Nabudúce si musím lepšie pozrieť vzdialenosti, pretože som deklaroval prechádzku na 7 km …

Myslím si, že sme prežili jedno pekne nedeľné dopoludnie, kde nikto z kamarátov nebol smutný a zranený z nevyžiadaných ponúk, ktoré podľa mňa na vychádzku nepatria… O 13.00 hod. sme sa rozlúčili a mohli sme pokračovať v pekne načatej nedeli.

Ďakujem kamaráti, že ste prišli. Potešili ste ma.

Zapísal: Roman W

/0 Podľa komentárov/od

Výlet cez dúbravské lesy

Vychádzka – nedeľa, 29.7.2018, 10:00

 

Miesto stretnutia: Devín, parkovisko pod hradom

Trasa: Devín – Dúbravská hlavica – Dom kultúry

Účastníci: Danka, Zdenka, Jozko, Peto, Heno, Michal a psikovia Dorka a Dodo

 

Správa z cesty:

 

Bolo teplo ako v peci, ale v tieni lesa pod Devinskou Kobylou sa to dalo vydrzat. Z pod Devinskeho hradu sme vyrazili o 10:10 a kludnym tempom sme sa prerozpravali az po Dubravsku Hlavicu, kde sme sa najedli.

Peto mal presne 6 kolacov, teda pre kazdeho z nas jeden. Zda sa, ze sa u neho objavili prorocke schopnosti. Uvidime. Presvedcime sa nabuduce.

Cestou Zdenka natrafila aj na tvorceka vo videjku, tak sme si ho natocili. Pred koncom mi tak trochu pripomenul nasho chorobacika. Ale prekazku stastlivo zdolal aj napriek pociatocnym peripetiam, tak verim, ze sa to podari aj nam.

 

PS1: Cestny paroh ziskava Heno za to, ze aj napriek 35 stupnovej horucave dokazal zakazdym vycarovat nejaky ten lad na schladenie.

 

PS2: Ta gulicka, co ten chrobacik gula, je naozaj to, co sa vravi, ze to je. Nedalo mi to a ovonal som ju.

 

Zapísal: Michal B.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Vápennú

Vychádzka – nedeľa 26.8.2018, 10:00

 

Miesto stretnutia : Plavecké Podhradie, začiatok modrej turistickej značky

 

Trasa: Plavecké podhradie – Plavecký hrad – Amonova lúka – S. Uhliská – Mesačná lúka – Vápenná – Plavecké podhradie

Prevýšenie: cca. 700 m

Trvanie: cca. 5 h

Doprava: autami resp. vlakom z bratislavskej Hlavnej stanice o 8:16 s prestupom v Zohore

Predpoveď počasia: teplota 16 – 18 °C, oblačno, podľa predpovede by malo zatiaľ dosť výdatne pršať, treba zobrať nepremokavé veci.

Kontakt: Mário, 0908 126 006

 

Poznámka:

V tomto čase zvykne kvitnúť v Karpatoch divozel a práve na lúkach pod Vápennou sú ich celé lány. V rámci predpovede možno nebudeme nad nimi stáť príliš dlho a že sa pôjdeme radšej ukryť späť do áut. Ako alternatívu v prípade prudkého dažďa by sme mohli dať petržalskú plaváreň.

 

Účastníci: Zdenka, Mário, Laura

 

Správa z cesty:

