Vychádzka – 1.10.2017, 12:00

 

Miesto stretnutia: Karlova Ves, zastávka električiek Borská

Trasa: Karlova Ves, obchodný dom – Jezuitské lesy – Karlova Ves, Kútiky

Vzdialenosť: cca. 5 km

Trvanie: cca. 2 h

Prevýšenie: cca. 150 m

Počasie: teplota cca. 16 °C, oblačno, okolo obeda je zatiaľ hlásená vyššia pravdepodobnosť zrážok, treba si zobrať slušivé lesné parazóliky alebo nepremokavejšie vetrovky s kapucňami a nejakú odolnú obuv

Doprava: MHD

 

Kontakt: Mário – 0908 126 006

 

Poznámka: Nenáročná prechádzka karloveskými lesmi. Na Veľkej lúke nad Dlhými dielmi sa môžeme pokochať prípadným výhľadom a dať si nejaké prinesené občerstvenie a po návrate do Karlovky môžeme zbehnúť do Parku SNP (Líščie údolie), budú tam Karloveské hody. O 14:00 je na programe vystúpenie FS Dolina (zaujímavé napr. pre Zborcov), o 14:30 piesne pre deti v podaní Fíha Tralala atď. (https://www.karlovaves.sk/sluzby-obcanom/podujatia/karloveske-hody/).

Účastníci: Janka, Mišo, Vlado, Eva, Peťo, Heňo, Jožo, Danka, Andrea, Mário, Dorka, Dodo

 

Správa z vychádzky :

Na miesto stretnutia sa vezieme z Dúbravky Jožovým bielym bleskom. Laura s nami ide iba po parkovisko, potom sa ponáhľa na koncert do Žiliny. Na mieste stretnutia vidíme zatiaľ Heňa s Peťom a je tam (dobre vidím?) aj Andrea, huhuu, písala, že príde, tak to sa teda teším.
Jožkovci so psami ostávajú na slniečku a na tráve a ja idem presondovať situáciu. Postupne prichádzajú (dobre vidím?) Eva, huhuu, sľubovala, že príde, tak to sa teda teším, Vladino a nakoniec Mišo s Jankou. Je čas na odchod, prebehneme teda na druhú stranu, urobíme si úvodné foto a vyrážame do betónovej džungle.
Vyšlo nám ukážkové počasie, celý čas svieti slnko a je aj pomerne teplo. Z Dlhých dielov sa presúvame do lesa a kráčame, až kým nezbadáme po ľavici Veľkú lúku. Je voľáka zarastená a vôbec nepôsobí prívetivým dojmom, ale aj tak si tam nájdeme relatívne útulné miestečko a rozložíme si tam obedňajší proviant. Kolujú moje hrušky a Mišove obrovské jablko, ktoré sa bez problémov dalo naporcovať na 12 kúskov, lenže keďže čivavy jabĺčko nemôžu, niektorým sa ušlo aj dvakrát, nechcem ukazovať prstvom.
Peťo nás taktne upozorňuje, že ak chceme stihnúť vystúpenie FS Dolina, je najvyšší čas, aby sme sa pohli. Zabúdame teda na pekné výhľady a vnárame sa hlbšie do lesa. Zarozprávaní si dávame najbližšiu pauzu až kúsok nad Jezuitskými lesmi a potom pokračujeme bez prestávky až do Karlovky. Folklór sme nestihli, ešteže sme členov súboru videli za plotom nejakej školy pri fotení. Volá Ľubka, že program na Karloveských hodoch sa mení a že namiesto Čekovského príde nejaký projekt Martina Valihoru. Má to však byť až o štvrtej, takže si dávame rozchod a na hodoch sa zastavujeme iba kvôli Danke, ktorá má neodolateľnú chuť na makovú lokšu. Jožo má chuť na makovú štrúdľu, ale nemá ju v programe, tak mu ju Danka pre istotu zabudne kúpiť. Fujazdíme domov a Dorka s Dodkom sú sklamaní, že nedostali aspoň jedno dobre omastené kačacie stehienko.
Pane, ďakujeme ti za počasie, za dve čistonové turistky aj za všetkých, ktorí s nami boli, chceli byť alebo bárs aj nechceli byť.

