Všetko čo patrí ku tejto tematike Cyklistické výlety

Cyklotúra do Veľkého Medera

Cyklotúra VEĽKÝ MEDER

Termín konania: 27.05.2017 (jednodňová cyklotúra)
27.05. – 28.05.2017 (dvojdňová cyklotúra)

Zraz účastníkov: 27.05.2017 o 07.30 hod. Vlaková stanica Bratislava – Petržalka
(Vzhľadom na nutnosť „chytiť spoj“ Kompa Vojka, prosíme o dodržanie stanoveného časového termínu.)

Popis túry: Celková dĺžka cyklotúry (cesta tam) je cca 75 km od miesta zrazu. Všetci účastníci idú spolu. Prvá časť trasy cyklotúry (cca 40 km) vedie po dunajskej hrádzi do Gabčíkova, druhá časť cyklotúry (cca 23 km) vedie po oblastných cestách medzi dedinami, tretia časť (cca 12 km) vedie po ceste I. triedy. Predpokladané náklady: Vstupné na termálne kúpalisku (3 hodiny) cca 7 € za osobu, vlakový lístok cca 5 € za osobu a bicykel, ubytovanie, cca 20 € za osobu a noc. Túra sa uskutoční v dvoch variantoch:

A) Jednodňová túra: cesta tam bicyklom, kúpanie v termálnom kúpalisku 3 hodiny, cesta naspäť vlakom cca 1,5 hodiny, príchod do Bratislavy cca o 20.00 hod..

B) Dvojdňová túra: cesta tam bicyklom, ubytovanie, kúpanie v termálnom kúpalisku, cesta naspäť do Bratislavy vlakom cca 2 hodiny resp. podľa vlastného uváženia bicyklom po tej istej trase. (Program druhého dňa si účastníci dohodnú na mieste konania).

Účastníci dvojdňovej cyklotúry sa záväzne prihlásia (t.j. potvrdia záujem o ubytovanie – meno, počet osôb, kontakt a jeho úhradu v hotovosti v deň konania organizátorom) v termíne najneskôr do 10.05.2017 na kontakt:
miro.varadinek@gmail.com alebo SMS na meno Miro Varadínek tel. číslo 0904 127 389.

Účastníci jednodňovej cyklotúry nahlásia účasť (z dôvodu orientačného počtu účastníkov) na hore uvedené kontakty najneskôr do 25.05.2017.

V prípade predpovede výrazne nepriaznivého počasia organizátori cyklotúru zrušia, preto nezabudnite na prihlásenie a kontakt, aby Vás mohli informovať.

Tešíme sa na stretnutie a prosíme dodržania uvedených pokynov:

Miro Varadínek
Mário Polónyi

Cyklotúra Veľký Meder 2017

Účastníci: Milan, Jožo, Mišo, Janka, Edita, Vlado, Miro, Ivan, Majka G., Jirko, Ľubka, Hela, Mário, Laura, Anička

Aj tento rok sme sa koncom mája vydali na cyklotúru do Veľkého Medera. Trocha sa pobicyklovať a okúpať sa v termálnych vodách. Niektorí si to nie úplne abstinentsky uľahčili a do Mederu išli autami – to neplatí o Polónyiovcoch, ktorí nemohli chcieť od dcéry, aby sedela cca 6 hodín vo vozíčku a tak do Mederu prišli autom. Z cyklotúry stal vlastne výlet do Veľkého Medera.

Nás cyklistov bolo celkom deväť. Stretnutie na Petržalskej vlakovej stanici sa ani tentokrát neobišlo bez meškajúcich jedincov a dokonca iniciatívny Milan poradil Editke, aby skupinu čakala na mieste, kade sme vôbec nemienili ísť.  Preto sme si kúsok zašli a boli sme takmer pokope. Ivan s Majkou sa k nám mali pridať pri kompe Vojka a tak sme s chuťou vyrazili po dunajskej hrádzi smer Gabčíkovo.

Stretnutie s Ivanom a Majkou vo Vojke sa nakoniec nekonalo, pretože Ivan vetu „čakáme vás na kompe vo Vojke“ pochopil , že sme priamo na kompe a plavíme sa na nej do Kyselice. A tak sme sa stretli až v Gabčíkove. V reštaurácii Marica sme sa posilnili a vyrazili ďalej.

Do Medera sme dorazili cca o 14.00 hodine. Prešli sme asi 75 km. Počasie nám prialo, aj protivetrík ku koncu zafúkal a tak sme zažili cyklotúru ako sa patrí. Ostrieľaných cyklistov – chalanov chváliť nebudem. Od nich sa iné ako, že túru bez problémov zvládnu, ani nečakalo. Uznanie si zaslúžia účastníčky – dievčatá Janka, Editka a Majka. Za svoj výkon si určite zaslúžia metál.

V Mederi sme sa postretali na termálnom kúpalisku, porozprávali a vykúpali sa. Celkom nás tam ak dobre rátam bolo  15.   Niektorí sa rozhodli v Mederi zostať na noc a niektorí sme išli vlakom alebo autom naspäť domov.

Podľa nálady cyklistov asi môžem povedať, že cyklotúra dopadla výborne a že si ju pokojne môžeme o rok zopakovať.

