Všetky príspevky k téme „Nedeľné vychádzky“

,

Cyklovýlet do Marcheggu, máj 2017

FOTO

Cyklovychádzka –14.5.2017, 10:00

Miesto: Devín, parkovisko pod hradom

Trasa: Devín – Devínska Nová Ves – Marchegg a späť
Vzdialenosť: cca. 30 km
Trvanie: cca. 4 hodiny
Počasie: Polooblačno, teplota 18 – 22 °C, zrážky sú zatiaľ kreslené až podvečer
Doprava: bicyklami
Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Cieľom cyklovychádzky je rezervácia bocianov v rakúskej dedine Marchegg. Máme overené správy od očitého svedka, že mladé bociany sú už na svete a nástojčivo sa dožadujú pozornosti pri kŕmení. Do areálu sa nedá vojsť s bicyklom, treba zobrať zámky na bicykle. Kedysi sa tuším platilo vstupné, teraz je vstup myslím bezplatný. V blízkej reštaurácii sa dá najesť. Treba sa ponatierať dobrým opaľovacím krémom, pri bicyklovaní je slnko zradné. Na hlavnú skupinu sa dá napojiť aj v Devínskej Novej Vsi, volajme si, keby dačo. Kto nebicykluje, môže prísť do Marcheggu autom cez Hainburg, predpokladaný príjazd cyklistickej skupiny je okolo 11:30.

Účastníci: Janka M., Miro, Milan, Janka K., Edita, Vlado, Hanka, Pišta, Peťo, Edo, Eva, Natálka, Lily, Mário, Laura, Anička, Jarka, Miška, Janko, Monika Š., Bohuš, Monika Ž.

Správa z vychádzky :

Na miesto stretnutia pod devínskym hradom prichádzame 10:08. Sypú sa ponuky na dochvíľnosť, veliteľ však našťastie zavelí, že odchod je 10:15. Záverečné prípravy, doplnenie vody, kompletizácia bicyklov a samozrejme neodmysliteľná spoločná fotka, ktorú Anička bojkotuje neúnavným behom okolo fotiacej sa skupiny.
Vyrážame. Po Most Slobody sa držíme pohromade, Edovci však potrebujú zastať a prikŕmiť a Anička sa s veľkým záujmom díva na blízke detské ihrisko. Velenie hlavnej skupiny teda DOBROVOĽNE preberá Vladino. Ešte nám zakývajú z mosta a uháňajú do Marcheggu.
Čerstvo sformovaná detská skupina nasadzuje nové tempo a po občerstvení a povinných hrách takisto pokračujeme k cieľu našej cesty.
Okolo dvanástej sme na mieste. Hlavná skupina, ku ktorej sa medzičasom pripojil Peťo, nás trpezlivo vyčkáva, keď sa však namiesto presunu k rezervácii bocianov rozkladáme na lákavej voňavej lúke, netrpezlivo sa zbalí a odchádza sledovať bocianiu show. Prichádza Jarka s deťmi. Anička sa vrhá na Mišku a už sa od nej viac-menej ani nehne.
Poobzeráme si bocianie hniezda najprv mojím a potom aj erárnym ďalekohľadom, ale jediné mláďatá sa dajú vidieť v domčeku pri vstupe do areálu, v ktorom majú výstup z webkamery monitorujúcej jedno z husto obývaných hniezd. Vraciame sa teda k bicyklom, pri ktorých sa medzitým objavila Monikina posádka, t.j. druhá Monika a Bohuš. Jarka s deťmi idú na pešiu turistiku po rezervácii a hlavná cyklistická skupina odchádza smerom do Bratislavy, pretože Miro sa ponáhľa a bola by škoda, keby sa ponáhľal sám.
Edovci a my ideme do blízkej reštaurácie na obed a stretávame tam Monikinu posádku. Svet je naozaj malý. Trošku sa porozprávame, trošku sa najeme, deti sa trošku pohrajú… Postupne vyrážame smerom domov všetci.
S Edovcami sa lúčime pri Moste Slobody a tešíme sa, že sme spolu mohli stráviť taký krásny deň. Pane, ďakujeme, že si sa k nám ako vždy zase pridal, že si nás celú cestu spájal a rozdeľoval a že si nás celý deň usmieval a tešil.

Čestný paroh :

Monike Š. Nebicykluje a aj tak prišla za nami a doviezla aj spoločnosť. Janke M. Prišla a bola celý čas za seba. A ešte jednu špeciálnu výkonovú prémiu pre Eda, ktorý vliekol jednu dcérku v sedačke a druhú vo vozíku a ešte vládal byť celú cestu vľúdny k manželke aj ku všetkým ostatným.

/0 Podľa komentárov/od
,

Májový kombinovaný výlet na Malý Slavín – 2017

FOTO

Tento pekný výlet s dlhoročnou tradíciou vznikol na základe myšlienky uctiť si pamiatku vojakov, ktorý padli pri oslobodzovaní Bratislavy. Po opekačke sme sa vždy zastavili pri pamätníku, položili k náhrobku poľné kvety a urobili sme si spoločné foto. Tentokrát sme akosi pozabudli na fotenie. Spôsobila to akiste dobrá nálada, ktorá vládla medzi nami.

