Všetky príspevky k téme „Nedeľné vychádzky“

Výlet na Košarisko

Vychádzka – nedeľa 1.7.2012, 9:30

 Foto

Miesto stretnutia : Stupava, autobusová zastávka Obora

 

Trasa: Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Staré Hájne – Košarisko – Pri Suchom potoku – Červený domček – Pod Kamenným vŕškom – Obora

Prevýšenie: cca. 200 m

Trvanie: cca. 4 h

 

Dopravné spojenie:

Tam:

8:30 odjazd autobusu z Bratislavy, aut. stanica Mlynské nivy, zastávka č. 65, príjazd na zastávku Stupava, Obora 9:26.

Späť:

13:47 odjazd autobusu zo zastávky Stupava, Obora smer Bratislava

15:00, 15:05, 15:12, 15:40 odjazdy autobusov zo Stupavy, aut. stanica, smer Bratislava

 

Predpoveď počasia: zamračené, teplota 28 – 32 °C, zrážky žiadne.

Poznámka: V bufete na Košarisku si dáme obed, je to približne v polovici cesty a značenie druhej polovice nie je jednoznačné, takže sa treba posilniť.

Správa z cesty:

Ráno mi volá Pali, že autobus do Stupavy práve odchádza a kde sme. Nuž, ideme autom, zle sme sa pochopili. Nevadí, v Stupave sme teda o dohodnutej pol desiatej, privítame sa, trochu sa začudujeme, prečo sme len štyria, a rezko sa púšťame po zelenej poza Stupavu smerom do lesa. Je teplý deň, chvalabohu, že les to trochu tlmí.
Pri rozdeľovníku Pod Kamenným vŕškom odbočujeme doprava smerom na Staré Hájne. Cesta nebadane stúpa, ale v družnom rozhovore si to takmer nevšimneme. Všímame si najmä komárov a čo je horšie, oni si všímajú nás. Chutí im hlavne Laurina krv a Laura nás preto pri rozdeľovníku Staré Hájne nenápadne nabáda, aby sme zmenili trasu smerom na Pajštún a odtiaľ po hrebeni do Stupavy. Veliteľ výpravy však návrh kategoricky zamieta a pokračujeme v pôvodnej trase smerom na Košarisko. Komárov našťastie postupne s pribúdajúcim slnkom ubúda, už len sem tam nejaký provokačne pichne.
Pali s Klaudiou nám cestou rozprávajú, ako boli deň predtým na svadbe synovcovho syna v Borinke, ako tam mali prenajatú turistickú chatu, ako sa tam kúpali v miestnom bazéne a ako niektorí hostia prespali v policajtskej ubytovni. O nejakú polhodinku sa vynoríme na Košarisku a Klaudii sa to tam zdá všetko mimoriadne povedomé. Pomaly kráčame do bufetu na kofolu a Klaudia stále hovorí, že to tam vyzerá presne ako včera na svadbe. Pri bufete na parkovisku je to už naozaj jasné. Presne v tejto chate sa včera odohrávala svadobná veselica a presne v tomto bazéne sa včera Klaudia s Palim kúpali. Niektorí svadobní hostia sú stále tu, prijímajú nás medzi seba, hostia nás svadobnými koláčmi a vodou. Paliho rodina je mimoriadne veselá, všetci sú usmiati od ucha k uchu a chrlia vtipné poznámky.
Polhodinku posedíme, oddýchneme a pokračujeme ďalej po asfaltke smerom na Lozorno. Pri rybníku odbáčame vľavo a prichádzame k Červenému domčeku. Nikto tu nie je, posadíme sa teda k ohnisku a hostíme sa Laurinými koláčmi a marhuľami z maminej záhrady. Laure sa na slnku začínajú rozpadať staré turistické sandále, zatiaľ sa odtrhla ľavá päta a už sú načaté aj obidve podrážky.
Do Stupavy to máme ešte zhruba trištvrte hodinku. Vychádzame z lesa a opiera sa do nás plných 33 °C. Laurine sandálky držia pokope iba silou vôle, z ľavej odpadol kus gumy a pravá sa roztrhla v strede a pravdepodobne sa celá rozpadne, len ešte nie je celkom isté, že kedy. Nakoniec vydržali až k autu. Robíme tri skupinové foto, sadáme do auta a vyrážame smerom do Bratislavy. Pekný výlet, plánovanú trasu sme prešli veľmi rýchlo a pritom sme sa ani nejako zvlášť neunavili. Tajná energia lesa asi. Paliho s Klaudiou vykladáme pri Zváračskom ústave a lúčime sa.