Ráno píše Zdenka, že jej padol odvoz a či niekto nemá voľné miesto v aute. Veľkoryso jej ponúkame naše vozidlo. O 9:10 sme na ceste, do Plaveckého podhradia prichádzame pár minút pred desiatou. Žiadna tlačenica ani zápcha na parkovisku sa nekonajú, okrem nás tu nie je nikto. V miestnom obchodíku kupujeme ešte jednu minerálku a Zdenka by si rada kúpila niečo na obed, takže teta predavačka prešacuje poloprázdne regály a vyloží pred ňu chrumky, horalky a croissanty. Dohodnuté, zaplatené. Vyrážame.
Je zamračené a mierne mrholí. Poza domčeky sa dostávame až na Plavecký hrad. Je dosť veľký, ale aj tak si ho dôkladne prezrieme (nazrieme dokonca aj do spálne miestnych pustovníkov, ktorí zrejme počasie vyhodnotili ako nehodné vstávania).
Debatujúc o všeličom pokračujeme po modrej až na hrebeň, kde začína CHKO Báborská. Stále je škaredo a začína byť zima.
Vychádzame na vrch Klokoč. Stojí tu veľký drevený kríž so zatlčenými klincami a už piaty rok si sľubujem, že najbližšie určite nezabudnem zobrať kladivo a pár klincov. Ehm, zabudol som.
Po sľubovaných rozkvitnutých divozeloch ostali iba prezreté a zoschnuté pahýle, vyzerá to tu ako na cintoríne. Utekáme radšej do sedla Uhliská, kde sme si sľúbili obed.
Sme slušne nakŕmení a pokračujeme do kopca na Vápennú. Chvalabohu, že aspoň černice vydržali zrelé a mimoriadne chutné.
Na Vápennú vychádzame o pol tretej. Chvíľku pozeráme do hustej hmly, z ktorej trčia dva masívne kopce oproti, no zrazu odkiaľsi zafúka jemný vetrík a rozoženie všetky oblaky, dokonca vyjde aj slnko! Lezieme na rozhľadňu a máme parádny výhľad na všetky strany, vidíme veterné elektrárne v Rozbehoch, hrebeň Zárub, atómku v Jaskovských Bohuniciach, úplne v diaľke Zobor a Žibricu, na druhej strane Vysokú, pod nami Sološnicu a kameňolom nad Rohožníkom a kdesi úplne za kopcami vykúkajú činžiaky Senice. Pane, tak toto si ozaj nemusel, nám by úplne stačila spoločná fotka v oblaku.
Chvíľku si ešte ohrievame skrehnuté ruky a chrbty a potom pokračujeme po žltej späť do Podhradia. Ešte pred štvrtou sadáme do auta a vraciame sa do Bratislavy.
Pane, ešte raz vďaka a netvár sa tak skromne.

Čestný paroh :

Myslím, že sme si ho zaslúžili všetci traja, a preto ho nakoniec nedostal nikto.

/0 Podľa komentárov/od
,

Výlet na Windberg

Turistika Schneealpe (Windberg) – 16.06.2018 (sobota)

 

Miesto stretnutia 1 : AT Sanatórium, Osuského 10, o 7:30 hod. Z Bratislavy vyrazíme smer Viedeň (A4) – Graz (A2) – Bruck an der Mur (S6). V mestečku Mürzzuschlag zídeme z diaľnice smer na Mariazell (B23).

Miesto stretnutia 2 : Parkovisko / odbočka pred Gasthausom Urani – pred obcou Neuberg an der Mürz o 10:00. Na odbočke je smerová tabuľa „Schneelape“. Tu bude čakať Marcel s Alenkou.

Trasa z BA (ATS) do Neuberg an der Mürz je 165 km a nemala by zabrať viac ako 2 hodiny. Cieľ túry – Windberg (1904 m)

Účastníci  dvojnohí :

Monika, Janka, Marianka, Helenka, Katka, Alenka, Janka, Danka, Laura, Vlado, Mário, Ivan, Rišo, Štefan, Jirko, Jozef, Marcel

Účastníci  štvornohí PVKDZ (pes vysokohorský, krátkonohý, dlhosrstý, záchranársky) :

Dorka a Dodo

Správa z vychádzky :

Nápad na túto akciu vznikol minulý rok, keď sa Marcel pochválil, že objavil v neďalekých Mürzstegerských  Alpách vysokohorskú trasu dostupnú autom. Samozrejme že bol samozvaným prípravným výborom v zložení Mário a Vlado (ex a prezident) určený za dobrovoľného organizátora.

Rovnako ako minulý rok pri výprave na Schneeberg vyrážame ráno z ATS a rovnako sa s Alenkou a Marcelom máme stretnúť až v Rakúsku. Miesto stretnutia je vytýčené formou GPS súradníc a fotkou kamzíka stojaceho na odbočke. Synchronizáciu oboch skupín má na starosti Jožko, ktorý má pri Gloggnitzi poslať Marcelovi  SMS s textom “ Kupředu, zpátky ni krok“.  Jožko sa ale asi venoval príprave PKVDZ na ich náročnú úlohu a mestečko Gloggnitz prehliadol.

Našťastie záložný synchronizátor Vladko poslal správu počas cikpauzy a Alenka ako učiteľka matematiky ľahko spočítala, že nastal čas vyraziť aj bez priameho pokynu. Čo sa ukázalo ako veľmi rozumné, nakoľko o chvíľu sa ozýva Jožko. „Sme niekde Rakúsku za nejakou dedinou niekde pod Alpami“. A Mário upresňuje „Je tu cirkus Aron“. Pre upresnenie – putovný cirkus Aron. Ten čo minulý týždeň hosťoval pri Langenwangu. No paráda – to je vo vedľajšom údolí. Našťastie plagáty vedľa cesty informujú, že tento víkend má vystúpenie … presne na parkovisku kde sa máme stretnúť. A aj sa stretávame.  A svorne vyrážame na prvú časť túry – 700 výškových metrov autom. Tento štýl turistiky sa najviac pozdáva Štefanovi.