Ako vždy, aj tentokrát sme vytvorili dve skupiny. Pešiaci vyrážali o 9:30 z Rače pod vedením Vladina Z. a cyklisti o 10:00 hod. od Vojenskej nemocnice pod vedením Milana P.. Cyklistov sa pozbieralo 14 kúskov. Poniektorí sa pridali po ceste, niektorí prišli ako sólisti z iných smerov. Cesta nám ubiehala bez problémov,  všetci sme zdolali aj náročné stúpanie pred koncom cesty. Potešil vynovený povrch asfaltu pred našim cieľom. Mário ťahal za sebou svoju milovanú záťaž bez reptania, ale Mišo predsa len vytušil, že je to aj na neho veľa a ponúkol sa mu s pomocou. Záverečné kilometre ťahal Máriov poklad, v podobe malej Aničky, usadenej v prívesnom vozíku, s blaženým úsmevom Mišo – teda obaja mali blažený úsmev, ale neviem prečo, Maťo trochu menej. Vytiahol aj to povestné záverečné stúpanie. V cieli nás už čakal rozložený ohník, ktorý založila rodinka piknikujúcich. Slušne sme pozdravili a poprosili, či by sme si nemohli prisadnúť. Ubezpečili sme ich, že budeme slušní. Prijali nás, ale to ešte netušili, že o chvíľu príde oveľa väčšia skupina našincov. Ale nakoniec sme to zvládli všetci k spokojnosti všetkých zúčastnených, tlačiacich sa pri ohnisku.

Zlatý pedál udeľujem Miškovi za iniciatívu, ktorú prejavil pomocou Máriovi a i za to, že mal na tvári stále úsmev.

Milan P.

Pondelok 1. Máj 2017

Peší oddiel

Trasa:             Rača (Detvianska ul.) – Amfiteáter Knižková dolina – Zbojníčka – Pánová lúka – Malý Slavín – U Slivu – Spariská – Krasňany (Pekná cesta)

Účastníci:       Alenka, Barborka, Luiza, Leo, Klaudia, Marcelka, Slávo, Bohuš, Eliška, Heňko, Saška, Sofinka, Zuzka, Lucia, Roman, Janka, Katka, Marta, Soňa, Zuzana, Heňo, Ivan, Jano, Jožo, Juraj, Miro, Vlado

 

Správa z výletu

Do východzej pozície v Rači sa na štart prvomájovej vychádzky zbiehame z rôznych smerov za využitia rôznych prostriedkov transportu. Viacnásobné prestupovanie si užili turisti prichádzajúci z mesta skrzevá výluky na električkovej trati. Ale nevadí – schádza sa nás tu habadej a po ceste nám budú kamaráti ešte aj pribúdať. Kvôli vykočíkovanej Bohušovej rodinke sa rozhodneme ísť cez Knižkovú dolinu po zelenej značke na Zbojníčku. Pri amfiteátri zisťujeme, že naše rozhodnutie nebolo celkom najoptimálnejšie, lebo tam práve štartovali nejaké cyklistické preteky a ich trasa viedla práve menovanou dolinou. Povieme si nevadí – zorganizujeme sa a na podivenie sa presúvame bez toho, aby sme niekomu zavadzali vo výkonoch a navyše sa pridávame k povzbudzujúcim okoloidúcim. To povzbudí aj nás a ani nevieme ako sa ocitneme pri studničke pod Zbojníčkou, kde sa naše cesty s Bohušovou kočíkujúcou partou na krátko rozchádzajú, nakoľko oni volia obchádzku po asfaltke. Ani táto ich voľba nebola najšťastnejšia, pretože chodník po modrej značke sa ukázal byť cestou zarúbanou a od konárov neočistenou. Nevadí – úspešne sa naše cesty opäť stretnú na Pánovej lúke a pod ňou sa k nám pridáva aj pri amfíku odklonivšia sa Klaudika, teraz už aj s dcérou Barborou a vnúčencami. K Malému Slavínu je to už kúsok. Tam sa zvítavame  s cyklistickou skupinou. Tých je o niečo menej a tak nemajú problémy sa porátať – Milanovi stačí spočítať počet kolies na bicykloch, vydeliť dvomi, pripočítať nejaké to dieťa a je to. Ale spolu je nás veru veľa, na jazyk sa tlačí „ako na prvého mája!“ Cyklisti boli (na počudovanie) rýchlejší a nám peším to aj dobre padlo, lebo stihli nanosiť nejaké to drevo na ohník, ktorý si nenápadne anektovali od inej skupinky. Opekačka môže začať a s ňou diskusie nielen o špekáčkoch a slaninke. Napriek hrejivému ohníku pociťujeme po tom, ako sa slniečko schovalo za mraky, trošku chlad. A tak sa napapaný rozchádzame. Ako tu už žiaľ býva na tejto akcii, delíme sa na viac menších skupiniek, ktoré sa vyberajú každá iným smerom. Nakoniec aj naša skupinka vracajúcich sa do Rače mení trošku plán a schádzame do Krasňan, lebo nás súri čas – podaktorí majú namierené ešte na klub a tí budú stíhať LTT (len-tak-tak).

Paroh mladého srnca udeľujeme Jankovi za odhodlanie, pot a výdrž až po klub a nácvik Zborcov.