Čestný paroh Mladého srnca: Zase Laure. Za to, že sa jej cestou rozpadli sandále a vytrvalo išla ďalej.

/0 Podľa komentárov/od
,

Cyklovychádzka do Hamuliakova

Cyklovychádzka – nedeľa 10.6.2012, 10:00

 Foto

Miesto stretnutia : Bratislava, Jurki pumpa pod Prístavným mostom

 Trasa: Prístavný most – Povodie Dunaja, prístav – Bajdel, hájovňa – Na Sihoť – Hamuliakovo a späť

Vzdialenosť: cca. 35 km

Trvanie: cca. 4:00

Prevýšenie: cca. 8 m

Predpoveď počasia: Teplota 18 až 22 °C, oblačnosť veľmi vysoká, zrážky predbežne veľmi nízke.

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Cieľom vychádzky je pozorovanie vodných vtákov na Dunaji (kto má ďalekohľad, treba pribaliť) a konzumovanie pečených rýb v Hamuliakove.

Správa z cesty:

Je čudné počasie. Obloha zatiahnutá, z diaľky sa ozýva hrmenie, padá drobný dážď. Búrka na hrádzi? To nie je bohvieaká predstava. Volá Hanka, že nás počká pri bufete Shimano. Naobliekaní ako členovia polárnej výpravy vyrážame k Jurki pumpe. Sme tam sami. Počkáme do 10:05, keby sa náhodou chcel niekto objaviť…Nikde nikto. Nastavujeme teda kurz lodenica a ideme. Pred bufetom Shimano stojí Hanka nahodená v krátkych nohaviciach a v tričku s krátkymi rukávmi. Kývame jej v našich šuštiakových vetrovkách. Vyzerá to tak, že sa k nám nepridá nielen nikto z klubistov, ale vôbec nikto, pretože hrádza je úplne prázdna, nikde ani človiečika.
Prechádzame okolo bufetu Jamaica, míňame hájovňu Bajdel a zastavujeme oproti rozdeľovníku Na Sihoť. Toto miesto som vybral zámerne, pretože výlet je zameraný na pozorovanie vodného vtáctva a myslím, že tu by sa mohol ďalekohľad trochu zahriať. Voľným okom vidíme jednu labuť, ďalekohľadom v diaľke rozoznávame jedného kormorána a štyri kačice. Po krátkom občerstvení pokračujeme. Hneď za najbližšou zákrutou sa Dunaj plní vtáctvom od výmyslu sveta, okrem labutí, kačíc a kormoránov pribúdajú celé húfy lysiek, volavky, potáplice a bociany. Smutne sa na nich pozeráme a je nám ľúto, že sme nevyužili posledný zjazd z hrádze k rieke.
V Hamuliakove sme okolo pol dvanástej. Bufet u surfistov zíva prázdnotou a preto prejdeme ešte zo dva kilometre a schádzame výjazdom z hrádze do dediny. Vytipujeme si bufet, do ktorého sa vrátime na obed, a ideme sa povoziť po dedine. Naozaj pekne upravená obec toto Hamuliakovo, obecný úrad ako z nejakej severskej rozprávky, pekne upravený Dom kultúry, jeden park, druhý park, detské ihrisko. Je tu ticho, prejde zopár áut a nejakí cyklisti. Po malej hrádzi sa vraciame späť do bufetu Na hrádzi a objednávame si kráľovský obed. Laura syr s hranolkami, Hanka a ja pečeného hejka a ja som si dovolil ešte fazuľovú polievku. Naozaj chutné jedlo a veľmi príjemné prostredie. Určite sa sem ešte niekedy vrátime.
Naspäť ideme poľnou cestou popri Dunaji a na mieste s najvyššou koncentráciou vodného vtáctva zastavujeme. Je tu približne 100 labutí a 200 lysiek a ďalšie vtáky rozoznávame ďalekohľadom na ostrove uprostred toku. Vyšlo nám slnko, je veľmi teplo a dusno. Na hrádzi sa vyrojili cyklisti, ktorí od rána váhali, či ísť alebo neísť. Hodíme ešte pár žabiek a sadáme na dvojkolesové kone, aby sme s jednou malou prestávkou dorazili až k bufetu Shimano, miestu to nášho ranného stretnutia. Lúčime sa s Hankou, robíme si navzájom chúťky na večeru a ďakujeme si za pekný výlet. Super bolo.