Čestný paroh :

Evke. Prišla, aj keď má doma sťažené podmienky, prešla celú trasu bez zaváhania a niesla na chrbte pozitívny batoh Keep Smile.

FOTO

Vychádzka – 10.9.2017, 10:00

 

Miesto stretnutia: Primaciálne námestie, Bratislava – Staré mesto

Trasa: Primaciálne námestie – Hlavné námestie – Františkánske námestie – Biela ulica – Michalská – Klarisky – Ventúrska – Hviezdoslavovo námestie – Reduta – Esterházyho palác

Trvanie: cca. 3 h

Počasie: teplota 16 – 20 °C, oblačno, okolo obeda je zatiaľ hlásená vyššia pravdepodobnosť zrážok, treba si zobrať slušivé mestské parazóliky

Doprava: MHD

 

Kontakt: Marianka – 0917 748 734

 

Poznámka: Nenáročná prechádzka starou Bratislavou s možnosťou návštevy výstavy Nech šije o móde za socializmu s dobovými ukážkami. Obedovať sa bude zrejme individuálne, takže na zahryznutie stačia drobnosti. Keby niekto zabudol na vodu, určite sa bude dať niekde dokúpiť.

Vychádzka – 20.8.2017, 10:00

 

Miesto stretnutia: Pod Červeným mostom na začiatku parkoviska nad Partizánskou lúkou

Trasa: Pod Červeným mostom – Kačín – Pod Červeným mostom

Vzdialenosť: cca. 11 km

Trvanie: cca. 3,5 h

Počasie: teplota 20 – 24 °C, oblačno, pršať má zatiaľ iba ráno

Doprava: MHD

 

Kontakt: Monika – 0908 741 389

 

Poznámka: Nenáročná prechádzka bratislavským lesom, zastávka na občerstvenie na Kačíne, papáme, čo si prinesieme. Možno bude po daždi, treba si obuť niečo nepremokavé, čo sa môže výdatne zablatiť a dá sa ľahko umyť (gumáky, kroksy…).

Túra 08.07.2017 (pozor sobota!) – Schneeberg

Miesto stretnutia :

AT Sanatórium 7:00. Presun autami (150 km) nám zaberie cca 2 hodiny. Potrebná AT diaľničná známka (10 dňová za 8,90 EUR).

Trasa A (9.5 km, prevýšenie 850m, veliteľ Marcel R.) :

Zaparkujeme v lyžiarskom stredisku Puchberg am Schneeberg / Losenheim a štvorsedačkovou lanovkou sa vyvezieme na Edelweißhütte (1235 m). Spiatočný lístok stojí 10 EUR, detský 5 EUR, jednosmerný 5 EUR. Sedačka premáva od 8:30 do 17:00.

Z Edelweißhütte sa vydáme po vrstevnici na Rieshütte (1430 m) a odtiaľ po okraji známej skialpinistickej trasy Breite Ries na hrebeň. Výstup je trošku náročnejší. Na niektorých miestach je šotolinový povrch a sem tam sa treba pridŕžať rukami skál. Na vrchol Kaiserstein (2061 m) by sme mali doraziť cca za 3.5 hodiny. Na chate Fischerhütte je možnosť občerstvenia – tu si dáme spoločný obed. Ak budeme v časovom pláne prejdeme s B skupinou na vrchol masívu Schneeberg – Klosterwappen (2076 m). Na Edelweißhütte sa vrátime po turistickom chodníku Fadensteig. Cesta nadol zaberie cca 2 hodiny. Zostup vedie po skalnom teréne a je dosť náročný na kolená! Z Edelweißhütte voliteľne opäť lanovkou alebo peši.