Vlado

/0 Podľa komentárov/od

Vychádzka do Šurského pralesa

Vychádzka – sobota 6.5.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Parkovisko za Šurským kanálom na začiatku Svätého Jura (ešte pred tabuľou začiatku obce treba odbočiť na poľnú cestu vpravo a touto cestou ísť až po most ponad Šurský kanál (za ním je parkovisko))
Trasa: Náučný chodník cez CHKO Šurský prales
Vzdialenosť: cca. 5 km
Prevýšenie: žiadne, prípadne sa pôjde iba smerom dolu
Trvanie: 2,5 hodiny aj s výdatnou prestávkou na občerstvenie
Doprava: autami resp. autobusom, odjazd 9:20 z AS Mlynské nivy, nástupište č. 43, 9:30 z AS Bajkalská, nástupište č. 3
Počasie: teplota 14 – 18 °C, mierna oblačnosť, zrážky nie sú zatiaľ kreslené žiadne

Kontakt: Ľubo 0944215553

Poznámka:
Šurský prales je známy svojimi divo rastúcimi drevinami a rybníkmi s minimálnou reguláciou. Krížom cez prales ide náučný chodník, ktorý vedie až do dedinky Čierna voda. Veliteľ Ľubo S. nás s pripraveným výkladom týmito zákutiami močiarneho charakteru už po druhýkrát prevedie pevnou a suchou nohou. Okrem toho vraj pozná čistinku, na ktorej sa dá opekať, dajú sa tam hrať loptové hry (ak niekto môže doniesť loptu) a dá sa tam aj odpočívať a tešiť sa z prírody.

Účastníci: Edita, Stano, Ivan, Beata, Mišo, Janka, Monika, Ľubo, Bohuš, Slavo, Marcela, Natálka, Heňo, Eliška, Danka, Heňo S., Alo, Soňa, Mário

 

Správa z vychádzky :

Na malom parkovisku za mostíkom cez Šúrsky prales sa nás tento raz zišlo prekvapivo 19. I napriek zamaskovanému príjazdu zablúdila iba Beátka, ale s telefonickou navigáciou nás našla.
Ja (Ľubo Sl.) som ako organizátor, i keď nie neskoro, prišiel skoro posledný a bol som milo prekvapený hojnou účasťou. Mal som aj účastníkov previesť cez rezerváciu, ale vedenia sa ujal Stano B., rodák z blízkych Vajnor a dokonalý znalec miestnej lokality.
Viedol nás sprvoti po náučnom chodníku s tabuľami, kde boli fotá a informácie o miestnej flóre a faune. Zastavili sme sa aj pri rybníku s vodným vtáctvom a cestou sme našli a mikroužovčičku, ktorej sa potešili najmä deti. Obdivovali sme staré duby staré aj okolo 500 rokov (kedy som ich sadil, si nepamätám) a prastaré hrušky, ale aj ostatnú prírodu.
Pri návrate do východiskového bodu sme si spravili prestávku na krátky piknik a cca. po ½ hodine oddychu sme pokračovali peknými lúkami v poznávacej ceste k lesnému drevenému kostolíku, ktorý tu postavili v roku 1946 (vtedy som sa narodil), ale teraz už bol vynovený po rekonštrukcii.
Tu sme si zasa trochu v tieni oddýchli, trocha zameditovali, a potom pokračovali popri druhom rybníku späť k cyklotrase a po nej už k našim autám.
Za zmienku stojí, že celú trasu absolvoval Bohuš Bilík s dvojsedadlovým kočiarom vnúčat – dvojičiek, i keď kočiar nemá terénnu výbavu, t.j. predný náhon a uzávierku diferenciálu.
Ďalšou zaujímavosťou je, že za mokraďovú rezerváciu vyhlásili Šúr pár rokov po tom, čo tu urobili meliorácie a lúky na čas premenili na polia.
Záverom si myslím, že vďaka priateľskej atmosfére a peknému počasiu, zdravému vzduchu a prekrásnej prírode sa nám deň veľmi vydaril.
Vďaka patrí aj Stanovi B., ktorý nás tou krásou previedol s istotou poštového holuba. A navrhujem ho za to na ďalšieho držiteľa čestného parohu.

Zapísal Ľubo S.

/0 Podľa komentárov/od
,

Cyklovychádzka pri Dunaji

Cyklovychádzka – nedeľa 23.4.2017, 9:30

Miesto stretnutia: Jurki pumpa pod Prístavným mostom
Trasa: Prístavný most – Rovinka – Bufet na konci sveta – horáreň Kalinkovo – Prístavný most
Vzdialenosť: cca. 35 km
Prevýšenie: ide sa viac-menej po Rovinke
Trvanie: cca. 3,5 h
Doprava: MHD

Počasie: teplota 8 – 10 °C, mierna oblačnosť, okolo obeda je zatiaľ v predpovedi pravdepodobnosť zrážok
Kontakt: Ivan – 0902 271 493

Poznámka:
Cyklistické oddiely Veselí cyklisti a Svätý Pedálius hlásia otvorenie cyklistickej sezóny. Trasa je nenáročná, vedie po asfaltovej hrádzi na slovnaftskej strane Dunaja. Cestou bude určite minimálne jedna zastávka na výdatné občerstvenie. Treba sa dobre obliecť, bude ešte trochu chladno. V prípade dažďa si organizátor vyhradzuje právo na zrušenie resp. presunutie akcie.