Čestný paroh Mladého srnca: Laure. Bojí sa búrok a napriek tomu to ráno nevzdala.

Foto

/0 Podľa komentárov/od
,

Cyklovychádzka na Biely kríž

Cyklovychádzka – nedeľa 3.6.2012, 10:00

 Foto

Miesto stretnutia : Bratislava, Červený most

 

Trasa: Červený most – Kačín – Malinský vrch – Malý Slavín – Bystrické – Biely kríž – Rača

Vzdialenosť: cca. 18 km

Trvanie: cca. 2:30

Prevýšenie: cca. 350 m

 Predpoveď počasia: Teplota 14 až 16 °C, oblačnosť veľmi vysoká, zrážky predbežne nízke.

 Kontakt: Mário 0908126006

Správa z cesty:

Povinný ranný pohľad z okna nás núti, aby sme sa obliekli teplejšie, lebo Kamzík je zahalený hmlou, z ktorej by teoreticky mohlo aj zapršať. Naozaj je trochu chladno. Presne o desiatej sme pod Červeným mostom, Janka s Milanom a Ivan sú už tam. Dozvedáme sa, že Janka nás prišla iba pozrieť a fujazdí naspäť, lebo kopcovitý terén jej deformuje lýtka a nerobí jej dobre na pľúca. Nevoľky sa s ňou teda lúčime a uháňame smerom na Kačín. Najdivokejším jazdcom je samozrejme Laura. Kým my chlapi ideme pekne v trojzáprahu a rozprávame sa o životne dôležitých veciach, Laura pred nami šliape do pedálov a za každou zákrutou na nás povzbudivo mrká, že nech sa neopúšťame, že už je to len kúsok.
Na Kačín prichádzame okolo trištvrte na jedenásť. Snažíme sa jesť prinesené keksíky a zalievať ich vodou z cyklistických fliaš, ale Ivan sa púšťa do rozprávania svojich zážitkov z potuliek po Karpatoch a naše prežívanie aj prežúvanie je často prerušované vyvaľovaním očí, neveriacky otvorenými ústami alebo nezastaviteľným smiechom. Ivan sa nad nami nakoniec zľutuje a prestáva chrliť jeden neuveriteľný príbeh za druhým. Zneužívame túto rečnícku pauzu a pokračujeme v jazde smerom na Druhý kameňolom. Zmenili sme pôvodnú trasu, pretože lesné cesty by mohli byť zablatené a vodnaté.
Cesta pokračuje okolo Červeného kríža, kde nás Milan fotí priamo v nebezpečnej zákrute a sám ostáva opustený na samom konci peletónu. Nasadzuje však tajné rezervy a o malú chvíľu nás dobieha a dokonca predbieha! Naozaj nevídaný výkon. Zaslúžil by si zaň Čestný paroh Mladého srnca, ale nechajme sa radšej prekvapiť.
Po štyroch strmých stúpaniach, z ktorých každé vyzeralo ako posledné, sa nakoniec vynárame na turistickej križovatke Biely kríž. Kopec je obsypaný cyklistami, sú rozložení na celej lúke. Ležia, jedia, pijú kofolu, odpočívajú…Pridávame sa k nim, dávame si ľahký nedeľný obed a zapíjame ho kofolou (Ivanovu vineu taktne premlčím, pretože ma podplatil salámovým chlebom s uhorkou, mňam). Ešte spoločná fotka pod turistickým rozdeľovníkom a lúčime sa s Ivanom pretekárom, ktorý nám vzápätí mizne pod kopcom.
Cesta späť je mimoriadne oddychová, skoro stále klesáme a tak našou hlavnou starosťou ostáva obdivovanie prírody a príjemný rozhovor. Okolo druhej sme na Patrónke, ešte hodinka nás delí od domu. S Milanom sa lúčime pod Prístavným mostom. Počasie sa nakoniec mimoriadne vydarilo a vydaril sa aj výlet. Ďakujem za účasť aj za výkon, ktorý sme spolu podali.