Trasa B (7 km, prevýšenie 250m, veliteľ Štefan S.) :

Zaparkujeme v mestečku Puchberg am Schneeberg. Odtiaľ sa vyvezieme vláčikom Schneebergbahn (http://www.schneebergbahn.at) na Hochschneeberg (1800 m). Spiatočný lístok stojí 37 EUR, detský 17.5 EUR, dôchodcovia nad 62 rokov 32 EUR. Lístok sa dá rezervovať / kúpiť vopred cez internet – odporúčané, nakoľko na mieste sa často dosť dlho čaká, resp. je vypredané. Cestou vláčikom trvá 40 minút a je na nej niekoľko zastávok. Na zastávke Baumgartner Haltsetlle sa dajú kúpiť výborné domáce pečené buchty s lekvárom.

Z konečnej zastávky vyrazíme ku chate Damböckhaus (1810 m) a od nej na Fischerhütte (2049 m) kde sa stretneme so skupinou A. Výstup by nemal zabrať pohodovým tempom viac ako 1.5 – 2 hodiny. Spolu so skupinou A prejdeme po hrebeni na Klosterwappen (2076 m) a odtiaľ zostupom po zatrávnenom svahu späť na Hochschneeberg.

Počasie : teplo, hore na Schneebergu bude cca o 7-10 stupňov chladnejšie ako v Bratislave.

Doprava : autami

Kontakt :

Skupina A – Marcel +421-903-705083,  marcel@rebro.sk

Skupina B – Štefan +421-0903-266711, szasz@rempo.sk

 

Hlavná skupina :

Ľubka, Janka, Erika, Ivanka, Ninka, Ivan, Peter, Rišo, Vlado, Michal, Paľo, Jožo, Marcel

 

Vrchlový team :

Monika, Štefan

 

Podporná skupina :

Mário, Laura, Anička

 

Správa z vychádzky :

Nápad na túto akciu vznikol na januárovej vychádzke na Čmelok. Organizácie sa ujal Marcel. Vraj je tam ako doma a pozná ten kopček rovnako dobre ako cestu na klub. No uvidíme.

 

Príprava na túru začína už v pondelok na klube. Rieši sa najpodstatnejšia zložka každej expedície – zásobovanie a teda stravovanie. Pôvodný plán založiť výškový stravovací tábor na Fischerhütte sa ruší a prechádzame na 100% autonómny režim zásobovania. Marcelovi, ktorý vyrazil preskúmať terén v týždennom predstihu, túto skutočnosť pre istotu oznamuje takmer každý člen výpravy s prístupom k internetu. Michal sa dokonca ponúka, že mu s Jankou pripravia jeho obľúbené lepeňáše. Ak by náhodou v Rakúsku nebol tento rok dostatok špaldového chleba.

 

Odchod je naplánovaný na pomerne netradičný čas – 7:00 a aj na netradičný deň – sobotu. Logistika dopravy prebieha bez problémov a kolóna vyráža smer Viedeň a ďalej do mestečka Puchberg am Schneeberg. Mário si tento krát neaktivoval v GPS režim „The most funny route“ a tak je presun bez problémov. O deviatej sme presne podľa plánu na parkovisku vláčika Salamanderbahn.

 

Ako v vždy začíname spoločným prezenčným foto. Vrcholový team v zložení Monika a Štefan študuje detaily výstupovej trasy a dohadujeme si orientačný čas stretnutia na chate Fischerhütte. To je tá čo na nej nebudeme obedovať. 13:00 znie prijateľne pre obe družstvá. No uvidíme.

 

Vrcholový team vyráža a zvyšok sa presúva do dedinky Losenheim. Sedačkovou lanovkou si ušetríme hodinu výstupu cez les a zhromažďujeme sa pod chatou Edelweißhütte . Tu sa od nás oddeľuje podporná skupina vedená s Máriom. Hlavná skupina vyráža cez terasu chaty (na ktorej tiež nebudeme obedovať) na chodník vedúci traverzom k nástupu. Plán je o štyri hodiny dosiahnuť vrchol. No uvidíme.