Bufet na konci sveta má už byť otvorený. Aj pre peších sa tam dá urobiť pekný okruh. A to: bufet (miesto zrazu o 10.oo hod)- horáreň- „prameň“ derivačného kanála a späť k Bufetu na konci sveta. Dĺžka trasy je asi 7 až 9 km podľa zvolených ciest acestičiek. Prevýšenie je minimálne, maximálne 4.327m, kto si povyskočí dosiahne aj cez 5m. Ja (Lubo Sl.) tam budem. Kto nevie bicyklovať, alebo nemá bicykel, môže zažiť tiež pekný výlet. Neviem presne komu som tento E-mail poslal,preto by som bol rád, keby ho preposlal čo najviac klubistom. Z pozdravom „Túre zdar“ váš priateľ Lubo.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Vysokú

Vychádzka – nedeľa 2.4.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Zochova chata, parkovisko
Trasa: Zochova chata – Čermák – Vysoká – Zochova chata
Vzdialenosť: cca. 16,5 km
Prevýšenie: 300 m
Trvanie: cca. 5 h
Doprava: autami resp. autobusom (odjazd 8:35 z AS Mlynské Nivy, nástupište č. 43)

Počasie: teplota 12 – 18 °C, mierna oblačnosť, zatiaľ je dážď kreslený až poobede
Kontakt: Betka – 0904 655 106

Poznámka:
Pokračujeme v zdolávaní malokarpatských sedemstoviek.

Účastníci: Pali B., Klaudika, Jirko, Ingrid, Janči, Pali Z., Stano, Betka, Mišo, Janka, Ildikó, Jožo, Maroš, Maťa, Peťa, Paulínka, Ľubo, Ľudka, Jožko Ž., Magda, Marek, Jarka, Heňo, Majka, Mário, Laura, Anička, Duke

Správa z vychádzky :

Verzia Čermák:
Okolo desiatej sa na Zochovej chate formuje výrazná turistická družina. Odhodlané pohľady sa sprisahanecky križujú, doťahujú sa šnúrky, nastavujú sa palice. Prvá noha sa práve chystá vyraziť vpred, keď k nám dorazí správa, že Pali išiel pre istotu skontrolovať aj Pezinskú babu a už sa rútia aj s Klaudikou za nami. Zomkneme sa do trpezlivého vyčkávacieho šíku, z ktorého sem tam niekto vybehne na záchod.
Sme komplet. Odfotíme zhromaždenie (tentoraz bez Marcelovho praktického statívu a automatickej spúšte) a vyrážame tempom našich najmladších srniek. Maťka drží v jednej ruke Aničku a v druhej Duka a udávajú tempo celej družine.
V stúpaní sa náš útvar mierne natiahne a rozderaví, ale na Čermáku sme opäť všetci spolu. Ešte raz sa odfotíme a vysokohorská skupina nás necháva napospas nášmu opekaciemu osudu.
Podarilo sa nám obsadiť veľkokapacitnú lavicu, lenže bez ohniska. S Marošom sa teda púšťame do obhliadky terénu a Maroš vďaka neodolateľnému šarmu vybavuje zdieľanie ohňa s druhou turistickou partiou.
Presúvame sa k prázdnemu stolu v blízkosti nášho budúceho ohniska, vybaľujeme proviant a strúhame palice na opekanie. Marek s Maťkou hrajú outdoorový tenis a Duke im poslušne behá po lopty. Marek má čo robiť, každú chvíľu sa obzerá, či ho niekto nevystrieda, ale všetci sme strašne zaneprázdnení opekaním.
Opúšťajú nás Jožko s Magdou a Ľudka.
Opiekli sme si trochu viac, než stačíme zjesť, takže sa najprv zdvorilo a potom čoraz naliehavejšie navzájom ponúkame. Ochutnávame dva druhy špekáčiek, klobásku, rôznoraké slaniny, zeleninku, horčicu, a Heňo dokonca odkiaľsi vytiahol fľaštičku so sladeným karamelom. Ja som si vždy myslel, že karamel sa robí z cukru, ale tento bol asi iného pôvodu, lebo cukrom ho iba prisladili. Chutí ako bompari.
Ľubo si dáva mikrošlofíka a po prebudení má mrzutú náladu, posmrkáva a pýta sa domov. Zbalíme teda zvyšné jedlá a smeti a pomaly schádzame do údolia. Okolo pol tretej sme na parkovisku. Nadväzujeme kontakt s vysokohorskou skupinou a dostávame správu, že sú ešte asi hodinu pred Čermákom. Zaželáme im teda šťastný zostup, rozlúčime sa a ohlásime oficiálny rozchod.
Pane, ďakujeme za nádherný deň, za možnosť podeliť sa s druhými o ich aj o svoje a za to, že nemusíme prežívať, ale môžeme žiť.
Verzia Vysoká:
Ahojte. Dnes sme absolvovali krásny výlet. Viedla ho Betka Kissova a musím povedať že opäť nesklamala. Mali sme krásne počasie no hlavne dobrá nálada sa niesla celým výletom. Začínali sme sme na parkovisku pri Zochovej chate. Bolo cítiť ako sa naozaj tešíme že sme spolu. Časť skončila na Čermáku a zdatnejší pokračovali na Vysokú. Bolo nám naozaj skvele…. Vrátili sme sa všetci v poriadku….. Ďakujem za príjemnú Nedeľu….. Takže sa vidíme na klube a v Piatok na Vcelarskej paseke…..
(Zapísal Jano M.)
Čestný paroh :