Miro Varadínek

Veľký Meder, deň druhý, nedeľa 28.5.2017

Cyklistická skupina od Apartmánov u lesa si deň vopred dohodla raňajky v blízkej reštaurácii na pol deviatu ráno. Prevádzkar síce zo začiatku namietal, že on v nedeľu zvykne vstávať okolo jedenástej a že mu to naruší biorytmus, ale keď videl smutné a hlavne dopredu hladné cyklistické tváre, nechal sa obmäkčiť a nachystal štyri veľké a chutné omelety. Po raňajkách sa táto skupina vydala na obhliadku Medera a skončila na železničnej stanici, kde Ivanovi a Majke 10:20 odchádzal vlak do Bratislavy.
Detská skupina raňajkovala v ubytovni a o desiatej sa podľa pokynov vyhodila na ulicu, kde nechala auto a vybrala sa bicyklami do mesta. Zavolali sme Milanovi a dozvedeli sme sa, že čakajú na železničnej stanici, tak sme sa pustili za nimi a prišli sme práve včas, aby sme sa s Ivanom a s Majkou stihli rozlúčiť.
Z pravej strany sa dorútil oranžový expres a aby sa Majka nepresilila, Jožo sa ponúkol, že jej pomôže naložiť bicykel. Keď však zmizol v útrobách vlaku, zavreli sa dvere a milého Joža nám vlak odviezol do vedľajšej dediny a bicykel mu nechal v Mederi.
Okamžite sme zorganizovali záchrannú akciu. Milan strážil Jožov bicykel, my sme sa vrátili k autu, nechali sme tam bicykle, ktoré ostala strážiť pikniková dvojica v zložení Laura a Anička, a ja som išiel po Joža autom. Vyložil som ho pri bicykli a dohodli sme sa, že sa stretneme pri kúpalisku, kde začínala turistická cesta do Kľúčovca, pretože na obed sme boli dohodnutí s Palom V. a s Elenkou, že ich prídeme pozrieť.
Stretli sme sa kúsok od kúpaliska a pustili sme sa do Kľúčovca. Po jednej neplánovanej zachádzke do blízkej dediny sme sa konečne našli a po pol hodinke sme zaparkovali u Pala na dvore. Ponúkli nás výbornou domácou mätovou limonádou, trochu sme sa porozprávali, Anička sa zahrala s Palovými vnúčatami a potom sme sa pomaly rozlúčili. Milan s Jožom pádili do Bratislavy a naša ctená rodinka sa vrátila do Medera a až následne do Bratislavy.
Podrobné správy o Milanovom a Jožovom návrate nemáme, ale pravdepodobne prišli zdraví, pretože Milan už nahodil fotky na svoj povestný web.
Pane, ďakujeme ti za všetky zábavné momenty, ktorými si nás veru po tieto dva dni hojne častoval, a ďakujeme aj za to, že sme ich so zábavou prijali a riešili. Tešíme sa na budúci rok.

,

Májový kombinovaný výlet na Malý Slavín – 2017

FOTO

Tento pekný výlet s dlhoročnou tradíciou vznikol na základe myšlienky uctiť si pamiatku vojakov, ktorý padli pri oslobodzovaní Bratislavy. Po opekačke sme sa vždy zastavili pri pamätníku, položili k náhrobku poľné kvety a urobili sme si spoločné foto. Tentokrát sme akosi pozabudli na fotenie. Spôsobila to akiste dobrá nálada, ktorá vládla medzi nami.

Ako vždy, aj tentokrát sme vytvorili dve skupiny. Pešiaci vyrážali o 9:30 z Rače pod vedením Vladina Z. a cyklisti o 10:00 hod. od Vojenskej nemocnice pod vedením Milana P.. Cyklistov sa pozbieralo 14 kúskov. Poniektorí sa pridali po ceste, niektorí prišli ako sólisti z iných smerov. Cesta nám ubiehala bez problémov,  všetci sme zdolali aj náročné stúpanie pred koncom cesty. Potešil vynovený povrch asfaltu pred našim cieľom. Mário ťahal za sebou svoju milovanú záťaž bez reptania, ale Mišo predsa len vytušil, že je to aj na neho veľa a ponúkol sa mu s pomocou. Záverečné kilometre ťahal Máriov poklad, v podobe malej Aničky, usadenej v prívesnom vozíku, s blaženým úsmevom Mišo – teda obaja mali blažený úsmev, ale neviem prečo, Maťo trochu menej. Vytiahol aj to povestné záverečné stúpanie. V cieli nás už čakal rozložený ohník, ktorý založila rodinka piknikujúcich. Slušne sme pozdravili a poprosili, či by sme si nemohli prisadnúť. Ubezpečili sme ich, že budeme slušní. Prijali nás, ale to ešte netušili, že o chvíľu príde oveľa väčšia skupina našincov. Ale nakoniec sme to zvládli všetci k spokojnosti všetkých zúčastnených, tlačiacich sa pri ohnisku.

Zlatý pedál udeľujem Miškovi za iniciatívu, ktorú prejavil pomocou Máriovi a i za to, že mal na tvári stále úsmev.

Milan P.

Pondelok 1. Máj 2017

Peší oddiel

Trasa:             Rača (Detvianska ul.) – Amfiteáter Knižková dolina – Zbojníčka – Pánová lúka – Malý Slavín – U Slivu – Spariská – Krasňany (Pekná cesta)

Účastníci:       Alenka, Barborka, Luiza, Leo, Klaudia, Marcelka, Slávo, Bohuš, Eliška, Heňko, Saška, Sofinka, Zuzka, Lucia, Roman, Janka, Katka, Marta, Soňa, Zuzana, Heňo, Ivan, Jano, Jožo, Juraj, Miro, Vlado

 