Čestný paroh Mladého srnca: Ivanovi. Cestou sme síce miestami zavoňali zápach spáleného titánu, ale vyšiel s nami na Biely kríž aj napriek umelému kĺbu. Prilbu dolu.

Foto

/0 Podľa komentárov/od

Vychádzka na Záruby

Vychádzka – nedeľa 27.5.2012, 10:00

Foto

Miesto stretnutia : Smolenice, zámok

Trasa: Smolenice, zámok – Čertov žľab – Záruby, sedlo – Záruby – Záruby, sedlo – Čertov žľab – Nad Vlčiarňou – Vlčiareň – Smolenice, zámok

Vzdialenosť: cca. 9 km

Trvanie: cca. 3:30

Prevýšenie: cca. 500 m

Predpoveď počasia: Teplota 18 až 21 °C, oblačnosť veľmi vysoká, zrážky predbežne do 60 mm, ale s nízkou pravdepodobnosťou (to znamená, že môže liať ako z krhly, ale asi ani nemusí).

Kontakt: Mário 0908126006

Doprava: Musíme sa natlačiť do áut.

Poznámka: Ak bude strašne škaredo, pôjdeme alternatívnu menej náročnú trasu.

Správa z cesty:

Ráno nakladáme Ivetku a vyrážame autom smerom do Smoleníc. Pár minút po desiatej mi volá Pali, že sú na mieste a že sa tam konajú cyklistické preteky, tak nech vyjdeme autom až po zámok. Meškáme. Auto nechávame na parkovisku medzi stromami a poza cyklistickú trať vychádzame k zámku. Všetci okrem Hely sú už tu. Hela prichádza pár minút po pol jedenástej, parkuje, prezúva sa, kupuje si nás jahodami z vlastnej záhrady. Medzitým sa rozprávame s Danom a s jeho priateľkou, ktorí sa prišli pozrieť na cyklistické preteky. Okolo trištvrte na jedenásť vyrážame smerom na Záruby.
Cesta nám ubieha v príjemnom rozhovore, počasie máme skvelé, trochu silné slnko mierni košatý zelený les. Na čele výpravy sa ženú Mimi s Helou. Reneé, moja neter, kontroluje celú skupinu, behá od začiatku na koniec a zase späť a s každým sa stihne výdatne porozprávať. Prvé turistické bolesti sa objavujú u Jojky, zatiaľ ich zaháňa nájdenou opornou palicou.
Čertov žľab, sedlo Záruby…pomaly vystupujeme na najvyšší vrch Malých Karpát. Sme hore, tešíme sa, robíme skupinové foto, zapisujeme sa do horskej knihy. Na malej pohostinnej lúke pod vrcholom robíme obedovú prestávku. Opticky to vyzerá tak, že moja rodina, t.j. mama Hela, sestra Mimi, jej priateľ Emil a moja neter Reneé sa oddelíme od zvyšku skupiny a obedujeme osamote. Mysľami a srdcami sme však stále všetci spolu, sem tam na seba mrkáme a kývame si.
Pali dostal nápad, že či by sme nezašli ešte kúsok po hrebeni na hrad Ostrý kameň a nepripomenuli si Bélu, našinca, ktorý umrel na infarkt na túre na Záruby z opačnej strany. Po obede sa teda presúvame po hrebeni k zrúcanine. Cesta je dosť nebezpečná, hlavne v miestach, kde opúšťame značený chodník a kde nám cesta pomaly ale isto mizne v skalách. Sebaisto sa však vraciame na červenú značku a vchádzame medzi rozvaliny. Bélov pomník je mierne schátralý. Pali nám opisuje, ako k tej tragickej udalosti došlo. Žiadna sranda, poviem vám.
Prijímame spoločné rozhodnutie, že sa nebudeme vracať po hrebeni na Záruby a pôvodnou cestou dolu, ale že zídeme s Ostrého kameňa a po modrej sa údolím vrátime zboku do Čertovho žľabu a späť do Smoleníc. Hela, Vierka a Jojka nás opúšťajú a pokračujú širokou dvojkoľajovou lesnou cestou, my ostatní poctivo strmo klesáme po červenej. Pod lesom volám Hele, kde sa asi nachádzajú, upokojuje ma, že rýchlo prišli na svoj omyl a už sú nám v pätách. Opäť sme sa poučili, že ťažšia cesta vedie dobrým smerom.
Čas nám pokročil a opúšťajú nás Hela, Mimi, Emil a Reneé, pretože majú na večer naplánovaný koncert Lucie Bílej v Nitre. Ostatní pokračujeme pomerne voľným tempom smerom k Čertovmu žľabu. Ideme nádherným bukovým lesom s obrovskými stromami a so stovkami červených myší pod vlaňajšími listami.
Klesanie od Čertovho žľabu k smolenickému zámku nemá konca. Do zámockého parku vchádzame o 17:00, tri hodinky hore dolu. Všetci vládzeme chodiť, tak si blahoželáme k šťastnému zakončeniu cesty a vyrážame smerom do Bratislavy. Všetko bolo tak, ako malo byť, pretože Mimi s Reneé na koncert Lucie Bílej prišli neskoro, vďaka čomu si ich Lucie okamžite všimla a darovala Reneé podpísané DVD. Priatelia, všetky veci sa dejú tak, ako sa diať majú.