Jožkovi Ž. a Magde. Statočne vyliezli až na Čermák a neodradil ich terén, vek ani zdravotný stav. Bojovníci.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Biely kríž

Vychádzka – nedeľa 26.3.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Borinka, rozdeľovník žltej a modrej turistickej značky Pod Dračím hrádkom
Trasa: Pod Dračím hrádkom – Medené hámre – Biely kríž – Bystrické – Pod Dračím hrádkom
Vzdialenosť: cca. 7 km
Prevýšenie: 255 m
Trvanie: cca. 2,5 h
Doprava: autami resp. autobusom z AS Mlynské Nivy (odjazd o 8:40 z nástupišťa č. 65)

Počasie: teplota 10 – 16 °C, mierna oblačnosť, možno spŕchne v noci, cez deň by už nemalo, bude dobrý vzduch
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Kratšia vychádzka po lesoch okolo Bieleho kríža z druhej strany. Keď skončíme skôr, môžeme ešte vybehnúť na zrúcaninu Dračí hrádok, je tam síce len pár kameňov a nejaký náznak hradieb, ale je to celkom príjemné miesto.

Účastníci dospelí :
Jozef, Danka, Fedor, Peťka, Julka, Maroš, Jarka, Ivett, Klaudika, Ivan, Janka, Zuzka, Paľko, Tomáš, Vierka, Monika, Danka, Neviem, Milka, Ildigo, Michal, Ľubo, Marcel, Marek, Stano, Laura, Mário, Vlado, Majka, Janko, Roman, Janka.

Účastníci bez občaňáku :
Anička, Maťka, Paulínka

Účastníci štvornohí :
Kevin, Duke, Dorka, Dodo

Správa z vychádzky :
Po minulotýždňovej 15ke navrhol hlavný plánovač Mário niečo oddychovejšie : 8čku na trase Medené Hámre – Biely kríž – Bystrické – Medené Hámre. Prvé operatívne stretnutie sa konalo pri kostole v Borinke, kde zaparkovali osádky neznalé presných koordinátov. Po upresnení miesta stretnutia sme sa v kolóne presunuli na Medené Hámre, kde začalo zvítavanie a sčítanie účastníkov zájazdu. Dĺžka trasy a optimistická predpoveď počasia sa pozitívne odrazila na účasti : 34 dospelákov, 4 deti a 4 psi. A po dlhšej dobe sa zúčastnili aj Monikine koláčiky. Prezenčnú fotografiu snáď ani netreba spomínať – bola a bez zvláštnych udalostí.

Vyrazili sme teda po modrej značke. Tempom, ktoré bolo zjavne nad aktuálne schopnosti veliteľa Mária. Našťastie Anička súhlasila, že s ním ostane trochu vzadu. A súhlasila aj s presunom veliteľských kompetencií na Marcela. Zlaté to dieťa.

Na prvej križovatke sme sa trochu zorganizovali a pokračovali smerom do kopca. Nepovšimnuté neostali Romanove nové turistické tenisky. Po skúsenosti s februárovým ľadovým výstupom na Biely kríž v mestkých čižmičkách sa rozhodol upgardeovať svoju výstroj. S výberom pomáhala Ivett. A zjavne pomáhala dobre. Roman sa od začiatku usmieval a vysvetľoval, že dnes krvavé otlaky nebudú.

Roman sa teda krvavému zážitku tento krát vyhol. Podobné šťastie však nemal Tomáš. Pri pokuse o zoznámenie sa s Jozefovým bojovým čivaviakom Dodom došlo k nedorozumeniu. Dodo považoval natiahnutú ruku za trochu väčšie predjedlo a schuti sa do Tomáša zahryzol. Teda nie do celého – našťastie len do prsta. Marcel operatívne ponúkol prvú pomoc – od obviazania rany po čivavých čeľustiach až po amputáciu ruky od ramena. Tomáš so zaťatými abstinentskými čeľusťami odmietol.

Nováčik v skupine Fedorov žiadne zranenie neutrpel, ale konfliktu sa nevyhol. Nepozdávalo sa mu že ideme stále do kopca. Argument, že cestou dole späť pôjdeme pre zmenu dole z kopca síce rozumovo prijal, ale emočne by zjavne radšej volil cestu nahor aj nadol dole z kopca.

Rozhutujúc a debatujúc sme dorazili na Biely kríž. Priaznivé počasie vytiahlo do hôr okrem nás aj ďalšie skupinky, takže bolo problém nájsť voľné stolovisko. Situáciu vyriešil Paľko. Slušne sa spýtal dojedajúcich cyklistov či si môže prisadnúť – aj s 30kou kamarátov. Cyklisti vidiac prevahu a odhodlanie pešiakov takticky ustúpili. Teda nastúpili na svojich dvojkolesových tátošov a pobrali sa kade ľahšie.