Správa z výletu

Do východzej pozície v Rači sa na štart prvomájovej vychádzky zbiehame z rôznych smerov za využitia rôznych prostriedkov transportu. Viacnásobné prestupovanie si užili turisti prichádzajúci z mesta skrzevá výluky na električkovej trati. Ale nevadí – schádza sa nás tu habadej a po ceste nám budú kamaráti ešte aj pribúdať. Kvôli vykočíkovanej Bohušovej rodinke sa rozhodneme ísť cez Knižkovú dolinu po zelenej značke na Zbojníčku. Pri amfiteátri zisťujeme, že naše rozhodnutie nebolo celkom najoptimálnejšie, lebo tam práve štartovali nejaké cyklistické preteky a ich trasa viedla práve menovanou dolinou. Povieme si nevadí – zorganizujeme sa a na podivenie sa presúvame bez toho, aby sme niekomu zavadzali vo výkonoch a navyše sa pridávame k povzbudzujúcim okoloidúcim. To povzbudí aj nás a ani nevieme ako sa ocitneme pri studničke pod Zbojníčkou, kde sa naše cesty s Bohušovou kočíkujúcou partou na krátko rozchádzajú, nakoľko oni volia obchádzku po asfaltke. Ani táto ich voľba nebola najšťastnejšia, pretože chodník po modrej značke sa ukázal byť cestou zarúbanou a od konárov neočistenou. Nevadí – úspešne sa naše cesty opäť stretnú na Pánovej lúke a pod ňou sa k nám pridáva aj pri amfíku odklonivšia sa Klaudika, teraz už aj s dcérou Barborou a vnúčencami. K Malému Slavínu je to už kúsok. Tam sa zvítavame  s cyklistickou skupinou. Tých je o niečo menej a tak nemajú problémy sa porátať – Milanovi stačí spočítať počet kolies na bicykloch, vydeliť dvomi, pripočítať nejaké to dieťa a je to. Ale spolu je nás veru veľa, na jazyk sa tlačí „ako na prvého mája!“ Cyklisti boli (na počudovanie) rýchlejší a nám peším to aj dobre padlo, lebo stihli nanosiť nejaké to drevo na ohník, ktorý si nenápadne anektovali od inej skupinky. Opekačka môže začať a s ňou diskusie nielen o špekáčkoch a slaninke. Napriek hrejivému ohníku pociťujeme po tom, ako sa slniečko schovalo za mraky, trošku chlad. A tak sa napapaný rozchádzame. Ako tu už žiaľ býva na tejto akcii, delíme sa na viac menších skupiniek, ktoré sa vyberajú každá iným smerom. Nakoniec aj naša skupinka vracajúcich sa do Rače mení trošku plán a schádzame do Krasňan, lebo nás súri čas – podaktorí majú namierené ešte na klub a tí budú stíhať LTT (len-tak-tak).

Paroh mladého srnca udeľujeme Jankovi za odhodlanie, pot a výdrž až po klub a nácvik Zborcov.

Vlado

,

Prvomájový výlet na Malý Slavín

PRVOMÁJOVÝ KOMBINOVANÝ TURISTICKÝ VÝLET NA MALÝ SLAVÍN

Pondelok 1. máj 2017

Zraz: Pešiaci: 9:30 Rača, Detvianska ulica

Cyklisti: 10:00 bývalá Vojenská nemocnica na Patrónke

Obidve trasy: Smer Malý Slavín

Trvanie: cca 4 hodiny

Počasie: by malo byť vľúdne, nie nejaká horúčava, okolo 14°C, zatiaľ vraj dažďa, polooblačno, na bicykel aj na turistiku ako stvorené.

Prijmite pozvanie OZ Endorfín na tradičnú prvo-májovú kombinovanú turistiku. Na výber sú dve možnosti:

– Peší turisti sa stretnú o 9:30 hod na Detvianskej ul. v Rači pri Slovenskej sporiteľni;

– Cyklisti budú mať zraz o 10:00 pri bývalej Vojenskej nemocnici.

Našim spoločným cieľom bude stretnutie na Malom Slavíne a vzájomne strávené príjemné chvíle spojené s opekačkou na neďalekej lúke. Preto prineste niečo na opekanie, vhod príde aj drevo nazbierané po ceste.

Kontakt: Cyklisti: Milan P. (A1) 0907-715965

Pešiaci: Vlado Z. (A1) 0903-356661

,

Cyklovychádzka pri Dunaji

Cyklovychádzka – nedeľa 23.4.2017, 9:30

Miesto stretnutia: Jurki pumpa pod Prístavným mostom
Trasa: Prístavný most – Rovinka – Bufet na konci sveta – horáreň Kalinkovo – Prístavný most
Vzdialenosť: cca. 35 km
Prevýšenie: ide sa viac-menej po Rovinke
Trvanie: cca. 3,5 h
Doprava: MHD

Počasie: teplota 8 – 10 °C, mierna oblačnosť, okolo obeda je zatiaľ v predpovedi pravdepodobnosť zrážok
Kontakt: Ivan – 0902 271 493

Poznámka:
Cyklistické oddiely Veselí cyklisti a Svätý Pedálius hlásia otvorenie cyklistickej sezóny. Trasa je nenáročná, vedie po asfaltovej hrádzi na slovnaftskej strane Dunaja. Cestou bude určite minimálne jedna zastávka na výdatné občerstvenie. Treba sa dobre obliecť, bude ešte trochu chladno. V prípade dažďa si organizátor vyhradzuje právo na zrušenie resp. presunutie akcie.

Bufet na konci sveta má už byť otvorený. Aj pre peších sa tam dá urobiť pekný okruh. A to: bufet (miesto zrazu o 10.oo hod)- horáreň- „prameň“ derivačného kanála a späť k Bufetu na konci sveta. Dĺžka trasy je asi 7 až 9 km podľa zvolených ciest acestičiek. Prevýšenie je minimálne, maximálne 4.327m, kto si povyskočí dosiahne aj cez 5m. Ja (Lubo Sl.) tam budem. Kto nevie bicyklovať, alebo nemá bicykel, môže zažiť tiež pekný výlet. Neviem presne komu som tento E-mail poslal,preto by som bol rád, keby ho preposlal čo najviac klubistom. Z pozdravom „Túre zdar“ váš priateľ Lubo.