Na parkovisku nahadzujeme turistické oblečenie a  riešime čo si zobrať a čo nechať v aute – pre prípad slnka, nečasu, času a polčasu. Jediný kto nič nerieši je Vladino. Má zbalené všetko. Ale úplne všetko. Jedlo na tri dni, náhradné trenky, spacák, šijací stroj,  písací stroj. Skúsení VHT (vysokohorskí turisti) to oceňujú. „Kdo je připravem, není ohrožen“. Vladko vysvetľuje, že nie „je pripravený“ ale  „sa pripravuje“. Na augustovú haute route v pohorí Stubai. Takže dnes nie je na túre, ale na tréningu. Nevadí, náš teší že sme spolu.

 

Zahajujeme teda výstup na náhornú planinu Schneealpe o ktorej vďaka Ivanovi vieme, že kedysi dávno vznikla rotenziou z masívu ktorý sa rozpadol na Hohewand, Schneeberg, Raxalpen a Schneealpen. Ako všetci vieme bolo to tak dávno, že si to ani Ľubo S. nepamätá. Čo ale nevieme, že si to Ivan vymyslel. Teda nie spôsob a čas vzniku, ale ten názov – „rotenzia“. Hlavne že Marcel ho už rok v rámci osvety šíri v miestnej skialpinistickej a lezeckej komunite.  A pochybovačov pacifikuje, že má kamaráta, čo je geológ a gúgl nemusí vedieť všetko a že si to naozaj nemýli s hortenziou. Nuž nielen Pavol Orzság má právo na novotvary …

Alenka ako bergführer volí skratku cez kosodrevinu. Je síce náročnejšia, ale trvá to po nej dlhšie. Čo oceňuje hlavne Janka. Je na prvej klubovej túre. A nostalgicky zvolila obuv pripomínajúcu „cvičky“ z hodín telesnej na ZDŠ. Ujíma sa jej zadák Mário a spoločne docupitajú až na planinu, kde sa napájame na chodník vedúci k prvému cieľu našej dnešnej túry – chata Michlbauerhütte. Máme ale východisko do budúcna – upozorniť pred každou akciou na „dress code“.

Prvé oficiálne spoločné foto dávame pred značkou obce „Schneealm“. Nasleduje porada. Kto nechce  ísť až na vrchol nemusí. A komu sa nechce môže počať na chate. Hlavne že si rozumieme. Pauza na rýchle občerstvenie, prepudrovane nosa a vyrážame. Marcel tvrdí že hore dole je to hoďka. Nie je dôvod neveriť mu. A potvrdzuje to aj smerovník s informáciou „Windberg – Gipfel 30 min“. Vedenia sa ujíma Alenka. Kvôli zubnému strojčeku má v pláne najesť sa až po túre, tak to chce mať čím skôr za sebou. Veľmi čím skôr. Asi ako Sagan v šprinte s Cavendishom.  Ale na rozdiel od Peťa nemusí zasahovať jury. Alenka spomaľuje sama a presúva na chvost pelotónu ako morálna posila pre dámsku časť vrcholového družstva. Na čele je nahrádza Danka a Vladko s Máriom.  Po 15 minútach sme na hrebeni.  Ďalší smerovník oznamuje že „Windberg – Gipfel 30 min“. Nechápavo krútime hlavami. Vysvetlenie nemá ani geológ Ivan. O mobilných vrcholoch zatiaľ nepočul . Teraz nám chýba Tomáš H. Ten by mal určite vysvetlenie.

Zmätení  teda pokračujeme po hrebeni ku krížu. Kúsok pred vrcholom pre zmenu zapína turbo Marcel. Príčinou nie je hlad ani iné fyziologické nutkanie, ale čas na predletovú prípravu. Budeme si totiž robiť selfie dronom teda „dronie“. Bzučo naozaj o chvíľu štartuje a bojuje vo vetre. Nie nadarmo sa tento kopček nazvali „Veterný vrch“.  Po dobzúkaní sa kocháme výhľadmi.  Pre zmenu nám chýba Paľko B. Aby konštatoval že „Ale je to Slovensko krásne“. Marcel ochotne informuje ktoré kopce vidíme. A ktoré nevidíme. A nevidíme ich dosť. Všade naokolo čierňava. Len nad nami relatívne jasno. Niekto tam hore musí mať abstinentov naozaj rád.