Po konzumácii prinesených dobrôt nasledovalo vrcholové foto. Tomáš sa ako vždy tešil. Až tak že si musel zakryť tvár – aby utajil pred okolím svoje euforické nadšenie. Nadol sme vyrazili po cyklotrase smer Bystrické. Tešili sa z nás cyklisti v oboch smeroch. Z Bystrického doprava na zelenú a ani sme sa nenazdali a boli sme opäť na Medených Hámroch. Ubehlo to naozaj rýchlo. Až tak, že sme sa nejako nemali k rozchodu. Signálom k rozpusteniu zhromaždenia bol až Paľkov nápad zaspievať si Muránsku hymnu. A tak sme sa bez spevu, ale spokojní po príjemne strávenej nedeli vydali každý svojou cestou.

Čestný paroh :
Dostáva Maroš. Za to že to po minulej vychádzke nevzdal a dnes sa zúčastnil s celou rodinou.

Zapísal Marcel, A2

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na stupavskú biofarmu

Vychádzka – nedeľa 19.3.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Lozorno, kostol
Trasa: Lozorno – križovatka žltej a modrej turistickej značky – Biofarma Príroda – Lozorno
Vzdialenosť: cca. 14 km
Prevýšenie: 310 m
Trvanie: cca. 4 hodiny + pauza na obed
Doprava: autami resp. autobusom z AS Mlynské Nivy (odjazd o 8:30 z nástupišťa č. 63, vystúpiť treba na zastávke Autopriemyselný park a prejsť peši do dediny)

Počasie: teplota 10 – 14 °C, mierna oblačnosť, zatiaľ sú tam doobeda nejaké prehánky, takže prestávka na Biofarme Príroda by mohla prípadne slúžiť aj na vysušenie
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Pekná trasa popri vodnej nádrži v Lozorne, potom dlhší pochod lesom (možnosť odbočky k Červenému domčeku, lenže okrem červeného domčeka tam nič také zaujímavé nie je), prechádzka po biofarme s možnosťou obeda a návrat do Lozorna cez lúky a polia. My s Aničkou vyrazíme s hlavnou skupinou, podľa doterajších skúseností budeme postupne strácať tempo, až nakoniec celkom zastaneme, vrátime sa k autu a prevezieme sa na biofarmu, takže by som potreboval záložného veliteľa.

Účastníci: Pali B., Klaudika, Jirko, Ingrid, Janči, Pali Z., Ivanka, Júlia, Marcel, Stano, Tomáš, Hanka, Alena, Zuzka, Lucia, Roman, Maroš, Maťa, Gabi, Mário, Laura

Správa z vychádzky :

Stretli sme sa pod kostolom, kde sme si dali foto, spočítali sa a vyrazili. Celkom 20 na začiatok. Skúšal som si ustrážiť predok aj zadok. Predok ešte ušiel, ale keď som to chvíľu uzatváral, zišli sme z cesty. Deti ešte neboli rozbehnuté, takže to uzatvárali. Teda aspoň jedno. Tomáš skúšal zakázané ovocie, ale včas si to rozmyslel. Máme prvé straty, Mário s Laurou frčali liečiť Aničku. Je nás 18. Obišli sme vinicu z druhej strany, ako sme mali, takže priehradu sme nevideli. Keď sme prišli do lesa, tak sme sa konečne našli a frčali sme po žltej. Našli sme pamätník zastreleného poľovníka, myslím, že Leopold Szylaba, kde sme trošku ošialili hlad a smäd. Detičky ožili a vyrazili na čelo, tým sa náš peletón natiahol. Marcel začal robiť evidenciu stromov, boli také čudné, ako z Mrázika. Asi sa mu páčili. Našiel nás Roman, takže je nás 19. Konečne sme dorazili k Červenému domčeku. Tu sme sa nakŕmili, napojili a vyrazili smer farma. Po chvíli je peletón znovu natiahnutý. Počúvame ďatľa, sledujeme srnky a muflónov. Našli sme ropné pole, v mláke to bublalo (asi metán), tak sme to išli opatrne skontrolovať. Miesto ropy sme našli žaby, zrovna sa množili. Po ceste sme stretli stratenú orientačnú bežkyňu, tak sme jej poradili, kde nájde kontrolné stanovisko. Cesta začína byť blatová, ale našťastie sme už na farme. Sú tu preteky a čo horšie, samý pretekár. Všetko plné. Jeme lepeňáky, niektorí čakajú na halušky, deti preliezajú a kolotočujú. Prvá várka divadelníkov vyráža smer Lozorno. Je nás 14. Keď sa dokŕmili aj najhladnejší, pomaly vyrážame do cieľa. Jirko s Inge ešte kupujú proviant v miestnom obchodíku, takže nás dobehnú. 12. Vyrazili sme, keď deti zistili, že to prepálili, tak si osedlali tatkov. Videli koníky, asi sa niečo naučili. Tatkovia spomalili a nestíhajú rozbehnutého Tomáša s Botkou. Stále 12, aj keď za chvíľu znova 14. Provianťáci nas dobehli. Pozreli sme si golfistov, narýchlo sme si zopakovali pravidlá a frčíme ďalej. Vidíme domy a sme v Lozorne. Ešte chvíľku a postupne sme v cieli. Všetci unavení a spokojní. Aj Janko. Krásny deň s milými ľuďmi.