Čestný paroh Mladého srnca: Jojke. Bojovala srdnato ako lev.

Foto

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Svätý vrch

Vychádzka – nedeľa 13.5.2012, 10:15

 Foto

Miesto stretnutia : Stupava, Trojičné námestie

 

Trasa: Stupava – Klčovanice – Svätý vrch – Bystrické – Zbojníčka – Rača

Vzdialenosť: cca. 14,5 km

Trvanie: cca. 4:00

Prevýšenie: cca. 445 m

 

Predpoveď počasia: Teplota 14 až 20 °C, oblačnosť stredne vysoká, zrážky predbežne do 10 mm, ale s nízkou pravdepodobnosťou (to znamená, že môže liať ako z krhly, ale asi ani nemusí).

 

Kontakt: Mário 0908126006

Doprava: Odjazd 9:30 z aut. stanice Mlynské Nivy v Bratislave, nást. č. 64, príjazd do Stupavy (aut. zastávka Dom dôchodcov) 10:12

Poznámka: Ak bude pekné počasie a natrafíme cestou na vľúdne ohnisko, môžeme rozložiť oheň a posedieť si pri ňom. Pre istotu pribaliť kus slaniny a chlebík.

Správa z cesty:

Ráno mi volá Ľubka a oznamuje, že nastúpi na Patrónke. Okrem nej sa zatiaľ nikto neozval, tak sme sami zvedaví, koľko nás nakoniec bude. Na Nivách nastupujeme sami dvaja, na Patrónke sa k nám pridáva sľúbená Ľubka s Jergušom. Ešte je malá šanca, že sa k nám niekto pridá v Stupave. Tak nie, sme tu len my štyria.
Posilníme sa pred cestou sladkým pečivom, urobíme úvodné foto a vyrážame poza stupavské humná smerom na Svätý vrch. Počasie je ideálne, je pekný slnečný deň, ale nie moc teplo, dokonca v lese je pomerne chladno. Preto sa hneď po prvom výstupe prezliekame do suchšieho a teplejšieho. Ľubka si na chvíľu diskrétne odskakuje do lesa a robí dobre, pretože o pár metrov sa nám do cesty postaví ceduľa s nápisom Zákaz odkladania biologického odpadu! Fuh, to bolo fakt v poslednej chvíli…
Jerguša so zdatným sokolím zrakom aj s mimoriadnou ambíciou horského vodcu pasujeme do úlohy veliteľa výpravy. Od tohto momentu pyšne vykračuje na čele a bezohľadne nás ženie divočinou. Míňame rozkvitnuté agáty, lastovičníky, hluchavky, chvíľu nás sprevádza zvedavá veverica, sem tam sa mihne aj nejaká zvedavá myš. Príroda žije, vtáci nôtia, aha!…ďalšia veverica…
Míňame jednu kaplnku a jeden pamätník, potom na pokyn novopečeného veliteľa chvíľu odpočívame na zvalenom buku. Stretávame niekoľkých cyklistov a turistov, Jerguš sa s každým porozpráva ako so starým známym. Je dobré mať takéhoto priateľského vodcu.
Okolo pol druhej dávame obedovú prestávku pri rozdeľovníku Bystrické, odtiaľ nás potom povedie zelená značka smerom do Rače. Opekať nebudeme, stále je pomerne chladno, tak si aspoň nakrájame slaninu a Ľubka vybalí domáci proviant. Navzájom sa núkame a hodujeme. Vedľa na lúke sa rozkladá druhá partia turistov s dvomi psami. Obaja vyzerajú, že naša slaninka sa im celkom pozdáva, a starší labrador nakoniec naozaj neodolá, dorúti sa k nášmu stolu a zlupne nám šupku zo slaniny na jeden hlt. A aby nám nebolo náhodou ľúto, tak to zaje polkrajcom chleba, len tak mľaskne. Mimoriadne drzý pes, dovolím si preblesknúť mysľou.
Pomerne sýti pokračujeme smerom do Rače. Jerguš si cestou ešte pokecá s policajtmi o tom, že sme turisti a že sme čistotní, že sa nás nemusia báť. Na rozlúčku im zakýva, s čím sa Ľubkina rebelantská povaha len s námahou vyrovnáva.
Z Rače nás berie električka č. 3 do mesta, Ľubku s Jergušom do McDonaldu na neskorý obed a nás domov. Naozaj pekný výlet, tešíme sa na ďalšie.