Cyklistika okolo Balatonu, jún 2016

Správa z cyklistickej túry pri Balatone
Tento rok sme na letnú bicyklovačku vybrali okolie Balatonu v Maďarsku. Boli sme tam v období od
9. -12. júna 2016.
Výletu sa zúčastnilo 36 osôb, z toho 3 deti.
Na cestu na Balaton sa smelší cestovatelia a majitelia kvalitných navigácií vybrali sami. Ostatní sme sa o 10 hod. stretli v Győri na veľkom parkovisku pri nákupnom stredisku Árkád. Odtiaľ sa kolóna asi 10 áut vybrala na cestu. Prvú zastávku sme mali na parkovisku s výhľadom na zrúcaninu hradu Csesznek (Česnek). Svet je malý! Ani sme sa nedohodli a stretli sme tam ďalšie dve posádky. Radosť bola obrovská. Trošku sme sa osviežili, porozprávali, urobili pár fotiek a išli sme ďalej. K hotelu v Balatonalmádi sme pricestovali poobede okolo druhej. Pekne v kľude sme sa ubytovali, trošku zorientovali. Postupne prichádzali aj individuálni cestovatelia. Poobede bol individuálny program. Bolo krásne slnečné počasie, takže sme to využili na pobyt na slnku. Niektorí sa išli prejsť k Balatonu, ostatní sme sa vybrali nájsť cyklistický chodník a vyskúšať ho. Tomu sa asi najviac mohol tešiť Riško Országh. Prišiel na túru s trošku málo pripraveným bicyklom, totiž po pár metroch dostal poriadny defekt. Odborníci posúdili, že mal úplne ojazdenú „pneumatiku“. Tak sa vrátil do mesta a našiel servis, kde mu to dali do poriadku. Potom už mal bicykel v poriadku a mohol absolvovať celú túru. Po krátkej poznávacej túre sme si pochutnali na vynikajúcej zmrzline. Nasledovala večera. Všetci sme boli zvedaví na maďarskú kuchyňu, ale myslím si, že nesklamala.
Na druhý deň hneď po raňajkách sme sa vybrali na prvú túru, cieľ bol Tihany. Trasa mala dĺžku cca 35 km. Na polceste sme sa zastavili v letovisku Balatonfüred, kde sme sa stretli aj s tými, čo sa odvážili iba na polku cesty a sem pricestovali vlakom. Prestávka sa trošku predĺžila, začalo popŕchať. Keď dážď utíchol, pobrali sme sa ďalej. Tihanyskú Baziliku bolo vidieť akoby na skok, ale cesta bola trošku kľukatá a na konci viedla do kopca. Všetci sme boli sklamaní z maďarskej roviny. Nejako sme to všetci dali, ale stálo to za to! Dostali sme sa na malebné, rozprávkové letovisko s krásnym výhľadom na Balaton. Tu sme sa naobedovali a pustili sme sa naspäť dolu kopcom. Túru sme absolvovali všetci v poriadku. Po návrate ešte niektorí išli vyskúšať, aká je voda. Podľa mňa bola vhodná len pre otužilcov, ale väčšina to popierala.
V sobotu sme mali na programe dobytie Siófoku vzdialeného cca 35 km. Sem sa už všetci neodvážili, vybrali si radšej relax, kúpanie, opaľovanie sa pri Balatone. Niektorí sa s nami vybrali s tým, že pokiaľ vládzu, a že sa sami vrátia. S takýmto zámerom išli aj Polónyiovci s prívesom pre deti. Do polcesty išli so skupinou, potom sa odtrhli. Mysleli sme si, že sa vrátili. Naša radosť bola veľká, keď zavolali, že kde sme. Už boli v Siófoku a chceli sa k nám pridať. Anička zaspala, tak si švihli a dobehli nás. Cesta ani tu nebola taká, ako sme si mysleli. Boli také vyvýšenia, skoro ako na Slovensku. Vraj rovina! Ale bolo mi vysvetlené, že keď chcem mať pekný výhľad, tak musím zamakať. No a ten výhľad stál za to! V Siófoku sme sa naobedovali, kto chcel, mohol sa okúpať. Aničku len horko-ťažko vedeli vybrať z vody, očividne sa jej kúpanie v maďarskom mori páčilo. Siófok je veľké, moderné letovisko, skoro ako Taliansko. Všetci boli spokojní a boli radi, že sa na cestu dali a vydržali do konca. Cestou naspäť sme sa rozdelili. Paľo s Milanom sa vydali naspäť na bicykloch. Jednak že si chcú podľa svojho tempa zamakať a chcú stihnúť zápas. Boli totiž akurát Majstrovstvá sveta vo futbale a hrali Slováci. Ostatní sme si počkali na loď. Plavba bola príjemná, len sme už trošku tŕpli, či nám vydrží počasie. Začínalo fúkať a zbierali sa mračná. Plavbu do Balatonfüredu počasie vydržalo, ale cestu na bicykli do hotela už bohužiaľ nie. Tí, ktorí sa z lode ponáhľali a vydali sa na cestu, nemali inú možnosť, ako šliapať v daždi, nemali sa veľmi kde schovať. Ostatných zastihol dážď ešte v meste, tak sme sa pred dažďom schovali, že počkáme, kým utíchne. Ale lialo čím ďalej, tým viac. Tak sme zavolali a poprosili o pomoc, či by pre nás nejaké autá neprišli. A prišli, zachránili stroskotancov. Mali sme veľký strach o tých, čo sa vybrali na cestu. Ale oni to skvelo zvládli a boli na hoteli skôr ako my. Kondička na takýchto túrach môže prísť veľmi vhod. Dali to aj Polónyiovci s prívesom. Anička vraj kľudne spala.
Večer bolo vyhodnotenie, kde boli veľmi pozitívne ohlasy. Padol návrh, aby sme na budúci rok zorganizovali cyklotúru okolo celého Balatonu.
Cestou naspäť sme sa zastali v meste Veszprém. V sprievode maďarských priateľov sme si pozreli mestečko a jeho kultúrne pamiatky.
Všetci šťastne prišli domov. Všetkým ďakujem, že mi dali dôveru a mohla som zorganizovať túto akciu a pokúsim sa to zorganizovať aj na budúci rok.
Zapísala: Szabóová Mariana

Cyklovýlet do Viedne, 3.9.2016

Miesto stretnutia: Žel.St. Petržalka, 6:00 (vlak odchádza o 6:15) – treba kúpiť lístok na bicykel (BA-Wien)

Trasa: Hauptbahnhoff – Ring – Práter – Donaukanal – Hundertwasserhaus – Donauinsel – Donauturm – Práter– Orth – Eckartsau – Hainburg – Wolfstahl – Berg – Petržalka

Km : cez 90 ale s mnohými prestávkami. Predpokladaný návrat do BA je 17:30. Tí čo pôjdu späť vlakom (cesta trvá hodinu) môžu ísť o 14:44, 16:44, 18:44… do Petržalky. Na hlavnú stanicu idú vlaky každú polhodinu.