/0 Podľa komentárov/od

Vychádzka k lanovke

FOTO

Vychádzka – nedeľa 12.3.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Pri Červenom moste (nad Vojenskou nemocnicou)
Trasa: Červený most – spodná stanica lanovky a späť
Vzdialenosť: cca. 7 km
Prevýšenie: 200 m
Trvanie: cca. 2,5 hodiny
Doprava: MHD

Počasie: teplota 6 – 10 °C, zvýšená oblačnosť, pršať by nemalo
Kontakt: Jano – 0949 337 344

Poznámka:
Prechádzka po asfaltke, na lúke pod lanovkou prestávka na oddych a na občerstvenie, návrat tou istou trasou. Vhodné pre všetky výkonnostné skupiny.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Skalnatú

Vychádzka – nedeľa 5.3.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Turistický rozdeľovník Sedláčkov jarok (začiatok zelenej turistickej značky na ceste medzi Pezinkom a Pezinskou babou
Trasa: Sedláčkov jarok – Rybníček – Sedlo pod Javorinou – Skalnatá – Čermák – Zbojnícke – Rybníček – Sedláčkov jarok
Vzdialenosť: cca. 15 km
Prevýšenie: 350 m
Trvanie: cca. 5 hodín
Doprava: autami

Počasie: teplota 12 – 16 °C, zvýšená oblačnosť, doobeda možno padne pár kvapiek, pre istotu treba zobrať nepremokavé vetrovky
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Taký trochu výdatnejší turistický okruh cez jednu z malokarpatských sedemstoviek – Skalnatú. Špecialitou tejto trasy je, že na vrchol Skalnatá prídeme akoby dolu kopcom, pretože kúsok pred ňou budeme obchádzať o 50 m vyšší vrch Čertov kopec. Končiť budeme až okolo tretej, takže si treba vziať výdatnejší obed. Podľa predpovede má byť veľmi teplý deň, mohli by byť aj parádne výhľady. Skalnatá je úplne holá, je tam tuším iba jeden jediný strom široko ďaleko. Ak nezabudnem, zoberiem lovecký ďalekohľad.

Účastníci: Vladino, Ľubka, Nina, Ivan, Janka B., Ľubo, Marta, Monika, Pali B., Klaudika, Jirko, Ingrid, Janči, Pali Z., Ivanka, Júlia, Marcel, Mišo, Janka, Maťo, Jožo, Danka, Maja, Stano, Tomáš, Hanka, Mário, Laura (Ľubo S. prišiel ako mentálna podpora na štarte)

Správa z vychádzky :

Pred desiatou sa na lesnom parkovisku pri Sedláčkovom jarku začína tohtoročný autosalón. Najväčšie zastúpenie má Škoda, máme tu nejaké Fordy, nejaké Volkswageny, mihne sa aj nejaké Suzuki a skutočnou ozdobou sú strieborný Mercedes a tmavé BMW. Okoloidúci lesník si pre istotu preleští ďalekohľad, ale medzi posádkami áut vidí aj vplyvných ľudí z prostredia IT a showbiznisu a s udeľovaním pokút preto pre istotu počká.
Odfotíme sa a rozlúčime sa s Ľubom S., ktorý nás prišiel iba podporiť. Ďakujeme.
Vyrážame po zelenej značke do značne strmého kopca, ale na vrchole ostávame bezradne stáť, pretože zelená značka nás smeruje späť k autám. Laura našťastie ukazuje správnu cestu smerom k potoku.
Vyzerá to tak, že potok budeme musieť prekonať cez voľne naukladané brvná. „To fakt?“, pýta sa Monika. Fakt.
Na druhej strane potoka chvíľu blúdime v bukovom lese, potom sa konečne ukáže rozdeľovník Rybníček. Ďalej máme ísť po žltej, akurát že sú tu žlté dve. Poďme tadeto, velí veliteľ. Vladinovo bedlivé turistické oko nás našťastie upozorní, že treba ísť inakade.
Stúpame až do Sedla Javorina a odbáčame na červenú hrebeňovku. Je trochu pod mrakom, ale viditeľnosť je napriek tomu výborná. Pozeráme sa na rozhľadňu na Homoli, na záhorácke panstvo a na ligotavú stužku Dunaja v pozadí.
O trištvrte na jednu sme na Skalnatej. Obed sme pôvodne plánovali až na Čermáku, lenže Maťo má obed v programe iba do jednej a ak to nestihne, asi si bude musieť dať desať klikov, takže operatívne meníme plán a rozkladáme obedový vercajch. Tentoraz kolujú hlavne sladené jedlá, dochádza k rôznym prejavom vďaky, vzájomným výmenám aj zdvorilým odmietnutiam. Marcel sa prechádza okolo so svojím loveckým fotoaparátom a ukladá si naše úsmevy, prežúvanie aj kradmé dumanie.
Čaká nás ešte pomerne dlhá cesta, skúšame sa teda zbaliť a pokračovať. Zadný cigaretový voj v zložení Janko a Majka pre istotu skontroluje táborisko a dobieha nás v strmom klesaní smerom na Čermák.
Je tu krásne, niekto opravil stoly, zavesil hojdačku a priniesol funkčný záchod! Okamžite začíname ľutovať, že sme poslúchli prízemný hlad a nepočkali radšej na tento jedálenský raj. Aby nám nebolo moc dlho smutno, radšej sa s Čermákom lúčime a pokračujeme smerom na Zbojnícke.
Začíname cítiť únavu v nohách a preto posledné dve plánované prestávky na vydýchanie a na pitie vymieňame za takmer až poklus k autám. Pane, dnes si nám dal riadne zabrať, ale určite si tento turistický formát ešte niekedy zopakujeme, sme predsa Mladí srnci. Ďakujeme.