 

Prístupový chodník vedie buď po rovine, alebo z kopca. Vyzerá to fajn. Len Ivan ako skúsený horolezec splieta čosi o strate výšky. Po hodine cesty lesom prichádzame do kotla Breite Ries. Marcel nadšene vysvetľuje, ktorý žľab sa dá ako zlyžovať. Ostatní chápavo prikyvujú alebo len nechápavo krútia hlavou. Ivan nadšene vysvetľuje geologické zloženie kotla, spôsob jeho vzniku rotenziou kedysi dávno keď tu ešte plávali veľryby. Ostatní chápavo prikyvujú alebo len nechápavo len krútia hlavou. Len Rišo tvrdí že si to všetko ešte pamätá. Asi to nebolo až tak dávno.

 

Zahajujem výstup. Míňame Rieshütte a prichádzame na miesto prvého spoločného fotenia. Tu si dávame aj malé občerstvenie. Hodí sa. Podľa pozvánky by mal nasledovať náročnejší výstup šotolinou a sem tam sa budeme musieť pridŕžať ľavou rukou. Debaty utíchajú a každý si dychčí sám so sebou. Prestávky na oddych pribúdajú. Marcel sem tam mrkne na hodinky. Na otázky ako sme na tom odpovedá stále to isté „V pohode“. No uvidíme.

 

O dvanástej prichádza SMS od Moniky. Sú aj so Štefanom na vrchole. Nám chýba ešte 400 výškových metrov. Marcel znova študuje hodinky. Kontroluje čas, vzdialenosť, výšku, tep, tlak, rosný bod. Po dôkladnej analýze konštatuje, že sme trošičku, ale fakt len trošičku pomalší. Jozef aj vie dôvod. Výstup jednoznačne zdržuje čelo výpravy. Vždy keď ho týlová časť dobehne, postávajú, posedávajú, obkecávajú – skrátka motajú sa. Príčinu máme len východiska niet. Teda jedno východisko je pokračovať podľa plánu smerom nahor.

 

O pol druhej dosahujeme výšku 1800 metrov. Na skale je niečo ako vrcholová kniha. Len vrchol zatiaľ v nedohľadne. Zato pribúdajú pasáže, kde zapájame nielen obe ruky, ale pomaly aj zuby. Marcel fotí a tvrdí že toto si nejak nepamätá. Asi od posledného výstupu prestavali trasu a domontovali nejaké kamene. Dnes človek skrátka nemá žiadne istoty. Teda až na istiace laná. Tie si náš bergführer už pamätá. Len na ne nejako pozabudol. Respektíve si spomenul, že sú už úplne pod vrcholom steny. Našťastie má pravdu a o druhej hodine sme na hrebeni.

 

Na vrchol a chatu je to zhruba pol hodinka. Veľmi rezkej chôdze. Na tú chatu kde nebudeme obedovať. A už nie sme rezkí. Zasadá horská rada. Precvičíme si sčítanie cez desiatku. Dospievame k zisteniu, že ak chceme stihnúť lanovku o piatej musíme obedovať. Hneď a teraz. Zvolávame mimoriadnu komunitu a informujeme ostatných. Nikto neprotestuje.

 

Premiestňujeme sa do závetria a vyťahujeme zásoby. Tie naše. Lebo chata padla. Teda nie chata, ale konštrukcia. Teda nie konštrukcia chaty, ale tá naša. A v podstate nič nepadlo. Len ideme podľa katastrofického scenára. Ponúkame sa navzájom, sedíme na mäkkej západniarskej trávičke a je nám fajn. Zvyšok si povieme na klube, kamaráti …

 

Čestný paroh : udeľujeme pani Janke. Síce s nami nebola, ale pripravila nás na to čo sa stane. A v duchu bola s nami určite.

 

Fotky z túry :

http://marcel.rebro.sk/main.php?act=scan&dir=ats/965_schneeberg

 

Zapísal : Marcel, A2