Prevýšenie : po rovine

Počasie : 18-26°, slnečno (podľa yr.no)

Kontakt : Jožo. S. 0910 230 31

Poznámka: je to neľudsky skorá hodina zrazu (6:00) avšak ak chceme postíhať centrum ešte nie plné turistických davov, je to jediná možnosť. Máme to už pár rokov vyskúšané. Viedeň je k cyklistom veľmi priateľské mesto.

Prejdeme si KARLPLATZ s ohromným kostolom Karlskirche, OPERU, kde bývajú známe viedenské plesy (skoro tak známe, ako ples v DK Ružinov) , STEPHANSDOM, Dunajský kanál, HUNDERTWASSERove asymetrické domy a Dunaj s ostrovčekmi, Televíznou vežou, na ktorú sa dá aj vyviezť a dovidieť možno až do Hainburgu. Cez PKO (Prátri Kultúry a Oddychu) popri Dunaji po EUROVELO 6 domov.

Obedovať sa bude tradične cestou v Orthe.

Komu by to bolo veľa, môže sa z Viedne vrátiť zase vlakom – odddelenie bikerov a vlakárov nastane v Prátri. Ráno si nastavte si budíky 🙂

Účastníci : Daniela, Stanka, Braňo, Vlado Kr., Danka, Jožo, Hanka, Tomáš Ď., Mário, Laura, Katka, Tomáš H., Jasmínka, Vikinka.

Správa z výletu :

PETRŽALSKÁ STANICA 06:00. Á-tri dvojka Stano s Ľuborom neprišli.

Prišiel však Vlado Kr. s Tomášom Ď., Hanka, Daniela s kolegami Braňom a Stankou a organizátor Jožo s Dankou.

Mário s Laurou naskočili o 06:15 rovno do rozbiehajúceho sa vlaku.

Vlakovú toaletu veľkosti garsónky obývala rómska komunita hovoriaca nemecky s východoslovenským prízvukom.

Vychádzať sa im nechcelo.

Vyšlo však parádne slnko nad petržalskými panelákmi.

Obdivovali sme to.

A vychádzať z mobilov začali sms a telefonáty Tomáša H.

Tomáš objavil výhodnejší neskorší vlak z HLAVNEJ STANICE.

Nefungoval však. Myslím ten vlak.

Tak oznámil, že príde ďalším.

A že sa stretneme.

Vo VIEDNI .

V Sobotu.

Alebo v Pondelok na klube.

Čoskoro sme sa z HAUPTBAHNHOF už rútili okolo KARLSKIRCHE, STAATSOPER na STEFANSDOM.

Preskúmali sme ho zvonku i zvnútra. Daniela sa spýtala „Toto je už centrum?“

Rútili sme sa širokým RINGOM okolo DONNAUKANAL až pred HUNDRETWASSERHAUS.

Hundredwasser obchodík, Hundredwasser knižky, Hundredwasser suveníry.

Fridrich Hundredwasser neznášal pravé uhly. Ubíjali podľa neho ducha. Aj rovnú čiaru. V prírode sa vraj nevyskytuje.

A tvrdil aj, že každý človek právo na vlastné špecifické okná.

Bill Gates ho pre toto hlboko nenávidel. Tvrdil, že okná(windows) musia byť rovnaké a treba ich kúpiť od firmy Microsoft.

V každom prípade dizajn onkológie v Grazi, ktorú Hundredwasser navrhol, má dokázateľne liečivý vplyv na pacientov.

Mohol skúsiť nadizajnovať nové sanatko na Osuského. Umrel už však a pochovali ho bez rakvy, aby splynul s prírodou,

Ešte sa nedovalili davy turistov a dovalila sa Katka H. s Jasmínkou H., Vikinkou H. a Tomášom H.

Dali to !!!

Jasmínka s Vikinkou sa hneď opýtali : „Kde je Hanka?“

Keď som povedal, že ide z Blavy oproti – nechápali. Vlastne ani ja.

Tomáš H. nám ukázal svoj rozbitý smartfón – vraj sa s ním nemôže stratiť.

Nuž..

Po povinnom fotení sme prešli do PRÁTRA, okopírovaného podľa bratislavského PKO. (Práter kultúry a oddychu)

Viedenčania niekedy žrali Bratislavu. Korunovali tam cisárov. Teraz by ich iba eurovali. V Bruseli.

Jožo to hnal hore-dole po celom DONNAUINSELI a jeho mostoch.

Jasmínka a Vikinka výskali a pretekali s ním.

Začalo pripekať.

Vlado sa opýtal, „Nezastavíme pojesť?“

Jožovi nebolo viac treba a zapikoval v „ako-tak-reštaurácii-podobnom-bufete“.

Obed – či brunch si dali viacerí. A všetci pri jednom stole s dobrou náladou.

Daniela sa chcela ísť kúpať – počula že sú tam niekde fešácki rakúski nudisti.

Lúčime sa s Husárovcami, – vracajú s deťmi vlakom – a šliapeme na Bratislavu.

Fičíme okolo nudistov a nudistiek – mladých, starších aj tých najstarších.

V diaľke pri ORTHE vidíme červenú šatku. Hanka!

Pred HAINBURGOM zastavujeme na obed pre Vlada a Mária.

Zas pri jednom stole. Pochvaľujeme si.

Hanka si pochvaľuje koleno-lekárov – pozná v Blave všetkých.