Čestný paroh :

Mišovi. Drží ryžovú diétu a je zoslabnutý na kosť, ale išiel ako drak.

/0 Podľa komentárov/od

Vychádzka na Kamzík

FOTO

Vychádzka – nedeľa 26.2.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Zastávka MHD Riazanská (Figaro, električky č. 3, 5, 7)
Trasa: Figaro – Kamzík a späť (celý čas modrá značka)
Vzdialenosť: cca. 7 km
Prevýšenie: 275 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Doprava: MHD, resp. autami

Počasie: teplota 4 – 8 °C, zvýšená oblačnosť, možno spŕchne až niekedy hlboko poobede
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Touto modrou značkou sme tuším na Kolibu ešte nešli. Vyzerá to tak, že to bude najprv prechádzka pomedzi domy nad bratislavským Figarom a potom krátky pochod pekným takým polojarným lesom. Hore na Kamzíku si dáme prestávku na občerstvenie, k dispozícii je prírodná posilňovňa, ihrisko pre deti, lavičky na slnenie. Návrat tou istou cestou. Pre nás s Aničkou je to trochu ďaleko, takže skúsime zaparkovať na zákrute ulíc Sliačska a Laurotová. Zase by som potreboval niekoho, kto vezme velenie (vlastne na celú trasu, lebo my si dáme zrejme najprv náskok a potom nás asi hlavná skupina predbehne).

Hlavná skupina :

Milica, Milka, Vierka, Alenka, Jirko, Paľko, Ľubo, Ivan, Janko K, Maťo, Janko M, Tomáš, Milan, Jožo, Marcel, Juraj, Georgios, Stano, Peťo, Martin, Julka, Klaudika, Janka, Ingrid, Danka, Pišta, Andy

 Podporná skupina :

Mário, Laura, Anička

 Morálna podpora :

Yvetka

 Účastníci štvornohí :

Dorka, Dodo

 Správa z vychádzky :

Vychádzku naplánoval Mário. Vedením poveril Marcela. Ostatná vychádzka pod jeho velením bola vďačným námetom na dva kluby, takže uvidíme aké prekvapenia nás čakajú. Stretli sme sa pri Figare. Po inštalácii modernej vzduchotechniky je tento tradičný bratislavský podnik menej cítiť a tak mali podaktorí problém sa zorientovať podľa čuchu a museli sa spoľahnúť na zrak a žolíka „Priateľ na telefóne“.

 Fotoprezentér Jozef sa zdržal inštaláciou bateriek do svojich dvoch štvornohých najlepších priateľov človeka. Ale prezentovali sme sa aj napriek tomu. Tak trochu inak ako zvyčajne – akčne usadení na lavičkách. Po prezencii sme vyrazili asfaltkou smer Ahoj. Na čelo 27 hlavého sprievodu sa zaradila Julka s Jurajom a Georgiusom z A3. Dvaja posledne menovaní sa však po inventúre vychádzky na Biely kríž vedúcich pozícií čoskoro vzdali a abstinentsky sa prepracovali do tyla zostavy.

 Cestou nahor sme obdivovali výstavbu v bývalých záhradkách. Niektoré záhradné domčeky sa veru riadne nafúkli. Pri vstupe do lesa sme sa dokonca z developerských billboardov dozvedeli, že už vlastne nie sme na Ahoji, ale na Kolibe. Nuž – východne od Račianskeho mýta vám už fakt nikto nič negarantuje. Analyzujúc výhľady budúcich vinohradníkov sme dobehli podpornú skupinu. Na veľkú radosť Tomáša nasledovalo ďalšie spoločné fotenie. Tento krát na kraji lesného chodníka, po ktorom o chvíľku dofrčala a dofučala skupinka cyklistov. Koridor divákov ich vyhecoval k tempu za ktoré by sa nehanbil ani Peťo Sagan. Ako Paľko znalecky konštatoval taká „KáTéEmka šlape aj sama“.

 Na Kamzíku nasledovalo občerstvenie. Monikine tradičné koláčiky opäť neboli. Tento krát nebola ani Monika. Škoda. Situáciu zachránil Jirko, ktorý operatívne napiekol trubičky poliate čokoládou. Po skonzumovaní zásob a pohojdaní sa s Aničkou sme sa vydali na spiatočnú cestu. Trochu inú ako navrhol pôvodne Mário, ale smerom nadol čo bolo rozhodujúce. V kompaktnej zostave sme prekonali nástrahy potoka pod Cvičnou lúkou a okolo Koziarky sme sa cez ďalšiu záhradkárku osadu dostali až na cestu pri železnici, čo sa príznačne nazýva že „Horská“.

 V cieli sme skonštatovali čas 2 hod 38 min, vzdialenosť 8.2 km, prevýšenie 277 m a zapriali sme si dobrú chuť k nedeľnému obedu.

 Čestný parôžtek :

Dostáva Anička. Za to že zdolala Kamzíka po svojich a dovolia Tomášovi aby sa s ňou pohojdal.

/0 Podľa komentárov/od