Vydávame sa na zostup. Cestou sa dozvedáme, ktorý žľab sa tu ako lyžuje a kde sú lavínové miesta. Cenné informácie teraz v lete. A hlavne pre sánkarov. Pri chate  sa stretávame  podporným tímom. Ten medzičasom opustil Štefan. Zacnelo sa mu za suchou košeľou. Na dverách reštaurácie je napísané „Selbstbedienung“ .  Poslušne teda vyberáme prinesené lepeňáky. Ordnung muss sein. Ponúkame sa navzájom. Niet nad tieto samoobslužné reštaurácie. Čerstvá zeleninka zo záhradky. Tromfuje Helenka s pečeným kuriatkom. A v talóne je ešte Rebrohütte. Monika hneď na začiatku oznámila, že koláčik napiekla, ale podávať sa bude až tam. Pádny dôvod pokračovať v programe.

Preskupujem sa v autách a presúvame do neďalekej dedinky Steinhuas am Semmeting. Tu nás čaká malé občerstvenie čo prichystala Alenka a Marcel. Rebrohütte na takýto nápor nie je logisticky úplne zabezpečená, ale Jožko ako slušný hosť si doniesol vlastné polievkové lyžice. Mário tvrdil že bude 6 chodov, tak ich priniesol 5. S jedenástimi čo vlastnia Rebrovci to vychádza na chlp presne. Dokonca sú rovnaké. Čo prináša malý problém pri záverečnom delení. Nakoniec dochádzame ku konsenzu. Jožko si zoberie tie lesklé, Rebrovcom ostanú strieborné.

Rozlúčka, objatia, božteky. Pochvaly teraz, problémy si povieme na klube …

Tešíme sa aj nabudúce kamaráti. Niekde pri cirkuse Aron.

Čestný paroh :

Získava Janka. Za to že dala prvú klubovú túru. A hneď do 1904 metrov. A v cvičkách. A s úsmevom.

Zapísal : Marcel, A2

/0 Podľa komentárov/od

Vychádzka na Kamzík

Vychádzka – nedeľa 1.4.2018, 10:00

 

Miesto stretnutia : zastávka MHD Magurská v smere na Patrónku

 

Trasa: Magurská – Kamzík – Koliba

Prevýšenie: cca. 200 m

Trvanie: cca. 3 h

Doprava: MHD alebo autami

Predpoveď počasia: teplota 6 – 8 °C, polooblačno, podľa predpovede by malo zatiaľ dosť výdatne pršať, treba zobrať nepremokavé veci. Do nedele sa počasie môže samozrejme zvrtnúť, treba mať poruke aj opaľovací krém.

Kontakt: Effa Berni 0904 040 324

 

Poznámka:

Ahojte kamaráti. V nedeľu, ak máte chuť na úplne obyčajnú prechádzku cez les kúsok na Kolibu. Tam relax alebo „workout“ cvičenie, kto chce na strojoch, sú tam hore pri lúke. Ako kto chce využiť pauzu. Potom buď pešo dolu k trolejbusu cez lesík alebo (novinka) – MHD má k dispozícii na skúšobné tri mesiace priamo autobusík číslo 44 a tým sa môže, kto chce, zviezť priamo až zhora z Kamzíka dolu na zastávku trolejbusov (č. 203 a 207 smer centrum). Do bufetov nechoďme, svoje papanie si zoberme.

Tešíme sa na vás. Eva Bernardka J

Dnesnej vychadzky sa zucastnili : heňko,laura,aňuška,mario,tomino h.,janka,miško,dominik nathaniel a ja.

Odprevadil nas jozko velmi si to vazim, krasne gesto

 

Poza domy do lesa nas sprevadzala mila pani s dvoma psikami. Mali sme spolocnu cestu. Zastavili sme sa pozdravit kohutika so sliepockami a krasna biela holubica / majitelia domu chovaju biele holubky / symbolizovala mier, klud. Co sa udialo dalej ? V trave nechal zajko cokoladoveho zajka ….naaahodou…som ho zbadala a prenechala dominikovi. Po malom vyslape na kamzik sme sa obcerstvili co sme si z domu priniesli trochu pocvicili na strojoch pohojdali sa porozpravali posmiali sa a zrazu…..dalej dalej za stromom ….sa od zajka objavilo opat nieco…tak spolu s aňuskou a dominkom sme zistili a nasli v trave cokoladky male pre vsetkych!