Mário si pochvaľuje, že môže v nedeľu do kostola.

„Ty chodíš do kostola?“ podivil sa Vlado. „A akého?“

Máriovi je to v princípe jedno – je ako povedal hľadajúci.

Vlado a Jožo do kostola nepôjdu. Ani do mešity.

Možno ešte tak do ješity.

Milá slovenská čašníčka robí v Rakúsku už tak dlho, že má akcent ako Regina Straka-Owesny.

Upozornila nás, že Hanka sa ako vajce vajcu podobá Hantuchovej.

Jožo začal tvrdiť, že Hanka JE v skutočnosti Hantuchová. Mnohé by sa tým vysvetlilo.

Hanka nás napojila pri prameňi v Hainburgu, prechádzame BERG a už tu je milovaná BRATISLAVA plná panelákov, billboardov, rozbitých ciest a nervozity.

Bolí zadok po tých skoro 100 km

Bolo fajn.

Čestný paroh-pedál : Katke H. za jej kľud, pohodu a manažérske dovednosti s ktorými roky zvláda celú rodinu.

Kiež by sa z toho niečo nalepilo aj na Tomáša H.

A ďakujem tradične aj „Zvýšenej Energii“ (ako hovoria v AA „Higher Power“) za bezvetrie a slnka tak akurát.

O rok dovi!

Sobotňajšia cyklotúra okolo Neziderského jazera

FOTO

Miesto stretnutia: Železničná Stanica PETRŽALKA – v Sobotu 6.8. o 7:45

(vlak do Parndorf Ort odchádza o 8:15)

Trasa: Pandorf Ort (výstup z vlaku o 8:41) – Neusiedl – Jois – Purbach – Mornisch – Illmitz – Podersdorf – Neusiedl – Pandorf

Prevýšenie: nestojí za reč

Vzdialenosť: cca 87 km, cca. 5,5 hodín čistého cykločasu.

Počasie: podľa dostupných predpovedí dobré, 25-28 °C, bez zrážok

Kontakt: Jožo S. – 0910 230 231

Poznámka:

Len pár zastávok a z cyklovlaku vypadneme rovno na cyklostezku poliami na Neusiedl am See.

Pedálujeme okolo jazera oproti smeru hodinových ručičiek na Morbisch am See – dejisko to známych letných operetných festivalov.

My v ňom však len prozaicky letne poobedváme, wienerschnitzel tu býva dobrý – veď sme v rakúskej časti Slovenska.

Pretrávi nám na cyklokompe smerom na Illmitz, odkiaľ budeme ťahať späť na Neusiedl a stanicu Pandorf Ort.

Vlak späť (pokiaľ sa nám na stanici podarí vstať z lavičky a nastúpiť naň) odchádza do našej milovanej Bratislavy o 15:20,17:20,19:20,21:20 atď.atď.

Pokiaľ by nás niektorí našinci chceli stretnúť bez veľkých bicyklovačiek, mohli by nás počkať cca okolo 11:30-12:00 v Morbischi, kde by sme mohli posediet na obede a na kompe Morbisch-Illmitz.