Čestný paroh Mladého srnca: Ľubke za prelomenie rodinného bojkotu a za vytrvalosť.

Foto

/0 Podľa komentárov/od

Vychádzka na Pánovu lúku

Vychádzka – nedeľa 6.5.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Bratislava Rača, zast. električiek Detvianska

 

Trasa: Detvianska – Vypálenisko – Pánova lúka – Marianka

Vzdialenosť: cca. 10,5 km

Trvanie: cca. 3:00

Prevýšenie: cca. 405 m

 

Predpoveď počasia: Teplota 16 až 22 °C, oblačnosť stredne vysoká, zrážky predbežne drobné.

 

Kontakt: Mário 0908126006

Doprava: MHD

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Kolibu

Vychádzka – nedeľa 29.4.2012, 10:00

 FOTO

Miesto stretnutia : Bratislava, Pri Červenom moste

 Trasa: Pri Červenom moste – Kamzík, lúka – Pod Chlmcom – Pekná cesta

Vzdialenosť: cca. 8 km

Trvanie: cca. 2:30

Prevýšenie: cca. 280 m

 Predpoveď počasia: Teplota 18 až 22 °C, oblačnosť vysoká, zrážky predbežne drobné.

 Kontakt: Tomáš 0917467621

Doprava: MHD

 Rukovoditeľ (vodca) Mladých Srncov Mário poveril vedením expedície svoju predĺženú ruku – Tomáša. Stretli sme sa v akurátnom počte, v akurátnom počasí a v akurátnom nastavení. Kráčajúc, zahĺbení v rozhovoroch riešiacich chod sveta, nekonečno vesmíru a preberaním bulvárnych klubových tém, zatiaľ naše podvedomie naberalo sýtosť sviežej zelene prežiarenej horúcim slnkom, tóny spevavého vtáctva a pľúca nasávali originálny kyslík. Nazbierané podvedomé vnemy zúžitkujeme počas sivých upršaných dní v divokom, hlučnom cvale veľkomesta. Cenu Mladého srnca za unikátne zásluhy bola udelená Jozefovi, ktorý sa nečakane stal pred predĺženou rukou Tomáša (predĺžená ruka Mária). Jozef vzal nezištne situáciu pevne do svojich rúk, keď sa v úplnej nahote prejavil Tomášov orientačný nezmysel. Ukázal expedícii správny smer a zachránil ju pred zídením na krivé chodníčky.

Tomáš Ď.

FOTO

/0 Podľa komentárov/od

Opekačka v Slnečnom údolí

Opekačka – nedeľa 22.4.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Limbach, Jurki pumpa

 

Miesto konania: Chata a ohnisko u Zuzky, A2

 

Predpoveď počasia: Teplota 12 až 19 °C, oblačnosť mierna až vysoká, zrážky predbežne drobné až žiadne.

Kontakt: Mário 0908126006

Doprava: autami.

Poznámka: Zuzka sa podujala, že nakúpi základnú batériu požívatín a vôd, na ktorú sa bude na mieste robiť verejná zbierka. Platí sa v hotovosti. Okrem toho vraj máme k dispozícii vodu z miestneho zdroja a drevo z miestneho lesa. Treba si priniesť športové náčinie, kolujú také chýry, že sú nachystané rôzne súťaže a priateľské športové súboje.