 

Po veselej vychadzke sme sa rozlucili a s prijemnym pocitom ze aj pocas zamraceneho pocasia je mozne prezit slnieckovy den 🙂

 

Cestny paroh : aňuske za to, ze / aj ked s mini pomocou /,ale hlavne po svojich, vysla na kamzik ako kamzicicka !

/0 Podľa komentárov/od

Prechádzka bratislavskými jazerami

Kedy:                 Nedeľa 25.3. o 10:00 hod.

Kde:                   Autobusová zastávka Maximiliána Hella v smere do mesta

Trasa:                prechádzka okolo Kuchajdy a Štrkoveckého jazera

Trvanie:            cca 1,5 – 2 hodiny

Počasie:            predbežne cca 9 stupňov, pocitová teplota 5 stupňov

Doprava:          Vlastnými autami alebo autobusmi č. 50, 66, 96

                             Pravdepodobne po tejto krátkej prechádzke stihneme slepačí vývar zjesť doma.

Kontakt:           Janka M. 0905 666 012

 

Účastníci: Stanko, Jozef, Mário, Laura, Svetlana, Pišta, Heňo, Rišo, Sofia, Evka, Dominik, Ľubko a ja

Takmer účastníci: Monika Š., Zuzka P.

 

Ďakujem za pevné stisky našich rúk, slovné objatia a milé pohľady, za dnešné sprevádzanie.

 

Čestný paroh: Rada by som udelila Sofinke, prešla sa dnes s nami prvýkrát.

 

 

Zapísala Janka M.

/0 Podľa komentárov/od

Prechádzka Mosty v Bratislave

Prechadzka

 

teplota : -1C

zúčastnení : Janko, Maroš, Martinka, Jožko, Miško, Janka, Alo, Evička, Dominik, Svetlanka, Pišta, Hanka, Martin, Maroško, Ajka a ja. (16 kamarátov)

 

K Metrostavu som s rodinou prichádzala asi 09:45 a tam nás už vítal Jano a Maroš s malou Martinkou. S Hankou som bola dohodnutá, že sa stretneme na druhej strane Prístavného mosta, keďže šlapala peši z Vrakune smerom k nám a nebola si istá, či stihne prísť presne na desiatu hodinu. Medzičasom sa objavil Jožko, ktorý pricestoval už na 09:00, ale našťastie ho prichýlil v budove Metrostavu SBS-kár a tak nás hodinu počkal v teplúčku budovy. Medzi časom som mala na linke Alinka, ktorý sa snažil príst do ciela včas, keďže bol jeho príchod v ohrození, lebo Adamko , ktorý bol u Sonky a Alinka cez víkend, v noci dostal vysokú horúčku, no a noc bola skôr dňom ako nocou. Ale nakoniec prišiel a o chvíľu pricestovala aj Evička s Dominikom.  O chvíľu s objavila Janka a Miško. Bolo čosi po 10:00 hod a v diaľke sme zazreli ešte Svetlanku a Pištu.

Taaaak a mohli sme vyštartovať. Pri nábehu na Prístavný most sa pripojila aj Hanka a tak sme prešli svoj prvý kilometer. Na konci deti Ajka a Maroško pripravili prekvapenie a v krabičke s nápisom “Toto je pre deti” rozdali balíčky cukríkov všetkým zúčastneným prechádzky Bratislavskými mostami. Prešli sme popri Dunaji na most Apollo, kde sme si pri Bratislavskom erbe urobili spoločnú fotografiu. To už sme niektorý pocítili zimu za nechtami. Za mostom sme cez bránu prešli do areálu prístavu a objavovali poklady histórie mesta a rieky Dunaj.  Nadchli nás obrovské časti z lodí, lodný motor položený vedľa starého vraku remorkéra “Šturec“ a iné zaujímavosti, ku ktorým sa človek ani nedostane, lebo netuší, že je to v zákutiach Bratislavy ukryté. To sme prešli už asi 6 km a rozhodli sa, kedže nám táto prechádzka trvala viac ako dve hodiny, ukončiť naše putovanie a vrátiť sa späť. Máme aspoň ešte pokračovanie na dve etapy, aby sme prešli všetky mosty a spoznali krásu okolia.

Pod mostom sme sa rozlúčili a tí čo sme mali autá v mieste štartu, sme prepeškovali po Pribinovej spiatky.

Bolo mi potešením prežiť dopoludnie s tak veselou partiou a ďakujem za tento deň , slová, úsmevy a smiech.

 

Andy Sokolíková

/0 Podľa komentárov/od