Miesto stretnutia: Železničná Stanica PETRŽALKA – v Sobotu 6.8. o 7:45
(vlak do Parndorf Ort odchádza o 8:15)
Trasa: Pandorf Ort (výstup z vlaku o 8:41) – Neusiedl – Jois – Purbach – Mornisch – Illmitz – Podersdorf – Neusiedl – Pandorf
Účastníci : Stano, Ľubor, Danka, Jožo, Hanka, Tomáš, Paľo, Ivana, Mário, Laura, Anička, Milan, Monika, Monika, Daniela.
Správa z výletu :
Vlado Kr. (ako meteoslužba ostavšia doma) sa večer starostil o čerstvejší vietor. Jožo však (ako organizátor) pokryl toto riziko a vzal si zimnú vetrovku.
Ostatní prišli na stanicu o 08:00 oblečení letne.
Logistika tohto výletu bola zložitejšia ako letné poľné ťaženie za vojny.
1) – bol tu hlavný cyklo zbor obkľučujúci jazero sprava (Stano, Ľubor, Danka, Jožo, Hanka, Milan, Tomáš).
2) – potom úderná sajdkárová divízia obkľučujúca jazero zľava (Mário, Laura, Anička)
3) – záložná rýchla rota čakajúca v Pandorf Ort (Paľo, Ivanka).
4) – a nakoniec motorizovaná výsadková pechota (Monika, Monika a Daniela) vyrážajúca do útoku na opačnej strane jazera v oblasti Illmitz.
Precíznym načasovaním sme sa mali všetci úderom kostolnej veže o 12:00 stretnúť na obede v Morbischi a následne vylodiť na krížnik Morbisch – > Illmitz.
Pandorf Ort sme zdolali o plánovaných 08:41, kde sa pridali Paľo a Ivanka.
Sidekáristi Mário, Laura a ich veliteľka Anička sa v Neusiedl o 9:00 odpojili a začali sme obkľučovať jazero z oboch strán.
Kedže dul (ako Vlado Kr. naplánoval) vietor, Jožo mal stále himalájsku vetrovku, himalájske okuliare, čiapku a šál.
Slniečko však začalo pomaly blikať.
Rakúske dedinko-mestečká sme zdolávali v svižnom tempe.
Rakúske zajace poľné nám zúfalo utekali z cesty.
Rozhovor sa košatil a mĺkol podľa toho či sme klesali alebo stúpali.
Ľubor s 15 lepenými rožkami a Hanka so Stanom s 10 tyčinkami každú štvrťhodinu dopĺňali energiu.
Pred Morbischom sme sa vyhli nepriateľskej pasci (šípka napravo, avšak trebalo ísť doľava) – a čoskoro sme leteli dole 40km rýchlosťou na Morbisch.
12:00 – (v pozadí počuť kostolný zvon) – Jožovi volá vedúca motorizovanej pechoty Monika, že sa vylodili a obsadili centrum.
12:15 – pechota a cyklisti sa v Gasthause stretli a zvláštnym anglo-nemeckým jazykom objednali väčšie množstvo schnitzlov.
13:15 – vyrážame do prístavu na kompu s cieľom počkať našu pechotu.
13:30 – Stanovi a Ľuborovi došli zásoby lepeňákov a tyčiniek, zmocnili sa kompy a vyrazili na Illmitz o vyrabovať ho z koláčikov.
13:50 – Monika volá, že sa nestíhajú ako pechota prebiť na loď do 14:00 a že sa máme nalodiť bez nich.
14:00 – naloďujeme sa, loď sa kýva a švihá cez jazero, čajky škriekajú, Milan fotí a celkovo …je krásne.
14:30 – pristávame v Illmitz – a s naobedovanými Máriovcami a odštartujeme druhú stranu jazera – cieľ Pandorf – vlak o 19:20.
14:35 – Stano s Ľuborom, posilnení koláčikmi sa však rozhodli ambiciózne zaútočiť na skorší vlak už o 17:20 a nahodili raketový únik.
14:40 – Stano s Ľuborom nás raketovo dobehli zozadu znova, nakoľko vo veľkom úsilí zahli smerom na Maďarsko namiesto na Slovensko.
14:45 – rozplynuli sa nám v diaľke.
Protivietor protidul.
Išli sme ako správni našinci v balíku a čoskoro tu bol malebné námestíčko v Podersdorfe s lákavou zmrzlinou.
Jožo, programovo jediaci si dal čaj.
16:00 – zmrzlina XXL zobudila v Milanovi ,Tomášovi a Hanke náhle odhodlanie i zrodilo sa druhé stíhacie družstvo vlaku o 17:20.
16:10 – rozplynuli sa nám v diaľke.
17:30 – Danka, Jožo, Palo a Ivanka, nasledovaní Máriom, Laurou a Aničkou sa blížili k Pandorf Ort, keď zrazu zbadali vyčerpané stíhacie družstvo 2.
Tomáš vraj vlak o 17:20 skoro chytil rukou, a Milan ho odfotografoval jeho zadné svetlá – ale …ušiel im.
18:20 – dofučali aj hrdinskí Máriovci, ktorí si ešte urobili navyše 6km okruh okolo Neusiedl aby mali rovnakú kilometráž ak my všetci.
18:21 – Laura prebalila veliteľku Aničku a tá okamžite prevzala riadenie komunikácie až do konca operácie.
Tomáš zrazu húkal ako príšera, Jožo skákal a plieskal rukami o zem ako opica a Hanka s ňou súťažila beh na krátke trate a dlhé grimasy.
Anička nás postupne vyvolávala, smiala sa a výskala hláskom prebíjajúcim staničný rozhlas.
Mala ukrutne dobrú náladu.
Tak ako my.
Rakúšania stáli mĺkvo a pozerali na hodinky.
19:20 – do zaplneného priestoru pre bicykle sme vtesnali ďalších 6 aj s vozíkom
19:45 – víťazne sme vtiahli do Petržalky.
Anička sa stále smiala a smiala.
Čestný paroh-pedál tentoraz udeľujeme Laure za útyhodný 85km cyklo výkon bez tréningu v Máriovom pretekárskom tempe – skombinovanom s non stop starostlivosťou o Aničku.
Vydarený výlet, vďaka Vám všetkým zaň a tradične aj zvýšenej energii (Higher Power), ktorá nás dnes ušetrila dažďa a nepríjemného vetra.

Cyklovýlet na hraničné trojpomedzie – 2016

FOTO

Cyklovýlet na hraničné trojpomedzie – 2016

Účastníci: Magda S., Vladino Z., Ivan G., Peter, Jozef Ž. a Milan P.

Ráno to nevyzeralo sľubne. Hrozivo-ťažké mraky neveštili nič dobré. Aj preto sa nás nakoniec na petržalskej žel. stanici zišlo len šesť. Avšak nezdolná sila našich pozitívnych energií zohrala svoje. Nepadla ani kvapka dažďa a okolo obeda už svietilo, ba pálilo slniečko. K tomu všetkému väčšinu cesty nám fúkal silný vietor do chrbta. Pred stanicou sme si spravili úvodné foto a vyrazili sme.

Jožko nám dopredu avizoval, že vzhľadom na postupné dopĺňanie kondície nepôjde celú trasu, ale v Kittsee sa oddelí a vráti domov. Prvá tradičná zastávka bola pri vojenskom cintoríne z 1. svetovej vojny. Hoci sme tam boli už viackrát, až Magda si všimla, že je tam aj vykopaná a vymurovaná široká, asi 10m hlboká studňa. V Kittsee sme sa rozlúčili z Jožkom a pokračovali smerom k trojpomedziu. Išlo sa nám parádne, lebo Rakúšania si vedia zariadiť krásne rovné cyklochodníky i priaznivý vietor. Cesta však nebola jednoznačná, zopárkrát sme si neboli istí, či ideme správnym smerom, a tak sme sa rozhodli, že každý si môže raz udať svoju predstavu, akým smerom by sme sa mali vybrať. Napriek tomutu demokratickému prístupu sme do cieľa prišli.