Účastníci: Zuzka, Tomáš, Mišo, Janka, Miška, Janko, Ľubka, Vlado, Šimon, Jerguš, Alo, Soňa, Jožko, Vojto, Daniela, Hanka, Rudo, Blaženka, Peťo, Laura, Mário, Monti, Lassie, Audrey, Rony + dve mačky

Správa z cesty:

Z Bratislavy vyrážame o štvrť na desať, idú s nami Rudo s Blaženkou a Peťo. Na pumpu Jurki v Limbachu vchádzame v predstihu, ale nie sme prví, už na nás máva naširoko usmiata Hanka a Vojto. Postupne sa objavujú ďalšie posádky, na pumpe začína byť pomerne tesno. Prichádza horský motovodca Tomáš, čakáme ešte na Jožka. Tak, zdá sa, že sme všetci, namáhavý horský prejazd sa môže začať. Za Limbachom vchádzame na lesnú cestu a teperíme sa do kopca. Autá sa potia, ale nevzdávajú sa, bojujú, fučia…Prechádzame okolo odstaveného a mierne začudovaného cyklistu, ktorý chcel určite pôvodne pustiť jedno auto a nečakal, že ho obehne 7 naložených korábov.
Pri chalupe nás víta naším počtom pôvabne zaskočená hostiteľka Zuzka. Zaparkujeme a rozpŕchneme sa po jej malom hospodárstve. Má to tam naozaj pekné, malá poschodová chatka s verandou, záhradné posedenie a ohnisko, v lese latrína a pod chatkou v údolí potok s relatívne pitnou vodou. Jediný faktor, ktorý kazí dojem z panenskej prírody, je les plný áut.
Robí sa káva a podávajú sa koláčky. Partia nedočkavcov vyráža do lesa na opekacie palice. Drevo je nachystané, Tomáš sa nedal zahanbiť. Škoda len, že pri ostrení opekacej palice sa mu akosi šmykla ruka a nožom si preťal elegantnú jarnú vetrovku. Chvalabohu, že ju mal na sebe, inak by vyzeral ako Rambo na konci filmu.
Ešte sa chvíľku vyvaľujeme na slnku, potom dôstojne sa strkajúc a ponáhľajúc prechádzame k ohnisku. V ponuke sú špekáčiky, slanina, klobása a celá tácka zeleniny. Opekáme, džavoceme, jeme, opekáme, jeme, džavoceme, jeme, džavoceme…Jerguš po Ľubkinom upozornení dospieva k poznaniu, že Janko nie je vec, ale živý človek. Pevným hlasom nám to oznamuje, aby sme vedeli, že mu to je úplne jasné.
Dvaja Zuzkini psi dostávajú domáce väzenie a hulákajú na nás z chatky. Audrey je priviazaná o strom a okolo nej pobehuje Rony. Najprv sa zdá, že sa len tak kamarátsky hrajú, hlavne Audrey je mimoriadne pozorná, keď sa s Ronym v papuli prevaľuje na zemi zboka na bok. Potom sa však Rony pri jednom nájazde od chrbta prezradí. Zvrhlík je to! Však Audrey ešte nemá dva roky!
Rudo vyťahuje mandolínu a brnká nápevy ľudových piesní a šlágrov. Vybaľujem teda aj gitaru. Miška sa najprv naučí hrať kohútika jarabého, potom si zahráme všetky (obidva) muránske hity. Nakoniec Mišo vyťahuje spevníky a ideme pekne po poradí. Pridáva sa aj Vojto. Nedvěd, Wabi Daněk, Michal Tučný, Elán, Kryl, staré trampské odrhovačky ako Ruty šuty…
Bohužiaľ začína byť zima a ľudia sa pomaly rozchádzajú. A ešte aj párkrát kvaplo. Na pečené zemiačky nečakáme, odchádzame aj my do tepla. Podľa neskorších informácií sa zvyšok účastníkov premiestnil do chatky a pokračoval v príjemnom posedení. Dúfam, že dakedy zopakujeme.

Čestný paroh Mladého srnca: Zuzke a Tomášovi za pozvanie aj za skvelú prípravu.

/0 Podľa komentárov/od

Veľkonočná vychádzka

Vychádzka – pondelok 9.4.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Bratislava Rača, zast. električiek Detvianska

 

Trasa: Rača amfiteáter – Vypálenisko – Panova lúka – Malinský vrch – Marianka

Vzdialenosť: cca. 9,1 km

Trvanie: cca. 2:30

Prevýšenie: cca. 215 m

 

Predpoveď počasia: Teplota 8 až 14 °C, oblačnosť mierna až vysoká, zrážky predbežne nijaké.