Pri trojuholníkovom stole na trojpomedzí, na ktorom boli tri štátne znaky príslušných krajín, Vladino s banánom v ruke zaujal vážnu pózu i  pozíciu nad štátnym znakom Slovenskej republiky. Čo tým chcel, figliar  jeden, povedať..? Potom ešte zopár fotiek pri hraničnom stĺpe, medzitým sme sa mierne zasýtili, zahasili smäd a pomaly sa pobrali k nášmu druhému cieľu, ktorým bola reštaurácia v Čunove. Tam sme po cca 25 minútach vstali od stola, keďže nebol o nás záujem a prešli ku konkurencii o pár desiatok metrov ďalej, kde sa o nás takmer s rodinným prístupom postarali a dobré jedlá ponúkli. Podebatovali sme o plánovaných akciách Endorfínu a pokračovali smerom k čunovským jazerám, kde mal Vladino plán okúpať sa, keď už si tie plavky, na rozdiel od nás, zobral.. Rozlúčili sme sa Ivanom, ktorý sa vybral smerom do Vojky a Senca domov a my, po prírodnej, zarastenej cestičke, pokračovali k jazerám. Počkali sme, kým si Vladino dobre nezapláva, nepobahní v čistej vode a vybrali sa opäť tmavým, príjemne chladným lesom do Rusoviec a na hrádzu. Tam nás už čakal dosť silný protivietor, ale bez problémov a reptania sme ho prekonávali. V Petržalke sa naše cesty rozišli  s prianím  všetkého dobrého. Zlatý pedál si  jednoznačne zaslúži Peter z A2-Muráň Hraničná, ktorý si požičal bicykel, aby mohol prísť medzi nás a statočne prekonával sám seba. Bolo výborne!

Milan P.

,

NEDEĽNÝ CYKLISTICKÝ VÝLET – TROJMEDZIE

Nedeľa 26. Jún 2016, 9:00, Železničná stanica Petržalka

Zraz: 26. jún o 9:00 na Železničnej stanici Petržalka
Trasa: Petržalka – Kitsee – Pama – Deutsch Jahrndorf – Trojmedzie SK-A-H – Čuňovo – Petržalka
Trvanie: cca 4 hodiny
Počasie: Podľa súčasnej predpovede by malo byť po nočnom daždi a má sa ochladzovať na teploty okolo 22° C.

Cyklistickým výletom na Trojmedzie sme posledné roky začínali dvojkolesovú sezónu. Ale nakoľko sme dobre rozbicyklovaní a táto trasa je obľúbená, dáme ju aj tento rok, ale o čosi neskôr. Z Petržalky sa vyberieme na rakúsku hranicu, pred ktorou sa pristavíme na vojenskom cinotríne. Pokračovať budeme na rakúskej strane cez Kitsee (upozornenie pre maškrtníkov: v nedeľu je čokoládovňa zavretá) okolo Pama a Deutsch Jahrndorf aby sme sa dostali na samotné hraničné Trojmedzie. V Čuňove si dáme nedeľný obed a svoje putovanie ukončíme v Petržalke.

Kontakt: Vlado Z (A1) 0903-356661

Memoriál Jožka Záreckého

FOTO

Miesto stretnutia: Benzínová pumpa JURKI pod Prístavným mostom
Čas stretnutia: 18.6.2016 (sobota) o 9.00 hodine.

Cyklotúra je nenáročná, vedie rovinou po Dunajskej hrádzi cca 19 km tam a 19 km späť na záhradu Janka P. a jeho milej manželky.

Obidvom vopred ďakujeme za ich ochotu nás opäť, už ani neviem koľký raz, prijať vo svojom včeľom kráľovstve.

Za OZ JAS KLUB a ENDORFIN
Miroslav Varadínek a Mário Polónyi
miro.varadinek@gmail.com, mario.polonyi@gmail.com
0904127389, 0908126006

Okolo deviatej hodiny rannej sa začíname schádzať na Jurki pumpe pod prístavným mostom. Volá pán prezident, že stojí v zápche a bude meškať nevedno koľko. Zaujímavé, že Jožo s Dankou prišli z rovnakého sídliska a nemeškali.
Oproti plánu máme polhodinový sklz, preto skracujeme príhovor na pamiatku Jožka Záreckého a ideme po stopách Paliho s Klaudikou, ktorí si chceli urobiť náskok. Okrem nich sú pred nami ešte Hanka s Jirkom.
Volá Janko P., chce vedieť, ako na tom zhruba sme. Niektorí klubisti (Janka) sú už uňho na chalupe, my ostatní máme pred sebou ešte cca. 17 kilometrov bicyklovania.
Zuzka má nízko sedadlo a chlapi vidia, že sa jej ide mimoriadne zle. Spoja teda všetky svoje utajené sily a nastavia jej bicykel tak, že ide skoro sám. A Zuzka sa po boku Gora naozaj prepracúva na čelo peletónu a zastavuje ich až Hankine telo voľne pohodené na trávniku vedľa hrádze.
Anička s Laurou sa dávajú do debaty s miestnymi žabkami a vyzerá to na dlhšie, takže hlavná skupina ide do dlhého úniku a dobiehame ich vlastne až u Janka, ku ktorému stihli medzitým doraziť aj Betka, Monika a Janči M.
Stoly sa prehýbajú pod rôznymi dobrotami od pečených klobások cez domáce baranie rohy až po koláče od viacerých gazdiniek. Dlhou cestou vyprahnuté žalúdky sa hlučne dožadujú svojho prídelu a veruže sa do nich zmestí všeličo.
Dáme Jankovi P. tričko z dielne majstrov Mira a Tomáša, odfotíme sa a odchádzame na prednášku o včelách. S Janovým chovom to bolo tento rok všelijaké, veľa úľov mu zlikvidovali kliešte, ale Janko sa len tak nedá. Už mal nasadené nové a včiel a tým pádom aj medu pomaly pribúda. Držíme palce, nech sa roje rozrastú a nech nesú, koľko vládzu.
Ja s Laurou a s Aničkou sa lúčime prví, Anička sa ukladá do vozíka a po pár minútach natriasania tvrdo zaspáva. Dobiehajú nás Jožo s Dankou a Hanka, cestu späť trávime vo veľmi príjemnom rozhovore. Lúčime sa na odbočke do Vrakune, po pár minútach okolo nás presviští ešte vysmiata Magda.
Pane, ďakujeme Jankovi a Terke, že sa o nás takto kráľovsky postarali, a tebe za to, že si vybavil takého nádherné počasie. Len tak ďalej, už ti to celkom ide.