Kontakt: Palo 0915618708

Doprava: MHD do Rače, z Marianky do Bratislavy autobusom, odjazd 14:09.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Skalnatú

Vychádzka – nedeľa 1.4.2012, 9:15

Foto 

Miesto stretnutia : Bratislava, aut. stanica Mlynské Nivy, nástupište č. 43

 Trasa: Zochova chata – Panský dom – Čermák – Skalnatá – sedlo Javorina – Staré bane – Pernek

Vzdialenosť: cca. 12,6 km

Trvanie: pochod cca. 4:00 h, s dopravou max. 8:30 h

Prevýšenie: cca. 450 m

 

Predpoveď počasia: Teplota 8 až 10 °C, oblačnosť mierna až vysoká, zrážky predbežne nijaké.

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Prechod cez Malé Karpaty, nedá sa ísť autom.

Účastníci: Pali, Klaudia, Laura, Mário

Správa z cesty:

Je slnečné, ale studené ráno. Obliekame si zimné veci a presúvame sa na autobusovú stanicu Mlynské Nivy. Okrem Paliho sa zatiaľ nikto neozval, tak sme sami zvedaví, koľko sa nás nakoniec zíde. Nastupujeme do autobusu, stále sme sami dvaja. Pali hlási, že kvôli ČSOB Maratónu príde neskôr. Snažím sa teda zakecať šoféra, aby si nevšimol, že nejakú tú minútku dve meškáme. Pali nakoniec stihne nastúpiť, v Rači sa k nám pridáva aj Klaudika a mierime do srdca malokarpatskej divočiny. V autobuse spoznávame nové psie plemeno, tzv. Erdel teriér. Obrovské huňaté psisko. Z neba padajú zvláštne kvetné lupienky, čudujeme sa, že voľáko skoro opadávajú kvety. Nakoniec zistíme, že je to sneh. Ehm, už je jar?
Sme na mieste. Sneží čoraz hustejšie. Nenápadne sa pozerám na svoje letné turistické boty. Zlovestne na mňa gánia. Je aj dosť blata, zatiaľ sa dá prejsť. Po nejakej trištvrte hodinke vychádzame na Čermákovú lúku, ľudí je dosť málo, asi ich odradil chlad. Pokračujeme ďalej po červenej smerom na Skalnatú. Zdolávame strmý kopec, ako prvý vystupuje na vrchol mladý srnec Pali. Výhľad je poskromnejší, všade okolo sa váľajú mraky a sypú na nás vločky, ktoré vyzerajú ako polystyrén. Šuhaj zo spriatelenej turistickej skupiny nám robí dokumentačné foto. Teraz už sneží tak, že nie je vidno absolútne nič. Celkom romantické. Zaznamenávame aktuálnu poveternostnú situáciu do horskej knihy a pokračujeme smerom na Pezinskú babu. Cesta po hrebeni je pekná, v lese je ticho a počuť iba padajúce páperie. Oproti idúci cyklista nám praje šťastné a veselé.
V Sedle pod Javorinou si dávame prestávku na občerstvenie, Laura ponúka svoj najnovší výtvor, cesnakovú fašírku. Je nepríjemná zima, krehnú nám ruky, nosy aj uši, tak sa rýchlo posilníme a pokračujeme smerom na Pernek. Keď zostúpime pod magickú hranicu 400 m.n.m, náhle vykukne slnko a oprie sa nám celou silou do chrbtov. Okamžite odpúšťame nebesiam, že na nás pred chvíľou zoslali takú ukrutnú pľušť, a zabratí vo veselom džavote schádzame do mestečka. Práve v momente, kedy sa rozhodujeme, či ísť alebo neísť na kofolu, sa spoza rohu vynára autobus do Bratislavy a unáša nás domov. Je pol tretej, riadne sme si švihli. Pali s Klaudiou sa lúčia na Patrónke, my pokračujeme na Mlynské Nivy. Sme príjemne unavení a vyštípaní.

Čestný paroh Mladého srnca: Palimu za majstrovsky načasovaný úvodný dobeh do autobusu.

Foto

/0 Podľa komentárov/od